Ernst Wiesner: Brutálny príbeh jedného z najznámejších slovenských architektov. Vybudoval medzivojnovú tvár famózneho mesta

Z Malaciek do architektonického sveta

Rodák z Malaciek patrí medzi najznámejších slovenských architektov. Ernst Wiesner vybudoval medzivojnovú architektonickú tvár českého mesta Brno, kde dlhé roky žil. Jeho diela zdobia nielen slovenské a české mestá. Napriek tomu, že jeho tvorba je dodnes obdivovaná, tak po sebe zanechal len jeden portrét.

Slovák je architektom v Paríži: V Bratislave mi vadí záplava vulgárnej architektúry, no je to mesto zmeny

Ernst sa narodil v Malackách v roku 1890. Žil v rodine židovského obchodníka Alfreda Wiesnera. Po deviatich rokoch sa rodina rozhodla presťahovať do Brna. Práve tam sa jeho kariéra začala a napredovala tým správnym smerom.

zdroj: Facebook/Téchne - Architectural Juxtaposition

Pod vedením najznámejšieho architekta Friedricha Ohmanna

V Brne navštevoval stavebnú priemyslovku. Po strednej škole jeho kroky viedli do metropoly vtedajších monarchov, Viedne. Spočiatku študoval na Technickej univerzite.

Po čase sa dostal na jednu z najprestížnejších škôl pre architektov, na Akadémiu výtvarných umení u Friedricha Ohmanna, jedného z najznámejších architektov 19. storočia.

Po skončení štúdia si ho pod svoje krídla vzal jeho dlhoročný profesor architektúry Ohmann. Vo viedenskom ateliéri mu pomáhal ako asistent. Podujal sa aj na prácach zničených mostov a lanovky v Poľsku, Tirolsku i Dalmácii. Po prvej svetovej vojne sa stal projektantom na ministerstve vojny vo Viedni.

zdroj: Facebook/Jiří Švéda

Vlastné architektonické štúdio a zákazky od vplyvných židov

V roku 1919 sa rozhodol ísť vlastnou cestou a začal rozvíjať svoju kariéru v Brne. Založil si vlastné štúdio, v tom čase patril medzi prvých samostatne pôsobiacich architektov.

Veľký vplyv na Ernstovu tvorbu malo viedenské prostredie a tradičná architektúra z 19. storočia. Výrazne jeho diela ovplyvnila tvorba z dielne Otta Wagnera či radikálna estetika v podaní Adolfa Loosa.

Wiesnerov štýl bol charakteristický moderným klasicizmom, ktorý bol poňatí purizmom. Stavby, na ktorých pracoval, nemali žiadne rímsy či okenné šambrány.

Dbal na detaily, dispozičné riešenia a veľkú pozornosť venoval samotnému výberu prvotriednych, kvalitných stavebných materiálov. V niektorých jeho dielach môžeme vidieť nádych funkcionalizmu. Tento štýl využil najviac na brnenskej scéne.

Omietky rodinných domov, ktoré navrhol, boli na vtedajšie obdobie obdivuhodné. Paleta farieb bola tak rôznorodá, že začínala od červenej, tiahla sa cez zelenú a až po modrú.

Ernstove zákazky tvorili rodinné domy, paneláky, budovy peňažných ústavov. Okrem toho sa činil aj pri tvorbe kaviarní či luxusných butikov. Mnohé návrhy boli určené pre poriadne vplyvných a bohatých židov

Nová tvár Brna v jeho rukách

K neprehliadnuteľným Wiesnerovým dielam patrí jednoznačne brnenský palác Morava, ktorý susedí s Doretovhým dvorom. Ten je tvorený priečeliami vytvorenými z režného muriva. Sú skombinované s travertínom.

Výraznou budovou jeho tvorby sú bankové budovy Moravskej zemskej životnej poisťovni a banky Union na Mozartovej a Beethovenovej ulici. Wiesner podal návrh pri tvorbe budovy portland, cemetovanej továrne sídliacej v Bratislave.

Upravil školu v Boskoviciach, poštu v Šumperku, u našich poľských susedov upravil textilnú  továreň Landesmann a Kornhaber, v Rakúsku zas športový hotel Peraton. Jeho meno figurovalo aj pri rekonštrukcii kostola Sv. Kláry v Liverpoole.

Ernst spoločne s Bohuslavom Fuchsom koncom roka 1930 navrhli dominantu Brna. Išlo o palác Moravskej banky na námestí Slobody. Táto stavba bola vrcholom brnianskej avantgardej tvorby.

Známym výtvorom je rozhodne veľkolepé brnenské krematórium s kolumbáriom. Vzniklo koncom dvadsiatych rokov a originálnym ho robia kamenné fiály po obvode. Táto stavba má svoje miesto v zlatom fonde modernej medzivojnovej európskej architektúry.

Koncentračnému táboru unikol

V roku 1939 Wiesner emigroval do Veľkej Británie, kde sa natrvalo usadil. Tým pádom unikol rasovej perzekúcii, ktorá vzala životy jeho najbližších, rodičov i súrodencov.

Ernst sa rozvíjal ako architekt v Londýne a Liverpoole naďalej. Stal sa tam dokonca pedagógom architektúry. V Liverpoole sa realizoval na úprave rímskokatolickej školy Sv. Nicholas. Škola je dodnes považovaná za jeho najvýznamnejšiu stavbu v Británii.

Počas jeho života sa mu do rúk dostalo viacero čestných ocenení. Liverpoolská škola architektúry, na ktorej pôsobil mu udelila v roku 1954 čestný titul Master of Architectucture. Univerzita J. E. P. Purkyně v Brne ho ocenila prestížnou medailou.

V roku 1969 mu taktiež udelili doktorát za celoživotné dielo. U nás na Slovensku získal pamätnú medailu v roku 1968. Bola venovaná k 50. výročiu vzniku republiky.

Ako 81-ročný podľahol zdravotným komplikáciám. Zanechal po sebe stavby, ktoré sú obdivované dodnes. Mnohé z nich za posledné roky prešli viacerými opravami. Z niekdajšej vily Stiassny v Brne sa vytvorilo študijné oddelenie modernej architektúry.