EÚ obviňuje USA: Chcete nám ukradnúť priemysel. Slovensko je obzvlášť zraniteľné, segmentu hrozí krach

Koniec 70-ročnej hlinikárne v Žiari nad Hronom šokoval Slovensko. Prípad našej fabriky však v Európe nie je ojedinelý. Hlinikáreň Aldel v Holandsku prepustila 187 svojich zamestnancov a ponechala si len 13, ktorí pracujú v móde takzvaného „kontrolovaného vypnutia“. Rovnaký osud postihol aj rumunský závod na výrobu oxidu hlinitého Tulcea, kde o prácu prišlo 441 zo 700 zamestnancov.

Hlinikárne ale nie sú jediné, ktoré sa stretávajú s problémami. Priekupník európskeho sklárstva Duralex, ktorého produkty používajú domácnosti, ale aj reštaurácie po celej Európe, túto zimu nevyprodukuje ani jeden kus zo svojich produktov.

Vedenie spoločnosti sa rozhodlo prejsť do takzvaného módu hibernácie až do apríla. Pece sú tak vyhrievané na nižšie teploty, pri ktorých sa nedajú produkty vyrábať, ale zároveň nie sú úplne vypnuté, takže sa zabráni ich zničeniu v dôsledku stuhnutia roztaveného skla.

Sklárne a hlinikárne spája takzvaný energeticky náročný priemysel, ktorý je veľmi zraniteľný v dôsledku vysokých cien energií. Ceny týchto komodít výrazne stúpli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a európskej závislosti od ruských nerastných surovín.

V ohrození sú chemické, papierenské, sklárske firmy, ale aj kovovýroba, produkcia hnojív, keramiky a cementu či dokonca automobilový priemysel.

Ak raz utlmia výrobu, nemusí sa vrátiť 

V dôsledku vysokých cien energií globálne firmy ako chemičky alebo papierne utlmujú svoju výrobu v Európe. Naopak zvyšujú produkciu tam, kde sú energie lacnejšie. Ide o krajiny, ako je Ázia alebo Spojené štáty. Z Európy znejú obavy, že v budúcnosti, aj keď sa ceny energií upravia, sa neobnoví väčšina prevádzok, ktoré sú teraz utlmené.

„Keď boli ceny plynu v Európe v rokoch 2010 až 2014 na relatívne vysokých úrovniach, videli sme premiestnenie do regiónov s nižšími cenami – ako je Blízky východ, severná Afrika a USA,“ uvádzajú experti z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie pre Financial Times.

Experti pripomínajú, že časť týchto firiem sa už do Európy viac nevrátila.

Európa vždy bola drahším miestom pre výrobu, to bol fakt, s ktorým investori na starom kontinente museli rátať. Rozdiel v cenne plynu bol za posledných desať rokov bol podľa International Energy Agency dva až trikrát vyšší oproti Spojeným štátom.

V dobe, keď Rusko začalo priškrcovať kohútiky, sme v Európe mali už o desaťkrát drahší plyn ako v USA. Vysoké ceny energií považujú firmy na európskom kontinente za likvidačné.

Rana pod pás z Atlantiku 

Za ranu pod pás považujú európski zákonodarcovia aj počin administratívy Joea Bidena, takzvaný Zákon o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act).

Politici v Bruseli, ale aj naprieč celým starým kontinentom si nedávajú servítku pred ústa a tvrdia, že ide o protekcionistický prístup USA. Súčasťou legislatívy je balíček 369 miliárd dolárov, ktoré majú nakopnúť „zelenú energiu“ a zároveň povzbudiť v kúpe amerických produktov.

Európania sa obávajú, že naše spoločnosti, hlavne automobilky, budú diskriminované a obviňujú Spojené štáty, že vytvárajú prostredie, ktoré má prilákať nové investície na úkor starého kontinentu. Z Európskej únie znejú narieknutia, že takto sa spojenec nespráva. 

„Toto je protekcionizmus,“ cituje Le Monde európskeho komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona. „Rizikom je, že to pritiahne časti európskeho priemyslu do Spojených štátov resp. dokonca aj strategické investície, ktoré spoločnosti z tretích krajín plánovali uskutočniť v Európe.“

zdroj: TASR/John MacDougall/Pool Photo via AP

Ako ukazujú dáta Globálneho barometra priemyselných investícií 2022, Spojené štáty získali oveľa viac investícií ako Európa. „Proaktívny postoj USA k priemyselným otázkam mal veľmi jasný vplyv – americký podiel na globálnych investíciách vzrástol v rokoch 2019 až 2022 z 20 % na 30 %,“ uvádza štúdia. Na starom kontinente sa rozhodlo investovať 13 % investorov. USA aj Európu jasne predbehla Ázia, ktorá si pripísala podiel 50 % investícií.

Európska únia stráca konkurencieschopnosť, varuje šéf Volkswagenu 

Šéf automobilového gigantu Volkswagen Thomas Schäfer varuje, že Európa sa stáva menej atraktívnou a stráca konkurencieschopnosť.

„Na medzinárodnej scéne Nemecko a Európska únia rýchlo strácajú svoju príťažlivosť a konkurencieschopnosť,“ napísal Schäfer na sociálnej sieti.

Vlády EÚ a aj samotnú inštitúciu vyzval na urýchlené kroky. „Som veľmi znepokojený súčasným vývojom investícií do transformácie odvetvia. Toto musí byť naliehavo uprednostňované – nebyrokraticky, dôsledne a rýchlo,“ dodal.

zdroj: TASR/AP, Julian Stratenschulte

Stratu atraktívnosti a konkurencie schopnosti si uvedomujú aj európski zákonodarcovia.

„Vzhľadom na kroky USA a Číny vidíme skutočné nebezpečenstvo deindustrializácie a deinvestovania,“ povedal pre Politico vysoký predstaviteľ Európskej komisie.

To prináša nebezpečenstvo zániku priemyslu v Európe a pracovných miest.

„Nepreháňame, keď hovoríme, že európsky priemysel – počnúc energeticky náročnými odvetviami v prvej línii – čelí existenčnej kríze,“ uviedol Luc Triangle, ktorý pôsobí ako generálny tajomník Priemyselného európskeho odborového zväzu.

Podľa Triangla je v ohrození hlavne 8 miliónov pracovníkov pracujúcich v energeticky náročnom priemysle naprieč Úniou.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozorňuje, že Poľsko, Česká republika, Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko, Fínsko a severné Taliansko majú najvyšší podiel zamestnancov v zraniteľných sektoroch náročných na plyn.

Macron prichádza s iniciatívou Vyrobené v Európe

Hlasy v Európskej únii preto volajú po rýchlej a nebyrokratickej pomoci, ktorá by mohla konkurovať stimulom tej americkej.

S iniciatívou Vyrobené v Európe (Made in Europe) prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý podľa Politico navrhuje „urýchliť produkčné ciele (Únie), oslabiť pravidlá štátnej pomoci, zriadiť núdzový fond suverenity a mobilizovať nástroje na ochranu obchodu“.

Francúzsko navrhuje, aby európska dvadsaťsedmička investovala do citlivých odvetí a znížila závislosť od krajín, ako je Čína.

Paríž tvrdí, že pomoc by mala byť rýchla a menej byrokratická. Doteraz je pomoc z Únie podmienená prísnymi pravidlami, Francúzsko navrhuje ich uvoľnenie. Zrušiť tiež chce limity pomoci pre malé a stredné podniky.

zdroj: TASR/AP, John Thys

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že Únia chystá vlastný balíček, ktorý by konkuroval tomu americkému, uvádza CNBC.

„Predložíme nový zákon Net-Zero Industry Act. Cieľom bude zamerať investície na strategické projekty v rámci celého dodávateľského reťazca. Osobitne sa pozrieme na to, ako zjednodušiť a urýchliť povoľovanie nových výrobných závodov čistých technológií,“ uviedla Leyenová. Šéfka Komisie odmieta, že sa Únia chovala protekcionisticky a snažila sa zmierniť rozkol medzi oboma stranami Atlantiku.

The road to net-zero will be the greatest transformation of our times.

Europe has what it takes – talent, researchers, industrial capacity.

And it has a plan for the future ↓ https://t.co/wtwm5yBBUp

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) January 17, 2023

Faktom ostáva, že Európska únia si uvedomuje, že Bidenova administratíva sa síce chová priateľskejšie ako tá predchádzajúca, ale v prvom rade sleduje záujmy svojej krajiny. 

Zákonodarcovia, ale aj podnikatelia vyzývajú európsku dvadsaťsedmičku k rýchlosti. Podľa nich už veľa času európskemu priemyslu nezostáva.

„Ak EÚ nezintenzívni svoju priemyselnú politiku,“ povedal jeden diplomat EÚ, „náš priemysel vykrváca.“