EÚ pripravuje plán B: Sankcie proti Rusku môžu prejsť do národných zákonov

Členské štáty EÚ sa snažia nájsť spôsob, ako zabezpečiť predĺženie sankcií EÚ v prípade maďarského veta. Hospodárske sankcie v jednotlivých balíkoch a sankcie voči ruským a bieloruským občanom sa musia predlžovať každých šesť mesiacov.

Riešením by podľa diplomatických zdrojov Politico mohlo byť prenesenie všetkých sankcií do vnútroštátneho práva členských štátov. Podľa bruselského spravodajského servera o takomto kroku začínajú uvažovať aj krajiny, ktoré sa doteraz k niečomu podobnému stavali odmietavo, konkrétne Belgicko a Česká republika.

Sankcie nemusia byť obnovené

„Všetci – členské štáty a inštitúcie – sa musíme pripraviť na to, že sankcie nemusia byť obnovené,“ citoval Politico jedného z diplomatov EÚ. „Musíme však zabezpečiť, aby režim sankcií zostal odolný,“ dodal zdroj.

Podľa ČTK sa o takomto postupe zatiaľ oficiálne nehovorilo, iba sa viedli zákulisné diplomatické rozhovory. S takýmto krokom je totiž spojených mnoho obáv. Nie všetky krajiny môžu mať podobné sankčné režimy vo svojom vnútroštátnom práve a ak by sankcie prijalo len niekoľko krajín, na úrovni EÚ by vznikol zmätok v obmedzeniach.

Podľa bruselskej webovej stránky by však stačilo, ak by sankcie do svojich zákonov transponovalo niekoľko kľúčových krajín. „Aj to by obmedzilo vplyv prípadného budúceho maďarského veta,“ napísal Politico.

Nové mená vo Ficovom tíme: Premiérovi bude radiť bývalý ústavný sudca s väzbami na Harabina

Rozšírenie sankcií zablokovalo aj Slovensko

Maďarsko už v januári zablokovalo predĺženie ekonomických sankcií voči Rusku, teda rôzne obmedzenia dovozu a vývozu, ktoré sa musia obnovovať každých šesť mesiacov. Platnosť týchto sankcií by bez dohody vypršala 31. januára, čím by hrozilo ukončenie všetkých sektorových obmedzení obsiahnutých v schválených sankčných balíkoch. Znamenalo by to tiež uvoľnenie zmrazených ruských aktív držaných v Belgicku. Budapešť nakoniec ustúpila, keď dostala od Európskej komisie záruky týkajúce sa „budúcej energetickej bezpečnosti“ Maďarska. Sankcie boli preto predĺžené do 31. júla.

V marci Budapešť a Bratislava podobne zablokovali rozšírenie sankcií voči ruským a bieloruským občanom a spoločnostiam. Nakoniec sa našiel kompromis, štyri mená boli zo zoznamu zrejme vyňaté a Maďarsko aj Slovensko stiahli svoju blokádu. Bez dohody by platnosť sankcií vypršala v sobotu 15. marca, teraz však boli predĺžené do 15. septembra.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského je jedným z dôsledkov takýchto pravidelných súbojov s maďarským premiérom Viktorom Orbánom to, že sa bude viac rozhodovať na úrovni tzv. koalície ochotných, t. j. krajín, ktoré chcú naďalej vojensky a politicky podporovať Ukrajinu. „To by sa však mohlo vnímať ako zlyhanie spoločnej zahraničnej politiky v rámci inštitúcií EÚ,“ povedal Lipavský v nedávnom rozhovore pre Politico. „Mali by sme sa sústrediť na hľadanie politického riešenia,“ dodal.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie