Európa čelí ohnivému peklu: Plamene pohlcujú najobľúbenejšie lokality, turistom hrozí zrušenie ciest
- Požiare zničili územie s rozlohou najmenej 353-tisíc hektárov
- Škótsko hovorí o najväčších požiaroch, aké kedy zažilo
- Požiare zničili územie s rozlohou najmenej 353-tisíc hektárov
- Škótsko hovorí o najväčších požiaroch, aké kedy zažilo
Leto 2025 sa do dejín zapíše ako obdobie, keď sa v Európe rozpútali jedny z najničivejších lesných požiarov. V krajinách EÚ oheň pohltil najmenej 353-tisíc hektárov lesov a lúk, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2024.
Zatiaľ čo Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko, Albánsko, Bulharsko či Cyprus rátajú straty, hasiči v Španielsku, Škótsku a Grécku pokračujú v boji s aktívnymi ohniskami. Odborníci varujú, že podobné extrémy sa môžu vyskytnúť aj v oblastiach, kde boli ešte donedávna raritou.
Krajiny najviac zasiahnuté požiarmi
Najdramatickejšia situácia sa odohrala vo Francúzsku, kde začiatkom augusta vypukol požiar v masíve Corbières. Oheň zachvátil približne 16 000 hektárov, čo zodpovedá rozlohe Paríža, a prinútil tisíce ľudí opustiť svoje domovy.
V Taliansku zasiahol požiar ikonickú sopku Vezuv, uvádza The Guardian. V priebehu niekoľkých dní sa ohnisko rozšírilo na šírku troch kilometrov a spálilo stovky hektárov lesa. Vyšetrovatelia zatiaľ nevylúčili úmyselné založenie ohňa.
Nemecko síce nebýva lídrom v štatistikách lesných požiarov, no leto 2025 ukázalo, že oheň si nevyberá. 1. júla zachvátili plamene oblasť Gohrischheide a o deň neskôr horela aj lokalita pri Saalfelder Höhe v Durínsku. S ohňom bojovalo viac ako tisíc hasičov.
V Albánsku, konkrétne v oblasti Delvinë, muselo asi 2 000 ľudí odísť zo svojich domovov. Krajina prijala pomoc od Grécka, ktoré vyslalo posily na potlačenie šírenia ohňa. V Bulharsku horelo naraz až 110 ohnísk, predovšetkým v pohorí Pirin. Viaceré obce utrpeli nenahraditeľné škody.
V Chorvátsku zasiahli plamene pobrežné mestečko Pisak. Oheň zrovnal so zemou rodinné domy a olivový mlyn. V nedeľu 10. augusta prepukol masívny požiar aj v meste Jesenice, východne od Splitu. Podľa informácií ČTK sa už hasičom podarilo dostať požiar pod kontrolu a zabrániť jeho ďalšiemu šíreniu.
Turecko čelilo mimoriadne dramatickej situácii, najmä v provincii Izmir, kde bolo evakuovaných až 50 000 ľudí. Ďalší oheň v provincii Eskişehir si vyžiadal životy desiatich hasičov a záchranárov, ktorí zahynuli priamo v akcii.
Cyprus sa dostal na titulné stránky po tom, čo požiare pri Limassole, najmä v obci Malia, zničili desiatky budov a prinútili viac než 16 komunít opustiť svoj domov. Extrémne teploty nad 44 °C boli jedným z hlavných faktorov, ktoré umožnili rýchle šírenie ohňa.
Aktuálna situácia v ohrozených oblastiach
Škótsko, ktoré si mnohí spájajú s daždivým počasím, sa ocitlo v situácii, ktorá by ešte pred pár rokmi pôsobila absurdne. Plamene zasiahli vrch Arthur’s Seat, dominantu Edinburghu, a prerušili vrchol turistickej sezóny, píše portál BBC.
Stalo sa tak krátko po tom, čo požiare zničili rozsiahlu plochu Škótskej vysočiny. Odborníci ich označili za „najväčšie, aké kedy Škótsko zažilo“. Ich intenzitu umocnil májový nedostatok vody, čo spoločnosť Scottish Water označila za „najsuchší začiatok roka od roku 1964.“
Španielsko pokračuje v boji s viacerými ohniskami súčasne. V Lleide si požiar vyžiadal dve obete, v Madride a regióne Baix Ebre rátajú zranených a materiálne škody. S teplotami atakujúcimi 39 °C ostáva riziko požiarov extrémne vysoké a krajina funguje v režime permanentnej pohotovosti.
Grécko zažilo dramatický piatok, keď v Keratei, približne 40 kilometrov juhovýchodne od Atén, vypukol rozsiahly lesný požiar. Počas uplynulej soboty sa plamene rozšírili do východnej a južnej Attiky, kde pripravili o život jedného človeka, uvádza Euronews. V boji s plameňmi sa spojilo minimálne 260 hasičov, ku ktorým sa pridali desiatky dobrovoľníkov a civilistov odhodlaných chrániť svoje domovy.
Za týmito ničivými požiarmi stojí kombinácia extrémnych horúčav, dlhotrvajúceho sucha a silných vetrov, ktorá okrem okamžitých strát na životoch spôsobuje aj dlhodobé škody – ničí ekosystémy, urýchľuje eróziu pôdy a uvoľňuje obrovské objemy oxidu uhličitého do atmosféry.
Ekonomické dopady sú obrovské. Poškodené sú cesty, železnice aj budovy, pričom v niektorých oblastiach sa cestovný ruch, hlavný zdroj príjmov, prakticky zastavil. Hotely, reštaurácie aj turistické atrakcie zostali zatvorené nielen kvôli požiaru, ale aj z dôvodu znečisteného ovzdušia.
Hoci mnohé turistické centrá momentálne nečelia bezprostrednému riziku, experti varujú pred falošným pocitom bezpečia. Situácia sa môže z hodiny na hodinu zmeniť, preto cestujúcim aj podnikateľom odporúčajú sledovať aktuálny vývoj a pripraviť si záložný plán.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: Travel and Tour World, The Guardian, BBC, Euronews, ČTK