Európa má 6 z 10 najlepších miest sveta. Susedia Slovenska zahviezdili (REBRÍČEK)

Mestá už dávno nesúťažia len o turistov, ale aj o obyvateľov, ktorí v nich chcú žiť, pracovať a starnúť. Kvalita života sa stala novou menou globálnych metropol. Rozhoduje o tom, kam smerujú talenty, investície aj inovácie.

Rebríček World’s Best Cities 2026 preto nehodnotí len ekonomiku či kultúru, ale aj to, ako sa v mestách býva, ako sú prepojené, dostupné a pripravené na klimatické výzvy.

Najlepšie mestá na život v roku 2026 spájajú tri veci: stabilitu, víziu a ľudskosť. Mestá na prvých priečkach dokazujú, že aj rušné metropoly môžu ponúkať pohodlie, dostupné bývanie a udržateľný mestský rytmus. Index tak nie je len o tom, kde sa oplatí investovať či cestovať – ukazuje, kde sa dá skutočne žiť.

Najvplyvnejšie mestá sveta 2026

Rebríček World’s Best Cities 2026 mapuje stovku mestských „powerhouses“, teda veľmocí alebo metropol, ktoré hýbu svetom svojou ekonomikou, kultúrou aj kvalitou života na základe dátovej analýzy a globálneho vnímania.

Za hodnotením stojí spoločnosť Resonance Consultancy, ktorá kombinuje tvrdé dáta (ekonomika, mobilita, vzdelanie, zeleň) s obrazom mesta v očiach obyvateľov a návštevníkov. V metodike hrajú rolu životné podmienky, kultúra, gastronómia, nočný život a tiež investície, firmy, pracovný trh či konektivita.

Ako zdôraznil šéf Resonance Chris Fair, index čoraz viac zohľadňuje aj klimatické riziká a odolnosť miest: “Tento rok sme v spolupráci so spoločnosťou AlphaGeo pridali aj hodnotenie klimatických rizík.” Výsledok? Šesť z desiatich najlepších miest leží v Európe a prvá priečka zostáva v Londýne už neuveriteľný jedenásty rok po sebe.

Kapitál kapitálov s dvojitou dráhou rastu

Londýn opäť potvrdil svoju pozíciu hlavného mesta všetkých hlavných miest. Zo všetkých hodnotených oblastí dosiahol najlepšie výsledky v kategóriách letísk a veľkých spoločností, pričom sa umiestnil na prvom mieste v oblasti hospodárskej prosperity, druhom v atraktivite pre život a treťom v celkovej kvalite bývania.

Mesto po pandémii zaznamenalo výrazné oživenie cestovného ruchu. V roku 2024 tu návštevníci minuli takmer 22 miliárd dolárov, pričom letisko Heathrow prekonalo počty cestujúcich spred pandémie. Stabilitu investícií potvrdzujú aj nové luxusné hotely, napríklad Peninsula pri Hyde Parku či Raffles v zrekonštruovanej historickej budove niekdajšieho vojenského úradu.

Popri turistickom rozmachu sa mení aj samotná panoráma mesta. Len za posledný rok pribudlo viac ako šesťdesiat žiadostí o výstavbu výškových budov a ďalšie stovky sú už v príprave. Ambiciózny projekt v oblasti Canary Wharf spája bankovníctvo s bývaním a výskumom, zatiaľ čo nová železničná trať Elizabeth Line ešte viac posilnila dopravné prepojenie a infraštruktúrnu sieť Londýna.

Zaujímavý paradox sa objavil na trhu s luxusnými nehnuteľnosťami. Nové daňové pravidlá znížili ceny a prilákali amerických kupcov, ktorí dnes predstavujú už štvrtinu všetkých nákupov v prémiovom segmente. Podľa údajov spoločnosti Knight Frank si možno za milión dolárov v Londýne kúpiť približne 34 štvorcových metrov, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi to bolo len 23.

Budúci rozvoj mesta určuje plán hospodárskeho rastu, ktorý kladie dôraz na produktivitu, dostupné bývanie a rozvoj zručností obyvateľov. Primátor Sadiq Khan pritom presadzuje víziu „spravodlivejšieho, bezpečnejšieho a ekologickejšieho“ Londýna.

Ako zdôraznila výkonná riaditeľka agentúry London & Partners Laura Citron, „Londýn je mestom neustálej premeny. Práve toto odhodlanie k neustálemu rozvoju nám umožnilo udržať si pozíciu najlepšieho mesta na svete.“

zdroj: Wikimedia Commons/Victor Gleim

Dve metropoly, dve trajektórie modernizácie

Na druhé miesto v rebríčku sa posunul New York. Mesto opäť rastie, stavia a zamestnáva. Od štvrte Hudson Yards až po Bed-Stuy. Nový terminál letiska JFK, ktorého výstavba stojí 19 miliárd dolárov, má byť otvorený v polovici roka 2026 a ešte viac posilní pozíciu New Yorku medzi najlepšie hodnotenými leteckými uzlami sveta, píše portál Euronews. 

Zavedenie poplatku za vjazd do centra južného Manhattanu znížilo počet áut a zrýchlilo verejnú dopravu. Príjmy z tohto opatrenia sú využívané na modernizáciu dopravného systému MTA. V meste pribúdajú aj prestavby starých kancelárskych budov na byty – napríklad bývalé sídlo spoločnosti Pfizer sa mení na obytný komplex Nexus s viac ako 1 600 bytmi.

New York si zároveň udržiava povesť kultúrneho epicentra. Rozširuje sa New Museum, pripravuje sa nové krídlo Metropolitného múzea, ktoré by malo byť dokončené do roku 2030. Turistický ruch zostáva silný a očakáva sa, že finálový zápas majstrovstiev sveta vo futbale 2026 na štadióne MetLife prinesie mestu ďalší výrazný impulz.

Na treťom mieste sa zasa umiestnil Paríž, ktorý potvrdzuje svoju povesť mesta, ktoré spája históriu s moderným prístupom k mestskému životu. Metropola sa stala symbolom „ľudskejšieho mesta“ – zníženie rýchlostného limitu na 30 km/h, stovky kilometrov nových cyklotrás a rozšírenie peších zón o viac ako sto hektárov priniesli viditeľnú premenu verejného priestoru. Mesto sa vedome spomaľuje v prospech chodcov a cyklistov.

Rozsiahly projekt Grand Paris Express zasa výrazne rozširuje dopravnú sieť v metropolitnom regióne, zatiaľ čo vlak CDG Express má v najbližšom období zrýchliť spojenie medzi letiskom Charles de Gaulle a centrom mesta. Kultúrna infraštruktúra taktiež prechádza premenou. Louvre pripravuje veľkú rekonštrukciu „Nová renesancia“ s novou sieňou pre Monu Lisu a Musée d’Orsay rozširuje expozíciu o nové krídlo.

Investori vnímajú Paríž ako jedno z najperspektívnejších miest v Európe. V indexoch prosperity je druhý za Londýnom a väčšina zahraničných investícií smeruje do oblastí umelej inteligencie, čistej energie a kvantového výskumu. 

Tokio, Madrid a ďalší európski ťahúni

Svetové prvenstvo v počte múzeí aj v gastronómii si naopak udržiava Tokio. Oslabenie japonskej meny tentokrát prilákalo rekordné množstvo turistov, čo podporilo rast cestovného ruchu aj ďalšie investície do infraštruktúry.

Mesto systematicky zlepšuje prístupnosť a komfort. Pripravuje nové železničné spojenie Haneda Access Line, ktoré skráti cestu z letiska do centra na približne 20 minút, a zároveň premieňa mestský priestor na priateľskejšie prostredie pre ľudí.

V centre Tokia zasa vzniká Tokyo Sky Corridor, vyvýšená zelená promenáda po bývalých dopravných trasách, ktorá má priniesť viac zelene a oddychových zón. Štvrť Shibuya sa prepojuje novými pešími trasami a obchodnými priestormi, pričom mesto testuje aj autonómne taxíky a rozširuje ekologické dopravné flotily s nízkymi emisiami.

Madrid, ktorý sa umiestnil na piatom mieste, vsadil na udržateľnosť a premenu mestského prostredia. Projekt Bosque Metropolitano, rozsiahly prstencový les s desiatkami tisíc stromov, má zmierniť horúčavy a zlepšiť kvalitu života obyvateľov.

Ďalšou dominantou je Madrid Nuevo Norte – jeden z najväčších projektov obnovy v Európe, ktorý prinesie viac ako desaťtisíc bytov, novú obchodnú štvrť a modernizovanú stanicu Chamartín.

Popri tom ožíva kultúrna scéna a historické budovy na Gran Víi sa menia na štýlové hotely. Do modernizácie sa pustilo aj letisko Barajas, aby dokázalo držať krok s rastúcim počtom cestujúcich.

V prvej desiatke sa umiestnili aj Rím, Berlín a Barcelona, čo podľa odborníkov potvrdzuje silu európskeho turizmu. Zároveň sa však poukazuje na potrebu väčšej pozornosti a investícií do menej známych miest v strednej a východnej Európe.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta