Európa môže čeliť „civilizačnému zániku“: Biely dom zverejnil najdôležitejší dokument svojej zahraničnej politiky

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zverejnila novú Národnú bezpečnostnú stratégiu, 33-stranový dokument, ktorý systematicky opisuje jeho pohľad na svet a úlohu Spojených štátov. Denník Politico pripomína, že takéto stratégie prezidenti zvyčajne vydávajú raz za volebné obdobie a slúžia ako rámec pre rozpočty aj konkrétne politiky.

Trump dokument v sprievodnej poznámke označil za „cestovnú mapu na to, aby Amerika zostala najväčším a najúspešnejším národom v dejinách ľudstva“ a domovom slobody na Zemi.

Ako vidí Amerika Európu?

Nový strategický dokument smerovania americkej zahraničnej politiky sa výrazne venuje aj Starému kontinentu. USA v ňom varujú, že kontinent môže čeliť „zániku civilizácie“ a spochybňujú, či niektoré štáty dokážu zostať dôveryhodnými spojencami USA. Dokument podľa spravodajskej služby britského verejnoprávneho vysielateľa BBC nadväzuje na dlhodobo kritické postoje Trumpa voči západnej Európe.

BBC cituje varovanie, že pri súčasnom trende by mohol kontinent byť „nerozpoznateľný o dvadsať rokov alebo menej“ a že ekonomické ťažkosti zatieňuje „perspektíva civilizačného úpadku“. Text spochybňuje, či niektoré štáty budú mať v budúcnosti ekonomiku a armádu dostatočne silnú na to, aby zostali spoľahlivými spojencami, a obviňuje Európsku úniu a ďalšie nadnárodné štruktúry, že „podkopávajú politickú slobodu a suverenitu“.

Medzi zásadné problémy radí migračnú politiku, ktorá údajne prehlbuje spoločenské konflikty, ďalej cenzúru verejnej diskusie, potláčanie opozície, nízku pôrodnosť či stratu národnej identity. Naopak, pozitívne hodnotí rastúci vplyv „vlasteneckých európskych strán“, pri ktorých Spojené štáty podľa textu „podporujú oživenie ducha“.

Zomrel muž, ktorý naučil Trumpa zneužívať moc. Bez Dicka Cheneyho by bol Trump nikým (KOMENTÁR)

Spory s Nemeckom a otázka slobody prejavu

V dokumente sa uvádza, že vzhľadom na to, že krajne pravicové strany sú buď vo vláde, podporujú pravicové koalície, alebo vedú v prieskumoch verejnej mienky vo viacerých členských štátoch EÚ, „rastúci vplyv vlasteneckých európskych strán… dáva dôvod na veľký optimizmus“.

Trumpova administratíva si podľa BBC buduje bližšie vzťahy najmä s krajne pravicovou AfD v Nemecku, ktorú tamojšie tajné služby označujú za extrémistickú. To vyvoláva napätie v rámci transatlantických vzťahov.

The Guardian píše, že nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v reakcii na strategický dokument v piatok uviedol, že USA zostávajú dôležitým spojencom v oblasti bezpečnosti, ale „otázky slobody prejavu alebo organizácie našich slobodných spoločností“ do tejto kategórie nepatria. „Vidíme, že o týchto záležitostiach budeme v budúcnosti schopní diskutovať a debatovať úplne sami a nepotrebujeme žiadne externé rady,“ povedal.

Rusko, Ukrajina a hranice expanzie NATO

V kapitole o Rusku a Ukrajine je tón podstatne zdržanlivejší ako voči Európe. Politico cituje tvrdenie, že „jadrovým záujmom Spojených štátov“ je dohodnúť rýchle ukončenie bojov na Ukrajine a znížiť riziko konfrontácie s ďalšími krajinami v Európe. The Economist poukazuje na to, že stratégia varuje, že NATO nemôže byť „neustále sa rozširujúcou alianciou“ a spája to s predstavou, že mnohí Európania chcú mier aj za cenu ústupkov.

BBC dopĺňa, že dokument hovorí o potrebe výraznej účasti USA pri riadení európskych vzťahov s Ruskom a pripomína plán na ukončenie vojny, ktorého pôvodná verzia rátala s tým, že časť ukrajinského územia by prešla pod de facto kontrolu Ruska. Priama kritika Moskvy sa v texte podľa Politica a The Economist objavuje len minimálne.

Na druhej strane nový dokument obviňuje európske krajiny zo slabosti a nerozhodnosti, čo sa týka konfliktu na Ukrajine. Hoci Európa podľa textu disponuje „významnou prevahou tvrdej sily“, mnohí jej predstavitelia napriek tomu „vnímajú Rusko ako existenčnú hrozbu“.

zdroj: TASR/AP Photo/Yuki Iwamura

The Guardian dodáva, že dokument tvrdí, že „hlavným záujmom USA je dosiahnuť rýchle zastavenie nepriateľských akcií na Ukrajine“, no zároveň vyhlasuje, že Washington sa dostáva do konfliktu s európskymi lídrami. Tí vraj majú „nereálne očakávania od vojny“ a pôsobia v „nestabilných menšinových vládach, z ktorých mnohé potláčajú opozíciu a pošliapavajú základné demokratické princípy“.

Autori dodávajú, že „prevažná väčšina Európanov túži po mieri“, avšak tento postoj sa podľa nich „nepremieta do politických rozhodnutí – najmä v dôsledku zásahov vlád, ktoré oslabujú demokratické procesy“.

The Guardian pripomína, že zverejnenie dokumentu prišlo len niekoľko hodín po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne upozornil ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského, že USA by mohli „opustiť Ukrajinu bez jasných bezpečnostných záruk“. Tento moment ešte viac zvýraznil napätie medzi transatlantickými partnermi.

Hlavná línia amerického textu pripomína ostrý ideologický útok J. D. Vancea na európskych lídrov na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Viceprezident tam obvinil EÚ z potláčania slobody prejavu, zo zlyhania v oblasti nelegálnej migrácie a z odtrhnutia sa od skutočných postojov voličov.

Amerika Prvá a „flexibilný realizmus“

The Economist píše, že nový dokument bude analyzovaný vo vojenských a diplomatických kruhoch ako základ pre revíziu americkej moci a ako praktické vysvetlenie zásady America First. Úvodný list v dokumente sumarizuje ambíciu administratívy vetou: „Všetko, čo robíme, robíme tak, že na prvé miesto kladieme Ameriku.“ Trump zároveň tvrdí, že „Amerika je opäť silná a rešpektovaná a vďaka tomu prinášame mier po celom svete“. 

Nová stratégia sa dištancuje od predstavy, že americké aliancie drží pokope spoločný hodnotový rámec. The Economist upozorňuje, že text tvrdí, že nie je založený na tradičnej politickej ideológii, ale motivovaný tým, „čo funguje pre Ameriku“, pričom hovorí o „flexibilnom realizme“. Dokument tento prístup opisuje ako pragmatický, realistický a zároveň principiálny, no odmieta nálepky idealizmu či jastrabieho alebo holubičieho postoja.

Politico cituje pasáž, podľa ktorej sa po studenej vojne americké elity presvedčili, že trvalá dominancia USA vo svete je v národnom záujme, no nová línia znie, že „záležitosti iných krajín sú našou starosťou iba vtedy, ak ich aktivity priamo ohrozujú naše záujmy“.

Západná pologuľa a „Trumpova doložka“ k Monroeovej doktríne

Najvýraznejším regionálnym posunom je dôraz na západnú pologuľu. Politico píše, že stratégia venuje nezvyčajne veľa priestoru Latinskej Amerike, Karibiku a susedom USA a označuje bezpečnosť hraníc za „primárny prvok národnej bezpečnosti“.

Dokument vyhlasuje, že „Spojené štáty musia byť v západnej hemisfére dominantné ako podmienka našej bezpečnosti a prosperity“ a že podmienky aliancií či pomoci budú viazané na obmedzenie vplyvu vonkajších mocností vrátane kontroly prístavov, infraštruktúry a strategických aktív.

The Economist uvádza, že tento prístup označuje text za „Trumpovu doložku“ k Monroeovej doktríne a opisuje aj varovanie pred „nepriateľským zahraničným“ vlastníctvom kľúčových aktív v regióne.

BBC dopĺňa, že dokument volá po preskupení globálnej vojenskej prítomnosti, presune kapacít do západnej hemisféry a spomína rastúce nasadenie amerických síl v Karibiku vrátane opakovaných úderov proti lodiam, ktoré Washington označuje za dro*ové.

Posun voči Číne a dôraz na Taiwan

Mimo západnej pologule sa stratégia orientuje na Juhočínske more, ktoré označuje za kľúčovú obchodnú tepnu so zásadným významom pre americkú ekonomiku. Washington chce v západnom Pacifiku posilniť vojenskú prítomnosť, čím reaguje na rastúci vplyv Číny v regióne.

Čína zostáva v dokumente kľúčovým dlhodobým súperom, no jazyk zostáva opatrný. Politico cituje záväzok administratívy „znovu vyvážiť ekonomické vzťahy s Čínou“ s dôrazom na reciprocitu a obnovenie americkej ekonomickej nezávislosti, zároveň však stratégia hovorí o „zachovaní skutočne vzájomne výhodného ekonomického vzťahu s Pekingom“ a o obchode zameranom na necitlivé oblasti.

The Economist zdôrazňuje kapitolu o Taiwane: Spojené štáty opakujú, že nepodporujú jednostrannú zmenu status quo v Taiwanskom prielive a vidia Taiwan ako dôležitý bod v tzv. prvom ostrovnom reťazci aj ako významný zdroj polovodičov. BBC pripomína, že stratégia označuje „odstrašovanie konfliktu o Taiwan, ideálne zachovaním vojenskej prevahy,“ za prioritu a vyzýva Japonsko, Južnú Kóreu, Austráliu a Taiwan na zvýšenie obranných výdavkov.