Európa sa chce zbaviť závislosti od Číny. Plánuje vlastnú výrobu kľúčového komponentu

V Startitup ťa informujeme aj o dianí v Európskom parlamente, a to priamo zo Štrasburgu. Plénum malo minulý zýždeň na pláne viacero dôležitých návrhov, medzi nimi aj plány na zabezpečenie dodávok čipov do EÚ, takzvaný Chip Act. EÚ chce konkrétne chce do roku 2030 štvornásobiť výrobu čipov v Únii, čo by predstavovalo 20 % celosvetovej produkcie.

Samotná legislatíva je reakciou na veľký výpadok polovodičov z Ázie počas pandémie, čo spôsobilo vážny nedostatok najmä v európskom automobilovom priemysle. Okrem toho aj fakt, že Čína má produkciu 60 % germánia a 80 % gália, pričom germánium je dôležité pri výrobe optických káblov a gálium pri výrobe polovodičov.

„My na jednej strane sme si schválili to, že chceme zvýšiť výrobu týchto čipov, a teda tým aj zabezpečiť našu hospodársku bezpečnosť, ale na druhej strane my nemáme dostupnosť týchto kritických surovín a materiálov,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann pre Startitup.

Investičné prostredie

Vynútiť to chce zavedením núdzových opatrení pre prípady nedostatku čipov, konkrétne vytvorením priaznivého prostredia pre investície do čipov, a to hlavne urýchlením povoľovacích krokov.

„Cieľom európskeho aktu o čipoch je posilniť postavenie EÚ v globálnom prostredí polovodičov a riešiť zraniteľné miesta v dodávateľských reťazcoch, ktoré pandémia odhalila,“ povedal rumunský europoslanec a zároveň spravodajca návrhu Dan Nica z frakcie socialistov.

Na základe legislatívy, ktorú Parlament prijal, budú podporované projekty, ktoré zvyšujú bezpečnosť dodávok v EÚ prilákaním investícií a budovaním výrobných kapacít. Okrem iného europoslanci taktiež schválili 3,3 miliardy eur na výskum a inovácie súvisiace s čipmi, čo má podporiť vytvorenie siete centier s cieľom riešiť nedostatok zručností v EÚ a prilákať nové talenty pre výskum, ako uvádza stránka Európskeho parlamentu.

Slovensko sa môže stať čiernou dierou elektromobility: „Ostatní nás budú obchádzať“

„Naším cieľom je posilniť technologickú kapacitu a realizovať opatrenia na boj proti potenciálnemu nedostatku,“ dodal spravodajca návrhu. Podľa Európskeho parlamentu legislatíva poskytne malým aj stredným podnikom väčšiu podporu v oblasti navrhovania čipov v Európe.

Mechanizmus, ktorý pomôže v čase núdze

V tomto legislatívnom balíčku sa píše aj o vytvorení mechanizmu reakcie na krízové situácie. Pomocou mechanizmu by úrady, teda konkrétne Európska komisia vedela posúdiť riziká pre dodávky polovodičov do EÚ a prostredníctvom včasných varovaní upozorniť jednotlivé členské štáty, ale aj celú Európu na možný nedostatok jednotlivých surovín.

V rámci neho bude môcť Komisia vykonávať spoločný nákup výrobkov pre členské štáty, ale aj uprednostňovať dodávky postihnutých tovarov, avšak dôjsť k tomu má len v núdzovom prípade, keď sa už využili všetky existujúce možnosti.

„Európa je pripravená čeliť budúcim výzvam v odvetví polovodičov uprednostňujúc strategickú autonómiu, bezpečnosť a priaznivé podnikateľské prostredie,“ povedal europoslanec Nica.

Rapídne zvyšovanie kapacít

Okrem samotnej Únie sa na rapídne zvýšenie výroby čipov pripravujú viaceré krajiny. Nemecký kancelár Scholz len nedávno dosiahol dohodu o investícii amerického výrobcu čipov Intel v Magdeburgu v hodnote viac ako 30 miliárd eur. 

„Ak sa uskutočnia týmto spôsobom – a my na tom pracujeme – potom sa Nemecko stane jedným z hlavných miest výroby polovodičov na svete,“ povedal kancelár Scholz a dodal, že to pomôže aj Únii diverzifikovať dodávateľské reťazce, čím sa zníži závislosť od Číny a iných ázijských krajín, informuje o tom SITA.

O tomto sa tento týždeň debatovalo aj v Európskom parlamente, ktorý odhlasoval už spomínaný Chip Act. Podľa europoslankyne Lexmann je „kľúč v diverzifikácii a aj v spolupráci s partnerskými krajinami a hľadanie riešení a spolu hľadanie možností spolupráce s rozvojovými krajinami“.

Euro mení dizajn: Teraz môžeš rozhodnúť, ako budú vyzerať nové bankovky

Čína totiž len nedávno vyhlásila, že v rámci svojho 14. päťročného plánu chce vybudovať plán, ktorý ju má postaviť na čelo čipového trhu. Ako uvádza portál Nature, nejde len o náhodný plán, ale je to reakcia na sankcie zo strany Spojených štátov, ktoré už zakázali dodávky určitých technológií, medzi nimi aj firme Semiconductor Manufacturing International, ktorá vyrába čipy.

V médiách sa okrem iného aj čoraz viac hovorí o urýchlenej výrobe pokročilých čipov. Ich najnovšia verzia, 14-nanometrový, sa má dostať na trh už budúci rok.