Európa sa pripravuje na možnú vojnu s Ruskom. Simulácia ukázala, kde a ako rýchlo by NATO mohlo zlyhať

Európske vlády sa podľa denníka The Wall Street Journal pripravujú na možný konflikt s Ruskom, no nová vojnová simulácia naznačuje, že pripravenosť môže byť nedostatočná. Viacerí európski bezpečnostní a politickí lídri tvrdia, že riziko ruského vpádu alebo dokonca invázie do krajín NATO a EÚ sa zvýšilo aj pre napätie Európy s prezidentom Donaldom Trumpom v otázkach Grónska, Ukrajiny, obchodu a ďalších tém.

Zároveň poukazujú na to, že Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku a sústreďuje zdroje na prezbrojovanie a nábor vojakov nad rámec potrieb vojny na Ukrajine.

Kľúčová otázka znie: ako rýchlo môže prísť kríza. Ešte nedávno sa v Berlíne a ďalších metropolách pracovalo s tým, že Rusko nebude schopné ohroziť NATO skôr než okolo roku 2029. Podľa The Wall Street Journal však rastie zhoda, že hrozba môže prísť skôr – ešte predtým, než sa Európa, ktorá zvyšuje investície do obrany, dostane do pozície, aby vedela účinne reagovať.

Presuny vojsk a rast napätia pri hraniciach NATO

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans v rozhovore pre The Wall Street Journal tvrdí, že časový horizont sa skracuje: „Naše hodnotenie je, že Rusko bude schopné presúvať veľké množstvá vojakov v priebehu jedného roka.“ Doplnil, že vidia zvyšovanie strategických zásob a rozširovanie ruskej prítomnosti a kapacít pozdĺž hraníc NATO: „Vidíme, že už teraz zvyšujú svoje strategické zásoby a rozširujú svoju prítomnosť a kapacity pozdĺž hraníc NATO.“

Podľa The Wall Street Journal vojenskí plánovači NATO uvažujú aj o scenároch, v ktorých by Rusko mohlo získať výhodu v Baltskom mori či v severnej Európe. V obavách sa objavujú možné ruské zámery voči švédskym, fínskym a dánskym ostrovom v Baltskom mori, častiam Poľska, ako aj severu Nórska a Fínska. Spomína sa tiež riziko úderov na strategickú infraštruktúru v Európe až na západ – vrátane holandského prístavu Rotterdam.

Simulácia vpádu do Litvy

Nová vojnová hra, o ktorej píše The Wall Street Journal simulovala ruský vpád do Litvy. Scenár zasadený do októbra 2026 pracoval so zámienkou „humanitárnej krízy“ v ruskej exkláve Kaliningrad. Pod týmto krytím má Rusko obsadiť litovské mesto Marijampolė – strategický uzol v priestore, kde sa pretína dôležitá doprava v regióne.

Cvičenie zorganizovali v decembri nemecký Die Welt a Nemecké wargamingové centrum pri Univerzite ozbrojených síl Helmuta Schmidta, pričom sa ho zúčastnilo 16 bývalých vysokých predstaviteľov Nemecka a NATO, zákonodarcov a bezpečnostných expertov. Výsledok simulácie vyvolal podľa The Wall Street Journal intenzívne diskusie ešte pred zverejnením.

V scenári Rusko uspelo aj vďaka politickej nerozhodnosti a informačnému krytiu. USA odmietli aktivovať článok 5, Nemecko váhalo a Poľsko síce mobilizovalo, ale jednotky do Litvy neposlalo. Nemecká brigáda už prítomná v Litve napokon nezasiahla aj preto, že Rusko využilo drony na kladenie mín na cestách vedúcich zo základne.

Deeskalácia ako reflex

Poľský analytik Bartłomiej Kot, ktorý v hre stvárnil poľského premiéra, to pre The Wall Street Journal zhrnul takto: „Rusi dosiahli väčšinu svojich cieľov bez toho, aby presúvali veľa vlastných jednotiek.“ A dodal, že simulácia mu ukázala hlbší problém v uvažovaní: „Keď čelíme eskalačnému naratívu z ruskej strany, máme to zakódované tak, že to sme my, kto má deeskalovať.“

V  médiách sa objavuje aj varovanie, že rozhodovanie NATO môže byť čoraz viac testované v „sivej zóne“ – teda v situáciách, keď nie je jasné, či už bola prekročená hranica pre článok 5. Brekelmans to opisuje priamo: „Existuje sivá oblasť… a ako Rusko podniká ďalšie kroky, sivá zóna tmavne.“ V takomto prostredí môžu aj zdanlivo „humanitárne“ zámienky a hybridné postupy zásadne ovplyvniť rýchlosť a jednotu reakcie aliancie.