„Európska byrokracia robí chyby.“ Gruzínsky prezident sa v Bratislave posťažoval na tlak pre vojnu na Ukrajine

Slovensko plne rešpektuje nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska v jeho medzinárodne uznaných hraniciach. Vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini na spoločnom vyhlásení po prijatí gruzínskeho prezidenta Michaila Kavelašviliho v Prezidentskom paláci.

Podľa Pellegriniho treba rešpektovať, že pokračovanie v rokovaniach o vstupe do EÚ je suverénnym rozhodnutím každej krajiny. Kavelašvili pripomenul, že Gruzínsko podporuje pôvodné hodnoty EÚ, keď vznikala, išlo o mierovú myšlienku, no v súčasnosti robí podľa neho európska byrokracia chyby. Gruzínsko musí podľa neho podporovať svoje národné záujmy a robiť všetko pre spravodlivé rokovania.

„Bratislava je miesto, ktoré má slúžiť na zmysluplný dialóg s partnermi z celého sveta. V rámci snahy slovenskej diplomacie o korektné vzťahy na všetky štyri svetové strany som veľmi rád, že dnes môžeme privítať na území Slovenska gruzínskeho prezidenta a veľmi otvorene, bez akýchkoľvek diplomatických škrupúľ, hovoriť o tom, aký je pohľad na vývoj domácej politiky, ale aj svetovej politiky u nás aj v Gruzínsku,“ skonštatoval Pellegrini. Obe krajiny majú podľa neho spoločnú víziu, a to je ochrana stability a národných záujmov.

Vzájomné vzťahy a európska perspektíva

Podľa slovenskej hlavy štátu treba rešpektovať, že je suverénnym rozhodnutím ktorejkoľvek krajiny, kedy sa rozhodne v prístupových rokovaniach do Únie pokračovať a ako sa vidí v budúcnosti v rámci európskej perspektívy. Pellegrini deklaroval, že aj o tejto téme hovorili veľmi otvorene.

Gruzínskeho prezidenta uistil, že Slovensko sa vstupom do EÚ stalo súčasťou veľkého jednotného európskeho trhu a súčasťou vyspelých západných krajín sveta.

„Keď vznikala EÚ, bola to mierová myšlienka, mala sa rozvíjať hospodárska spolupráca, vzájomná úcta, no európska byrokracia robí v súčasnosti chyby. Podporujeme pôvodné hodnoty. Vypočuli sme si, aké boli rokovania o vstupe do EÚ zo strany Slovenska a EÚ. My musíme podporovať naše národné záujmy, robiť všetko preto, aby sa dodržiavali princípy vzájomného rešpektu, aby to boli spravodlivé rokovania. Tento proces však potrebuje aj druhého partnera,“ vyhlásil Kavelašvili.

Gruzínsko bolo podľa jeho prezidenta pod tlakom, aby zaviedlo sankcie proti Rusku, a pod tlakom zo strany EÚ, aby vyslalo dobrovoľníkov na Ukrajinu. Poukázal na potrebu dodržiavania politiky mieru a pokračovania mierových rokovaní.

Intenzifikácia bilaterálnych kontaktov a ekonomická spolupráca

Pellegrini zdôraznil, že bilaterálne kontakty na politickej úrovni medzi Slovenskom a Gruzínskom sa zintenzívňujú. Partneri ocenili, že od januára existuje letecké spojenie medzi Bratislavou a gruzínskym mestom Kutaisi.

„Vzájomný obchod medzi Slovenskom a Gruzínskom rastie, ale treba otvorene povedať, že jeho potenciál je zatiaľ nedostatočne využívaný,“ myslí si slovenský prezident. Slovensko môže podľa neho Gruzínsku ponúknuť skúsenosti najmä v zelených technológiách, vodnom hospodárstve či v infraštruktúrnych projektoch.

Povzbudil aj podnikateľov k väčšej investičnej aktivite v regióne Gruzínska.

Slovensko v rámci medzinárodnej rozvojovej pomoci podľa Pellegriniho doposiaľ realizovalo v Gruzínsku takmer 80 projektov v hodnote skoro troch miliónov eur. Pripomenul, že na slovenských vysokých školách študujú študenti z Gruzínska, ktorí dostávajú slovenské vládne štipendiá. „V tomto roku dôjde k ďalšiemu navýšeniu týchto grantov,“ informoval Pellegrini.

„Prepojenosť jednotlivých častí sveta je veľkou a rastúcou prioritou. Preto sa Slovensko spolupodieľa na európskej iniciatíve Global Gateway a naším záujmom je budovať infraštruktúru,“ vyhlásil prezident SR s tým, že Gruzínsko je strategicky na trase prepájania Ázie a Európy, hlavne v oblasti dopravnej infraštruktúry, ale aj plánovaných infraštruktúrnych projektov dovozu energie.

Spoločná vízia mieru a pozvanie na návštevu

Obaja sa zhodli na potrebe urýchleného diplomatického riešenia vojny na Ukrajine. Pellegrini verí, že medzinárodné spoločenstvo sa bude snažiť aj o čo najskoršie diplomatické ukončenie vojny v Perzskom zálive. Kavelašvili pozval prezidenta SR na návštevu Gruzínska.

Slovensko považuje za blízkeho priateľa svojej krajiny. „Naša vláda začína užšie spolupracovať so Slovenskom v rôznych oblastiach,“ informoval s tým, že ide o kultúru, vzdelávanie, ale aj oblasť ekonomiky a obrany.

Gruzínskeho prezidenta čaká počas jeho oficiálnej návštevy Slovenska aj rokovanie s predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas-SD) na Bratislavskom hrade a na Úrade vlády SR bude rokovať s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD). Popoludní Pellegrini spolu s Kavelašvilim položia vence k pamätníku Brána slobody v bratislavskom Devíne.

Kritika prijatia gruzínskeho prezidenta

Informáciám o stretnutí prezidentov Slovenska a Gruzínska sa venovala aj opozícia. K celej situácii sa vyjadril podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Korčok, pričom o jeho stanovisku informovali prostredníctvom tlačovej správy.

Ivan Korčok upozornil na to, že prezident Peter Pellegrini bol podľa jeho slov prvým a zatiaľ jediným lídrom v Európskej únii, ktorý prijal gruzínskeho prezidenta Micheila Kavelašviliho. Toto stretnutie pritom zasadil do kontextu situácie v Gruzínsku.

„Peter Pellegrini dnes bol prvý a zatiaľ jediný líder v EÚ, ktorý prijal Micheila Kavelashviliho po tom, čo v Gruzínsku systematicky porušuje ľudské práva,“ uviedol Korčok. Vo svojom stanovisku zároveň poukázal aj na ďalšie okolnosti, ktoré podľa neho súvisia s politickým vývojom v krajine.

Podľa jeho slov gruzínsky prezident verejne kritizuje Európsku úniu, a tým aj samotné Slovensko. V tejto súvislosti reagoval aj na vyjadrenia o spoločných hodnotách medzi Slovenskom a Gruzínskom.

Výhrady k postoju prezidenta SR

Korčok zdôraznil, že v takejto situácii by mal slovenský prezident jasne komunikovať postoj krajiny. „…tak je povinnosťou slovenského prezidenta jasne povedať, kde stojíme. Nie prikyvovať a usmievať sa,“ uviedol.

Vo vyjadrení zároveň naznačil, že od hlavy štátu očakával konkrétnejšie vyjadrenia k témam právneho štátu či médií. Podľa jeho slov tieto oblasti počas spoločných vyhlásení neodzneli.

„Ak by ste tiež minimálne čakali, že náš prezident aspoň slovom spomenie právny štát, médiá a vyzve Gruzínsko na rešpektovanie občianskej spoločnosti, tak by ste čakali márne,“ skonštatoval Korčok.

Zároveň reagoval aj na slová o Bratislave ako mieste dialógu. Túto myšlienku síce pripustil, no doplnil ju o ďalší pohľad.

Postoj k zahraničnej politike

Korčok vo svojom stanovisku uviedol, že súhlasí s tým, aby bola Bratislava miestom dialógu, no zároveň upozornil na potrebu jasného hodnotového ukotvenia. Kriticky sa vyjadril aj k tomu, ako Slovensko podľa neho v tejto situácii vystupuje v rámci Európskej únie.

„Namiesto toho sme od Petra Pellegriniho počúvali frázy o tom, že Bratislava má byť miestom dialógu. Súhlasím – ale súhlasím tiež, že bez výhrad tlieskame tým, ktorí porušujú právny štát a spochybňujú samotné základy Európskej únie,“ uviedol.

Na záver dodal, že podľa jeho názoru sa Slovensko týmto prístupom odlišuje od ostatných krajín Únie. Kritika smerovala aj k prezidentovej deklarovanej nadstraníckosti a k zahraničnej politike vlády.

„Opäť len hanba, ako sa aj v tomto vyčleňujeme z Európskej únie. A napriek prezidentovým sľubom o jeho nadstraníckosti sme svedkami toho, ako pri každej príležitosti stojí Ficovej vlády a jej pomýlenej zahraničnej politiky,“ dodal Korčok.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality