Európska únia vykoná veľký krok k rovnosti. Členské štáty dosadia do riaditeľských pozícií viac žien

Ministri práce a sociálnych vecí členských krajín EÚ sa na pondelňajšom zasadnutí v Bruseli dohodli na „všeobecnom prístupe“ k navrhovaným právnym predpisom EÚ, ktorých cieľom je zlepšiť rodovú rovnováhu medzi nevýkonnými riaditeľmi kótovaných spoločností. Informuje o tom spravodajca TASR.

Konkrétny podiel žien v predstavenstvách spoločností

Cieľom smernice EÚ je stanoviť kvantitatívny cieľ pre podiel žien v predstavenstvách spoločností kótovaných na burze. Spoločnosti by po konečnom prijatí smernice museli podniknúť kroky, aby do roku 2027 najmenej 40 percent nevýkonných riaditeľských pozícií zastávali ženy alebo 33 percent v prípade, ak sa započítajú všetci členovia predstavenstva firmy.

Pozícia Rady EÚ objasňuje, že je na členských štátoch a nie spoločnostiach, aby si vybrali medzi týmito dvoma navrhovanými cieľmi. Spoločnosti, ktoré tieto ciele nedosiahnu, by museli pri menovaní alebo voľbe nových riaditeľov uplatňovať jasné, jednoznačné a neutrálne formulované kritériá.

zdroj: Unsplash/christina

Politickú dohodu považuje za úspech aj francúzske predsedníctvo v Rade EÚ. Francúzska ministerka práce, zamestnanosti a ekonomického začlenenia Elisabeth Borneová, ktorá predsedala Rade ministrov, uvedenú dohodu označila za „krok vpred“. Vyzvala na rýchle začatie rokovaní s Európskym parlamentom s cieľom prijatia smernice.

Podľa tlačovej správy Rady EÚ v októbri 2021 bolo len 30,6 percenta členov predstavenstiev a len 8,5 percenta predsedov predstavenstiev ženského rodu. Rozdiel medzi členskými štátmi je tiež veľký.

Nielen pohlavia, ale aj dlh voči prírode

Cieľ Európskej únie je tiež obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. To si však vyžaduje dodatočné zelené investície vo výške najmenej 850 miliárd eur. Vyplýva to z výsledkov novej štúdie, o ktorej informuje v pondelok rakúska tlačová agentúra APA.

Európsky fond obnovy, ktorý má podporiť hospodárske zotavenie a úsilie v boji proti klimatickej zmene, pritom počíta s investíciami iba vo výške 75 miliárd ročne, upozorňuje autor štúdie, ekonóm Jakob Kapeller z nemeckej Univerzity Duisburg-Essen.

To znamená, že sú potrebné investície vo výške 775 miliárd eur, ktoré bude musieť vzhľadom na nízku úroveň súkromných investícií v minulosti pravdepodobne zabezpečiť verejný sektor, dodal ekonóm.

Chýbajúce prostriedky by na druhej strane mohlo čiastočne kompenzovať zavedenie celoeurópskej dane z majetku. Tá by mohla podľa osobitnej štúdie v závislosti od progresivity zdanenia majetku v hodnote vyššej ako jeden milión eur priniesť od 190 miliárd do 360 miliárd ročne.

Všeobecná európska daň z majetku by tak dokázala financovať tretinu až polovicu chýbajúcich zdrojov na ekologické investície, tvrdí Rafael Wildauer, ekonóm z univerzity v britskom Greenwichi. Zvýšené potrebné investície by sa mohli podľa neho aspoň sčasti financovať vydaním spoločných európskych dlhopisov.