Európsky štát je na pokraji kolapsu: Sankcie proti Rusku prerušili dodávky ropy, vydržia len pár dní

Srbsko čelí akútnej hrozbe energetickej krízy. Jediná ropná rafinéria v krajine, ktorá zabezpečuje až 80 % dodávok paliva pre celý štát, sa ocitla v kritickej situácii.

Americké sankcie namierené proti ruskému energetickému sektoru zasiahli jej majiteľa, čo viedlo k prerušeniu dodávok ropy. Bez nich výroba postupne kolabuje a podľa odborníkov môže dôjsť k úplnému zastaveniu prevádzky už v priebehu niekoľkých dní.

Kritická situácia s rýchlym vývojom

Srbský prezident Aleksandar Vučič na mimoriadnej tlačovej konferencii potvrdil vážnosť situácie, informuje TASR. „Zatiaľ nebola zatvorená, ale už teraz je jej prevádzka znížená v porovnaní s normálom,“ uviedol. Podľa zdrojov z odvetvia, ktoré citujú miestne médiá, je rafinéria NIS len pár dní od „úplného zastavenia“.

Vučič zároveň upozornil, že krajina má zásoby paliva približne do konca roka, vrátane štátnych rezerv. To dáva vláde určitý časový priestor, no situácia si vyžaduje rýchle riešenie. Prezident stanovil 50-dňovú lehotu na dosiahnutie dohody medzi ruskými vlastníkmi a potenciálnymi kupcami rafinérie.

Strategický význam NIS pre celý Balkán

Skupina NIS nie je len obyčajnou rafinériou – je to hlavný vertikálne integrovaný systém výroby energie v juhovýchodnej Európe. Jej hlavnou činnosťou je prieskum, ťažba a rafinácia ropy a zemného plynu, predaj širokej škály ropných a plynových produktov, ako aj realizácia projektov v oblasti petrochemického priemyslu a výroby energie, informujú na svojej webovej stránke.

Spoločnosť pôsobí nielen v Srbsku, ale v celom balkánskom regióne. Jej aktivity zahŕňajú prieskum a ťažbu ropy a plynu v Rumunsku a Bosne a Hercegovine, ako aj rozsiahlu maloobchodnú sieť s viac ako 400 čerpacími stanicami v Bulharsku, Bosne a Hercegovine a Rumunsku. Okrem toho NIS intenzívne obchoduje s elektrinou na trhoch v Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Rumunsku, Slovinsku a Maďarsku.

V Srbsku je NIS jednou z najúspešnejších spoločností a poskytuje najväčšiu časť príjmov do štátnej pokladnice. Jej sídlo a hlavné výrobné zariadenia sa nachádzajú v Srbsku, vrátane ropných a plynových polí a rafinérie v meste Pančevo neďaleko Belehradu.

Harabinov účet je pripojený z Ruska, ukazuje sociálna sieť. Exminister reaguje

Ruské vlastníctvo ako problém

Korene súčasných problémov siahajú do roku 2008, keď Srbsko predalo 51-percentný podiel v NIS ruským spoločnostiam Gazprom a Gazprom Nefť za 400 miliónov eur. Súčasťou dohody bola aj rozsiahla výstavba energetickej infraštruktúry, ktorá sa však uskutočnila len čiastočne. V súčasnosti srbský štát vlastní takmer 30 percent podniku a zvyšok držia menšinoví akcionári.

Práve ruské vlastníctvo je teraz hlavným problémom. Americké sankcie proti ruskému energetickému sektoru, ktorých cieľom je obmedziť Moskve financovanie vojny na Ukrajine, priamo zasiahli prevádzku rafinérie. Minulý týždeň spoločnosť NIS podala v USA novú žiadosť o dočasné oslobodenie od sankcií, kým prebiehajú rokovania, ale Washington zatiaľ nereagoval.

Možné riešenia a ich komplikácie

Vučič naznačil, že v hre sú potenciálni kupci z Maďarska a zo Spojených arabských emirátov. Ak by sa dohoda s Rusmi nepodarila, srbská vláda by bola nútená spoločnosť prevziať. „Nebudeme mať na výber. Privedieme si vlastný manažment a ponúkneme najvyššiu možnú cenu,“ vyhlásil prezident.

Pre Vučiča, ktorý má úzke väzby na Moskvu, je však možnosť zabavenia ruských aktív politicky problematická. Srbsko je jednou z mála európskych krajín, ktoré neuvalili sankcie na Rusko kvôli vojne na Ukrajine, a dlhodobo ťaží z lacných ruských energií.

Situáciu komplikujú aj paralelné rokovania o dodávkach plynu. Rusko v posledných mesiacoch ponúka Srbsku iba krátkodobé zmluvy, čo Vučič označil za taktiku, ktorá má Belehrad odradiť od prevzatia rafinérie NIS.

Ekonomický vplyv na Srbsko

Odborníci varujú, že prípadné prerušenie činnosti NIS by malo okamžitý dosah na celú krajinu. Dovážať ropu by podľa nich bolo možné len dočasne a s výraznými stratami.

„Agóniu môžete predĺžiť o niekoľko mesiacov dodatočným dovozom, ale NIS skrachuje, ak už nebude môcť fungovať,“ upozornil belehradský ekonóm Goran Radosavljevič.

Vučič tiež naznačil, že sankcie by mohli zasiahnuť aj srbský finančný systém. „Sankcie uvalené na náš ropný priemysel by mohli viesť k sekundárnym sankciám voči našim komerčným bankám i centrálnej banke,“ varoval.

V snahe nájsť riešenie Vučič oznámil, že sa stretne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. „Ponúknem účasť Srbska na projekte Paks II a na ďalších energetických projektoch, ktoré nám môžu zaistiť bezpečnosť,“ povedal.

Pred Srbskom tak stojí jedno z najťažších energetických rozhodnutí posledných rokov. Krajina, ktorá sa dlhodobo snaží balansovať medzi Európskou úniou a Ruskom, sa dostala do bodu, keď jej najdôležitejší energetický podnik ohrozuje geopolitická realita, ekonomické dôsledky aj politické limity. Ak sa dohoda nepodarí, Srbsko čaká turbulentné obdobie, ktoré ovplyvní nielen ceny palív, ale aj jeho zahraničnopolitickú orientáciu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie