Európu v lete čaká peklo, tvrdia experti: Počasie bude podľa nich súvisieť so znepokojivým mechanizmom

Predpovedať počasie na dlhšie obdobie býva veľmi ťažké, a neraz máme pocit, že meteorológova nezvládli predpovedať ani počasie na nasledujúci týždeň.  

Vedci z časopisu Počasie a dynamika klímy sú ale presvedčení, že objavili nečakaný mechanizmus, na základe ktorého sa dá predpovedať počasie v nasledujúcom lete, a dokonca aj v ďalších letách. Podľa vedcov, môže počasie v Európe súvisieť s rýchlosťou topenia grónskeho ľadovca, uvádza The Guardian.

Ľad v Grónsku sa topí už desaťročia. Posledným rokom, v ktorom ľad na tomto ostrove pribudol, bol rok 1996.

Práve topenie tohto ľadovca môže starému kontinentu narobiť riadnu šarapatu. Voda z ľadovca sa dostáva do Atlantiku,  no problémom je, že je ľahšia ako morská voda. Práve preto sa usádza na povrchu oceánu, čo spôsobuje zníženú výmenu tepla medzi vzduchom a morom. Medzi jednotlivými oblasťami oceánu je tiež značný teplotný rozdiel, čo následne spôsobuje vznik aktívnych frontov. V zime tieto silné vetry spôsobujú posun severoatlantickým prúdom smerom na sever k pólom.

To môže spôsobiť extrémy v zime aj v lete. V zime v podobe bičujúcich zimných búrok, v lete prostredníctvom prílevu suchého a horúceho vzduchu. Podľa vedcov môže táto udalosť ovplyvniť počasie v dvoch rokoch od udalosti. Čaká nás tak suché a horúce tohtoročné leto, a pravdepodobne aj to budúce.

Japonci si „pochutnávali“ na jedlách z amerických letcov a sójovej omáčky. Kanibalizmu len o chlp unikol George Bush

Autori štúdie dokonca hovoria o mimoriadnom teple a suchu, ktoré zasiahne hlavne juh Európy.

„Na základe identifikovaného reťazca udalostí očakávame, že podmienky v oceánskej atmosfére budú tento rok priaznivé pre nezvyčajne teplé a suché leto nad južnou Európou,“ uviedla vedúca štúdie Marilena Oltmannsová.

V nasledujúcich rokoch sa ale tieto extrémy rozšíria aj na oblasti, kde boli doteraz tieto výkyvy počasia len anomáliou. Úniku tak pred ním nebudú mať ani severské krajiny, ako je Škandinávia.

Najteplejšia zima v histórii meraní na Slovensku 

Mimoriadne teplé počasie pritom cítiť aj na Slovensku. Podľa vedcov bola táto zima najteplejšia v histórii meraní v našej krajine.

Ako pre TASR uviedol klimatológ Milan Lapin, konkrétne v Hurbanove, kde sa záznamy o počasí datujú od roku 1871, mala zima 2023/2024 predbežne priemer teploty vzduchu 4,6 stupňa Celzia – ak rátame obdobie do 28. februára 2024. Po zarátaní 29. februára 2024 je to ešte o trochu viac, pretože v tento priestupný deň dosiahol v Hurbanove priemer teploty vzduchu takmer 12 stupňov Celzia.

„V každom prípade je priemerná teplota tejto zimy o 0,3 stupňa Celzia vyššia v porovnaní s dosiaľ najteplejšou zimou 2006/2007,“ povedal Lapin.

K historickému prvenstvu tohtoročnej zimy významne prispel extrémne teplý február. „V Hurbanove mal priemernú teplotu 9,1 stupňa Celzia. V porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1901 až 2000 tak bol teplejší o 8,7 stupňa Celzia,“ doplnil Lapin, emeritný profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

„Príčinou takého extrémne teplého počasia bolo takmer sústavné prúdenie vzduchu od rekordne teplého Atlantického oceánu a tiež to, že máme rekordne veľa skleníkových plynov v atmosfére Zeme, konkrétne oxidu uhličitého o 50 percent viac a metánu dokonca o 175 percent viac než pred rokom 1800,“ vysvetlil klimatológ.

Rekordy padali aj globálne 

Február sa tiež zaradil do série rekordne teplých mesiacov – a to globálne (celosvetovo) a aj na severnej pologuli – ktoré meteorológovia zaznamenávajú od júla 2023. Ako najteplejší v histórii meraní skončil globálne a aj na severnej pologuli celý uplynulý rok.

„Celkom spoľahlivo vieme odhadnúť, že rok 2023 mal priemer teploty na Zemi takmer o 1,5 stupňa Celzia vyšší ako porovnávací normál IPCC (Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu) z obdobia 1851 – 1900, teda z rokov, ktoré približne reprezentujú predindustriálnu éru. Na Klimatickom samite v Paríži v roku 2015 sa pritom predstavitelia zastúpených krajín zaviazali, že také zvýšenie priemernej globálnej teploty vzduchu by sa nemalo dosiahnuť ani do roku 2100,“ pripomenul odborník.

zdroj: TASR/AP Photo/Manu Fernandez

„Je celkom zrejmé, že vývoj globálnej klimatickej zmeny prebieha aj po roku 2015 podľa najnepriaznivejšieho scenára, teda s najväčšou predpokladanou rýchlosťou podľa modelových prognóz. Príčinou je hlavne to, že sa rekordne rýchlo zvyšuje emisia skleníkových plynov mimo krajín Európskej únie, kde klesá už od roku 1990. Tiež je možné, že už začali vplývať niektoré kladné spätné väzby, najmä emisia metánu spod topiaceho sa permafrostu a z dna otepľujúcich sa polárnych morí,“ povedal Lapin.