Japonci si „pochutnávali“ na jedlách z amerických letcov a sójovej omáčky. Kanibalizmu len o chlp unikol George Bush

  • Ostrov Chichi Jima ostal v tieni svojho suseda Iwo Jimy
  • Udali sa na ňom jedny z najhorších zločinov druhej svetovej vojny
Chichi Jima
George Bush Presidential Library and Museum/U.S. Navy
  • Ostrov Chichi Jima ostal v tieni svojho suseda Iwo Jimy
  • Udali sa na ňom jedny z najhorších zločinov druhej svetovej vojny

Americké dobývanie japonského ostrova Iwo Jimy sa do histórie zapísalo ako jedna z najkrvavejších bitiek druhej svetovej vojny. Susedný ostrov Chichi Jima však skrýva oveľa desivejšie tajomstvá. 

Iwo Jima preslávila fotografia, ktorá zachytáva vztýčenie americkej vlajky na vrchu Suribači. Na jednej z najznámejších vojnových fotografií je aj americký námorník slovenského pôvodu Michal Strank.

Naopak, dianie na susednom ostrove Chichi Jima zostáva pre verejnosť pomerne neznáme. Odohrali sa na ňom pritom hrôzy, ktoré boli natoľko otrasné, že sa ich americká vláda rozhodla pred verejnosťou aj pred rodinami padnutých námorníkov utajiť. Ôsmi zajatí americkí mariňáci našli na ostrove nielen krutú smrť, ale aj mučenie a ich telá boli následne vystavené kanibalizmu. Na ich orgánoch si „pochutili“ opití vysokopostavení japonskí velitelia.

Rovnakému osudu len o chlp unikol aj George Bush starší, ktorý sa neskôr stal americkým prezidentom.

Hrôzy, ktoré sa udiali na Chichi Jime, sa dostali na svetlo sveta pri tajnom súde v Guame v roku 1946. Verejnosť si však na odtajnenie dokumentov musela počkať do roku 1997. Hrozný osud letcov širokej verejnosti priblížil až James Bradley vo svojej knihe Flyboys: A True Story of Courage.

„Viac ako dve generácie bola pravda o ich konci utajovaná. Vláda USA rozhodla, že fakty boli také hrozné, že rodinám to nikdy nepovedali,“ skonštatoval Bradley vo svojej knihe.

Chichi Jama a Iwo Jima boli dôležité pre ďalší postup Američanov

Oba ostrovy vzdialené približne 1 100 kilometrov od hlavného mesta Japonska, boli dôležité vo vojnovom úsilí Američanov, pričom ich americké lietadlá museli prekonať, aby mohli pokračovať smerom na Tokio.  

Japonci chápali dôležitosť ostrovov, a tak na nich vybudovali rozsiahle opevnenia. Na Iwo Jima slúžilo 22 000 japonských vojakov, na Chichi Jima ešte viac 26 000.

Ostrovy sa líšili svojím využitím, kým Iwo Jima disponoval leteckou základňou, odkiaľ vzlietali kamikadze lietadlá, Chichi Jima slúžila ako rádiová a komunikačná stanica. Prostredníctvom nej komunikovalo veliteľstvo v Tokiu so svojimi loďami v Pacifiku.

Suribachi Japonsko
zdroj: TASR via AP/Eric Talmadge

Stanica tiež zachytávala americkú komunikáciu, šifry, informácie o amerických útokoch, a prípadne vzletoch bombardérov smerom k japonskej pevnine.

Američania mali plány s leteckou základňou na Iwo Jima, ktorú chceli využiť pre svoje útoky na pevninské Japonsko. Obsadením ostrova by sa tiež zbavili hrozby nepriateľských lietadiel, ktoré sa zavesili na chvosty amerických bombardérov.

Potrebné zároveň bolo zničiť aj rádiovú stanicu, ktorá slúžila ako primárny zdroj komunikácie na dlhšie vzdialenosti. Na Chichi Jime sa nachádzal aj prístav, ktorý slúžil na zásobovanie oboch ostrovov a v ktorom kotvili plavidlá japonského námorníctva, ako napríklad člny s delami alebo stíhači ponoriek.

Japonci si mysleli, že sa z Chichi Jima nedostanú živí 

Japonskí vojaci na oboch ostrovoch si nerobili nádeje, že sa z nich dostanú živí. Výcvik a vzdelanie japonských vojakov sa nám dnes môže zdať ako barbarské. S regrútmi bolo zaobchádzané drsne, nechýbali bitky či už vyššie postavených ľudí alebo medzi sebou v nútených súbojoch.

Výcvik v mnohých prípadoch zahŕňal aj nútené zabíjanie čínskych väzňov, takéto akty mali vojakov pripraviť na realitu vojny a posilniť ich bojového ducha.

Učení tiež boli, že život nič neznamená, ani život nepriateľov či civilistov. Vojaci tak boli schopní obetovať svoj život aj život japonských civilistov, než sa vzdať nepriateľovi. Kapitulácia alebo zajatie boli považované za neakceptovateľné slabosti.

S týmto vedomím sa pripravovali na obranu ostrova. Vojaci vykopali mnohé podzemné tunely či jamy pripomínajúce jaskyne. Fyzicky náročná práca prebiehala niekoľko dní v týždni. Dieru otvorili dynamitom a potom ju ručne vyhlbovali, čo bolo veľmi náročné kvôli skalnatej pôde.

Chichi Jima
zdroj: Wikimedia. Pohľad na Chichi Jimu z výšky

Kým Iwo Jime ostrovu velil generál Tadamiči Kuribajaši, ktorý bol obľúbený u mužov a zároveň bol skvelý stratég, obranu Chichi Jima mal na starosti generál Jošio Tačibana. Veliteľ bol veterán čínsko-japonskej vojny, známy svojím správaním k podriadeným. Dni trávil bitím vojakov, v noci sa zabával pitím alkoholu.

Obyčajní vojaci na ostrove trpeli veľkou izoláciou od zvyšku sveta. Ich stravu tvorila ryža, tofu, jedlo z plechovky a zelenina.

Tunely a protiletecké kryty boli preverované mnohými leteckými útokmi, ktoré sa postupom času stupňovali.

Útok na Pearl Harbor na konci roka 1941 zastihol Američanov nepripravených. Experti sa zhodujú, že dovtedy vedenie ozbrojených síl nevedelo úplne pochopiť schopnosti letectva. To sa ale zmenilo a prezident Franklin Delano Roosevelt urobil z letectva prioritu.

Postupne sa tak zvyšoval počet lietadiel, aj ich schopnosti. Na japonské ostrovy útočili z amerických lietadlových lodí a spoločnosť im robili aj ponorky a iné plavidlá, vďaka ktorým sa slučka okolo Chichi Jima postupne sťahovala.

Psychologické aspekty mužov na Chichi Jime neboli normálne, tvrdí lekár

Japonci tak čelili čoraz viac zmenšujúcim sa zásobám jedla, chýbali aj zásoby liekov či medicínskych potrieb.

„Naša zásobovacia trasa bola prerušená. Na zásoby by sme museli čakať niekoľko mesiacov. Prídel jedla bol 1 500 kalórií a každý robotník bol nútený na tom fungovať,“ uviedol poručík Micujoši Sasaki, ktorý na ostrove pôsobil ako lekár.

„Štyri alebo päť ľudí sa skutočne zbláznilo, pretože tieto psychologické aspekty mužov na Chichi Jime neboli normálne,“ dodal.

Chichi Jima
zdroj: Wikimedia. Veliteľstvo Chichi Jimy pred útokom na Iwo Jimu

Lekár opísal prostredie ostrova ako veľmi pochmúrne. Denne ostrov zasiahlo štyri až päť náletov. Pokoj nenastal ani v noci, keď sa bombardovanie opakovalo približne trikrát.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroj: James Bradley/A True Story of Courage

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá