Ďalší známy slovenský pivovar končí. Hladová dolina prichádza o svoju dlhoročnú pýchu

Malý remeselný pivovar Jajnekem Brewery z Gemerskej Panice ukončil svoju činnosť. Prevádzka, ktorá vznikla po takmer šiestich rokoch príprav a od roku 2021 vyrábala nepasterizované a nefiltrované pivo tradičnými postupmi, sa stala ďalšou obeťou náročnej situácie na slovenskom pivnom trhu, uvádza portál O pive.

Rozhodnutie prichádza len niekoľko mesiacov po tom, čo pivovar prezentoval plány na ďalší rozvoj. Takisto sa pravidelne zúčastňoval aj na viacerých eventoch.

Od domáceho varenia k vlastnému pivovaru

Príbeh pivovaru Jajnekem Brewery sa začal ešte v roku 2015. Skupina nadšencov domáceho varenia piva sa rozhodla vybudovať vlastný pivovar na Gemeri. Po rokoch príprav a rekonštrukcií otvorili začiatkom roka 2021 výrobnú prevádzku v budove bývalého pohostinstva v obci Gemerská Panica medzi Rimavskou Sobotou a Rožňavou, uvádza portál Bratislavské Vianoce. Ročná kapacita pivovaru dosahovala približne 960 hektolitrov piva.

Názov pivovaru vznikol zo slovného spojenia Jaj nekem, ktoré v maďarčine znamená Beda mi. Zakladatelia ním chceli symbolicky poukázať na spolunažívanie slovenského a maďarského obyvateľstva v regióne. Pivovar si postupne vybudoval meno medzi priaznivcami remeselného piva a rozšíril svoje portfólio o svetlé ležiaky, špeciály či sezónne produkty.

Pivovar sa zviditeľnil aj mimo regiónu. V posledných rokoch patril medzi predajcov na Bratislavských vianočných trhoch, kde ponúkal svoje pivo vrátane špeciálnych sezónnych edícií. Návštevníci mohli ochutnať napríklad Prešporský vianočný špeciál, hriate pivo či ďalšie nápoje z produkcie gemerského výrobcu, uviedol portál O pive. 

Náročný trh a rastúce náklady

Hoci vedenie spoločnosti ešte koncom roka 2024 hovorilo o plánoch na rozvoj distribúcie a efektívnejšie využitie predajných prívesov, situácia sa napokon vyvíjala inak. Spolumajiteľ Alexander Bocko uviedol, že podnik fungoval v ekonomicky slabšom regióne a postupne sa ukázalo, že jeho model nie je dlhodobo udržateľný.

Podľa jeho slov sa remeselné pivovary v posledných rokoch museli vyrovnávať s viacerými problémami. Významný vplyv mala pandémia, následná inflácia, rast prevádzkových nákladov aj zmeny spotrebiteľského správania. Problémom bola aj sezónnosť predaja, ktorá spôsobovala výrazné výkyvy príjmov počas roka.

Pivovar sa snažil presadiť vo veľkoobchodnej distribúcii, no bez výraznejšieho úspechu. Opierať sa nemohol ani o stabilnú sieť odberateľov v gastronómii. Prevádzkovatelia podnikov podľa vedenia často preferovali neustále obmieňanie ponuky remeselných pív, čo komplikovalo budovanie dlhodobých obchodných vzťahov. „U nás v regióne nebol dopyt po remeselnom pive taký, aby sme dokázali mať pravidelný a relevantný odbyt našich produktov, ktorý by znamenal stabilné a udržateľné podnikanie. Miestni ľudia reagovali na vznik lokálnej značky piva s nadšením, ale majitelia podnikov boli veľmi opatrní a drvivá väčšina z nich bola zazmluvnená s veľkými pivovarmi. Odpoveďou by zrejme bol náš vlastný podnik, alebo penzión, ale na to sme žiaľ už nemali prostriedky,“ uviedol Bocko.

„Relevantné tržby sme mali iba na akciách v rámci Bratislavy a Nitry, kde sme pivo predávali ambulantne. Neboli to však pravidelné príjmy a naše produkty boli zaťažené dodatočnými nákladmi na ich prepravu. Časom sme zistili, že nie je praktické a ani ekonomicky výhodné variť pivo v Gemerskej Panici a voziť ho 200 až 300 km na západné Slovensko,“ dodal 

Klesá konzumácia piva

Vo všeobecnosti s tým, či prosperujú pivovary, súvisí spotreba. „Konzumácia piva momentálne klesá z roka na rok v celej Európe a pociťujú to aj veľké pivovary. Na správaní zákazníkov je vidieť odklon od konzumácie alkoholických nápojov smerom k nealkoholickým a to platí aj pre pivo. Malé pivovary preto musia reagovať na tento trend a zavádzať do svojho portfólia nealko pivá. Výroba nealko piva je však technologicky náročnejšia ako výroba klasického piva. Fenomén, ktorý prispieva ku klesajúcej konzumácii piva je aj ten, že v súčasnosti majú mladí ľudia oveľa viac možností ako si zdieľať informácie a vykonávať voľnočasové aktivity spôsobmi, ktoré nevyžadujú ich fyzické stretávanie sa na konrétnom mieste. Jednoducho ísť na pivo so všetkými svojimi skrytými a prenesenými významami už nie je také terno ako v minulosti,“ uviedol majiteľ. 

Pivovar sa pravidelne prezentoval aj na Bratislavských vianočných trhoch. Takéto podujatia sú pre pivovary dôležité dvojakým spôsobom. Jednak môže ísť o príležitosť na predaj a takisto na budovanie značky. „Hlavný Vianočný Trh v Bratislave mal pre nás signifikantný význam aj s hľadiska tržieb a aj s hľadiska marketingu. Spolupráca s organizátorom podujatia BKIS bola na vysokej profesionálnej úrovni. Tak isto neopakovateľný duch tohto podujatia a možnosť byť jeho súčasťou nám dodával nemálo pozitívnej energie. Pre podujatie sme varili špeciálne pivo Prešporský Vianočný Špeciál, ktoré bolo možné kúpiť výlučne na Hlavnom Vianočnom Trhu v Bratislave. Našou ambíciou bolo vytvoriť z toho tradíciu,“ prezradil Alexander Bocko. 

Budúcnosť zostáva otvorená

Výroba piva v Gemerskej Panici sa už zastavila a areál pivovaru je ponúkaný na predaj. Hoci značka Jajnekem Brewery končí, jej zakladatelia úplne neopúšťajú pivovarnícky sektor. Alexander Bocko pripustil možnú spoluprácu s iným pivovarom, kde by mohol využiť skúsenosti, kontakty a sieť zákazníkov vybudovanú počas uplynulých rokov.

Za dve pizze zaplatil 10 000 Bitcoinov. Dnes by mali hodnotu 700 miliónov dolárov

Koniec Jajnekem Brewery je ďalším signálom komplikovanej situácie, ktorej čelia malé slovenské remeselné pivovary. Projekt, ktorý vznikal takmer šesť rokov a stal sa súčasťou regionálnej aj bratislavskej pivnej scény, nedokázal odolať ekonomickým tlakom a meniacim sa podmienkam na trhu, uvádza portál Barbakanbar. 

Značka z Gemera tak po piatich rokoch fungovania končí, no jej príbeh zostáva príkladom snahy rozvíjať remeselnú výrobu aj mimo tradičných centier slovenského pivovarníctva. Zaujímalo nás aj to, či by oslovený spolumajiteľ pivovaru podnikol rovnaké kroky, ak by dostal tú príležitosť. „Založili by sme ho v Bratislave, ideálne v Starom meste a určite s vlastnou reštauráciou. Hlavné mesto v posledných rokoch objavili turisti a tí chcú ochutnať lokálne remeselné produkty vrátane piva. Tak isto tu je tu prítomná adekvátna kúpna sila miestnych obyvateľov, ktorí si môžu častejšie dovoliť remeselné pivo,“ dodal Bocko. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy