Slováci zakladajú jeden typ firmy rekordným tempom. Analytik za tým vidí aj snahu uniknúť vyšším odvodom

Slovensko sa blíži k celoročnému rekordu v zakladaní spoločností, hoci do konca roka zostávajú ešte viac ako tri mesiace. Od januára do polovice septembra 2026 ich pribudlo 24 304. Za porovnateľné obdobie minulého roka to bolo 17 263, teda o 7 041 menej.

Nárast o 40,8 % by na prvý pohľad mohol vyzerať ako vlna nových podnikateľských nápadov. Analýza FinStatu však ponúka aj iné vysvetlenie. Časť ľudí podľa nej reaguje na vyššie odvody a mení spôsob, akým podniká. Ďalších mohli motivovať vopred oznámené zmeny pri zakladaní eseročiek.

„Na tento vývoj vplývajú hlavne dva faktory,“ píše vo svojej analýze Martin Lindák z FinStatu.

Za prvý označuje zmeny daňových a odvodových pravidiel pre samostatne zárobkovo činné osoby. „Druhým faktorom je administratívne skomplikovanie a predraženie založenia eseročky,“ dodáva.

K vlaňajšiemu výsledku chýba iba 517 spoločností

FinStat v analýze sleduje spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a jednoduché spoločnosti na akcie. Nejde teda o všetky formy podnikania vrátane živností. Eseročky pritom dlhodobo tvoria viac ako 95 % nových spoločností v sledovanej skupine.

Za celý rok 2025 vzniklo 24 821 takýchto spoločností. Tohtoročný počet do polovice septembra za týmto výsledkom zaostáva už len o 517. Celoročný výsledok za rok 2024, keď pribudlo 20 455 spoločností, už prekonal.

Lindák preto očakáva historicky najsilnejší rok. Kým jeho konečný výsledok je ešte pred nami, dosiaľ zaznamenané údaje už potvrdzujú rekordné tempo rastu. V roku 2023 vzniklo do polovice septembra 15 567 spoločností, v roku 2024 ich bolo 14 901 a vlani 17 263. Tento rok sa ich počet už dostal nad 24-tisíc.

Pri interpretácii je však podstatné rozlišovať medzi novou spoločnosťou a novou ekonomickou aktivitou. Ak človek poskytoval služby na živnosť a začne ich fakturovať cez vlastnú eseročku, v registri pribudne firma. Samotná práca, zákazníci či objem objednávok sa tým nemusia zmeniť. Predložené údaje neukazujú, koľko zo založených spoločností predstavuje práve takýto prechod.

Odvody zmenili podnikateľské prepočty

Dôvod, prečo živnostníci prehodnocujú svoju situáciu, má konkrétnu podobu. Podľa Sociálnej poisťovne sa od januára 2026 štandardný minimálny vymeriavací základ SZČO zvýšil na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Predstavuje 914,40 eura a zodpovedá mu mesačné sociálne poistné 303,11 eura.

Táto suma sa však netýka každého živnostníka bez rozdielu. Pre zákonom určené skupiny vrátane nízkopríjmových povinne poistených SZČO existuje osobitný vymeriavací základ, ktorému v roku 2026 zodpovedá poistné 131,34 eura.

Pri posudzovaní príjmov ide o hranicu 9 144 eur za predchádzajúci rok. Sú to sociálne odvody, nie súčet sociálneho a zdravotného poistenia.

Mení sa aj vznik povinného poistenia. Pri začínajúcich podnikateľoch sa už spravidla nečaká na prekročenie príjmovej hranice po daňovom priznaní. Poistenie vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania. Pri obnovení činnosti platia osobitné pravidlá.

Lindák spája legislatívne zmeny s presunom časti živnostníkov do zamestnania, na dohody alebo do inej formy podnikania, najčastejšie do eseročky.

Analýza však nevyčísľuje, koľko ľudí si vybralo jednotlivé možnosti. Nárast nových spoločností preto nemožno automaticky označiť za rovnaký počet zrušených živností.

Založenie firmy dostalo nové pravidlá

Druhým impulzom bola podľa FinStatu zmena podmienok zakladania spoločností. Od 17. augusta 2026 platí nový zákon o obchodnom registri, ktorý zároveň mení Obchodný zákonník. Pri zakladateľskom dokumente sa vyžaduje forma notárskej zápisnice alebo dokumentu autorizovaného advokátom.

Pre podnikateľa to znamená, že samotné overenie podpisu už nenahrádza požadovanú formu dokumentu. Do procesu vstupuje notár alebo advokát. FinStat tieto zmeny hodnotí ako administratívne náročnejšie a drahšie zakladanie eseročiek.

Keďže nové pravidlá boli známe vopred, mohli podľa tejto interpretácie urýchliť rozhodnutia ľudí, ktorí o spoločnosti uvažovali už skôr. Časť tohtoročného rastu tak môže súvisieť aj s tým, že podnikatelia založenie firmy posunuli na skorší termín. Z dodaných súhrnných údajov však nemožno oddeliť tento vplyv od účinku vyšších odvodov.

Služby sa takmer zdvojnásobili, stavebníctvo kleslo

Najvýraznejší prírastok medzi hlavnými odvetviami zaznamenali služby. Od januára do polovice septembra v nich vzniklo 7 545 spoločností, zatiaľ čo za rovnaké obdobie roku 2025 ich bolo 4 030. Z presných údajov FinStatu vychádza nárast o 87,2 %.

Práve služby vysvetľujú takmer polovicu celkového medziročného prírastku. Zo 7 041 spoločností navyše pripadá na toto odvetvie 3 515. V rámci služieb Lindák upozorňuje najmä na kategóriu ostatných pomocných obchodných činností.

V informačných technológiách vzniklo 2 217 spoločností oproti vlaňajším 1 706, čo predstavuje nárast približne o 30 %. Ešte zaujímavejšie je ich zameranie.

„V prípade informačných technológií je to skoro výhradne činnosť počítačového poradenstva, ktorá od januára tvorí každý mesiac vyše 90 % vzniknutých spoločností v odvetví,“ uvádza Lindák v analýze.

Právo, poradenstvo a účtovníctvo sa posunuli z 1 590 na 2 173 nových spoločností, teda o 36,7 %. Cestovný ruch a gastro zaznamenali rast z 1 010 na 1 274 spoločností, približne o 26 %.

Výnimkou medzi piatimi najzastúpenejšími odvetviami bolo stavebníctvo. Počet nových spoločností v ňom klesol z 2 635 na 2 395. To znamená o 240 menej a medziročný pokles o 9,1 %. Aj tu však ide o zakladanie spoločností, nie priamo o vývoj stavebnej produkcie či počtu zákaziek.

Niektoré činnosti vyskočili niekoľkonásobne

Pri podrobnejšom pohľade sú rozdiely ešte výraznejšie. V zemných prácach stúpol počet nových podnikov zo 457 na 1 331. V činnosti reklamných agentúr sa zvýšil z 258 na 996. V službách súvisiacich s pestovaním plodín vzrástol z 57 na 611 a pri opravách a údržbe elektrických prístrojov zo 41 na 478.

Takéto skoky sú nápadné, pri posledných dvoch činnostiach však vychádzajú aj z nízkeho vlaňajšieho základu. Samy osebe nehovoria, že sa v rovnakom pomere zvýšil dopyt alebo tržby. Zachytávajú počet nových podnikov evidovaných v danej činnosti.

Pri službách, IT a poradenstve Lindák upozorňuje na možný spoločný dôvod. „V týchto sektoroch pôjde pravdepodobne do veľkej miery o daňovo odvodovú optimalizáciu a zmenu právnej formy zo SZČO na eseročku,“ píše.

Dôležité je aj slovo pravdepodobne. Ide o analytikovu interpretáciu štruktúry nárastu, nie o výsledok zisťovania motivácie každého zakladateľa.

Eseročka nemusí byť výhodnejšia pre každého

Rekord v registri preto nie je univerzálnym odporúčaním na zmenu právnej formy. Už samotný pohľad na jednu z daní ukazuje, že porovnanie má viac strán. Finančná správa potvrdzuje, že fyzické osoby – podnikatelia od januára 2026 prestali podliehať dani z finančných transakcií. Bežné obchodné spoločnosti pritom zostávajú v jej režime, ako vysvetľuje Slovenská záručná a rozvojová banka.

Aj preto sa z počtu založených firiem nedá odvodiť, že rovnaké rozhodnutie prinesie úsporu každému živnostníkovi. Analýza FinStatu nesleduje individuálne náklady ani konečný čistý príjem podnikateľov po zmene právnej formy.

Jej najsilnejšie zistenie je iné: pravidlá podnikania dokážu výrazne ovplyvniť, v akej forme ľudia pracujú. Slovensko má podľa septembrových údajov mimoriadne vysoký počet nových spoločností.

Až ich ďalšie fungovanie ukáže, aká časť tejto vlny prinesie nové investície a pracovné miesta a aká bude pokračovaním existujúcej práce pod novým IČO.