Toto sa nestalo viac ako sto rokov: Vedci odhalili úplne nový druh malej šelmy

Na prvý pohľad vyzerala ako nezvyčajná malá mačka, no jej príbeh napokon priniesol vedecký objav, na aký sa čakalo celé storočie. Genetická analýza teraz ukázala, že vedci sa desaťročia pozerali na rodokmeň týchto šeliem nesprávne.

Zvláštna mačka zo záchrannej stanice

Všetko sa začalo v roku 2016, keď biologičke a National Geographic Explorerke Paole Nogales-Ascarrunz zavolali zo záchrannej stanice pre voľne žijúce zvieratá v Bolívii. Dostali tam zviera, ktoré miestni označili jednoducho ako „čudnú mačku“.

Ako informoval National Geographic, mačiatko predtým našiel miestny muž na ceste neďaleko lesa. Myslel si, že ide o domáce plemeno, a vzal si ho domov. Po približne roku však pochopil, že zviera je jednoznačne divoké, a preto ho odovzdal do útulku Senda Verde.

Nogales-Ascarrunz si na ňom okamžite všimla niekoľko nezvyčajných vlastností. Mačka mala malú, zvráskavenú tvár, krátke okrúhle uši, dlhé fúzy a najmä výrazné škvrny pripomínajúce leopardiu srsť. Bola tiež príliš malá na to, aby išlo o bežnú domácu mačku.

Vedkyňa však vtedy predpokladala, že ide o druh Leopardus tigrinus, známu tigrovanú mačku. Tento druh bol opísaný už v roku 1775 a dlho sa predpokladalo, že sa vyskytuje v rôznych častiach Strednej a Južnej Ameriky vrátane Bolívie.

Zlom nastal až v roku 2019. Pri príprave materiálu o bolívijských mačkovitých šelmách si Nogales-Ascarrunz všimla, že mačka, ktorú pred rokmi fotografovala, sa výrazne líši od referenčnej fotografie rovnakého druhu z neďalekej Brazílie. Jej ružice boli oveľa väčšie.

Rozhodla až genetická analýza

Podľa National Geographic trvalo ešte niekoľko rokov, kým sa vedkyňa zdokonalila v genetickej analýze natoľko, aby dokázala záhadu preskúmať. Spolu s genetikom Eduardom Eizirikom z Pontifical Catholic University of Rio Grande do Sul v Brazílii a Jonasom Lescroartom z University of Antwerp začala skúmať genóm zvieraťa.

Výsledky ukázali, že nejde o známy druh. Vedci navrhli pre novú mačkovitú šelmu meno Leopardus tilcayo. Názov vychádza z označenia, ktoré pre zviera používajú miestni obyvatelia.

Live Science uvádza, že nový druh je typom tigrovanej mačky, teda malej škvrnitej divokej mačkovitej šelmy. Jedince vážia približne 1,5 až 2 kilogramy a bez chvosta dosahujú dĺžku približne 50 centimetrov, pričom chvost môže pridať ďalších približne 25 centimetrov.

Podľa zdroja sú vedecké opisy Leopardus tilcayo zatiaľ založené iba na dvoch živých jedincoch v Bolívii – na jednom zvierati odchytenom a fotografovanom vo voľnej prírode a na druhom, ktoré žije v zajatí. Práve samec prezývaný Tigrino zo záchrannej stanice Senda Verde slúži ako takzvaný typový exemplár, teda referenčný jedinec pre nový druh.

Z jednej mačky ich zrazu bolo päť

Nová štúdia však nepriniesla iba jeden nový druh. Live Science informuje, že vedci sekvenovali a analyzovali kompletné genómy 38 vzoriek mačkovitých šeliem z Južnej a Strednej Ameriky. Skúmali pritom aj osem múzejných exemplárov a vzorky z krajín ako Bolívia, Brazília, Peru, Kolumbia, Kostarika, Surinam, Guyana či Venezuela.

Genetické porovnanie ukázalo, že skupina, ktorú vedci kedysi považovali za jediný druh tigrovanej mačky, v skutočnosti pozostáva z piatich samostatných druhov. Okrem nového Leopardus tilcayo ide o L. guttulus, L. emiliae, L. pardinoides a L. tigrinus. Výskumníci zároveň identifikovali nový poddruh Leopardus tigrinus antisuyo, ktorý žije v Peru.

Podľa Live Science sa L. tilcayo od ostatných druhov rodu Leopardus oddelil približne pred 1,4 milióna rokov. Práve moderná genetická analýza umožnila vedcom zachytiť rozdiely, ktoré by samotné fotografie alebo pozorovanie zvierat nemuseli odhaliť.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

O novom druhu stále takmer nič nevieme

Napriek významu objavu zostáva okolo Leopardus tilcayo množstvo otáznikov. National Geographic uvádza, že vedci zatiaľ vedia, že žije v bolívijskom ekoregióne Yungas na východných svahoch Ánd. Nie je však známe, čo presne konzumuje, aké zvieratá ho lovia, ako sa rozmnožuje ani koľko jedincov žije vo voľnej prírode.

Ďalším krokom preto bude podľa Live Science presnejšie určenie jeho rozšírenia a odhad veľkosti populácie.

Objav môže byť dôležitý aj pre ochranu prírody. National Geographic upozorňuje, že ak sa pôvodne jedna široko rozšírená skupina ukáže ako viac samostatných druhov, každý z nich musí byť z hľadiska ohrozenia posudzovaný osobitne.

Vedci navyše predpokladajú, že podobné genetické analýzy môžu v budúcnosti odhaliť ďalšie doposiaľ nerozpoznané druhy malých divých mačiek. Live Science pripomína, že rodokmeň tigrovaných mačiek bol dlhodobo predmetom sporov a moderné genomické metódy umožnili tieto rozdiely lepšie objasniť.

Podľa National Geographic pritom môže byť tento objav len začiatkom. Malé divoké mačky sú totiž v porovnaní s väčšími mačkovitými šelmami oveľa menej preskúmané a často unikajú pozornosti človeka.

Príbeh bolívijskej mačky tak ukazuje, že aj dnes môže vedecký svet naraziť na úplne nový druh zvieraťa, ktoré už roky žije priamo v prírode. Tentoraz ho pomohla odhaliť až technológia schopná prečítať príbeh ukrytý v jeho DNA.