Vedci spojili 87 štúdií a hlásia: Táto bežná súčasť jedálnička môže znížiť viacero rizík pre srdce

Niektoré potraviny máme na tanieri takmer automaticky, no často nerozmýšľame nad tým, či ich jeme v správnej podobe. Nová analýza naznačuje, že pri obilninách môže záležať nielen na tom, koľko ich konzumujeme, ale aj na tom, či ide o celozrnné alebo rafinované výrobky.

Vedci spojili výsledky 87 štúdií

O novom výskume informoval web ESC, podľa ktorého vedci spojili výsledky desiatok klinických štúdií a sledovali, ako celozrnné potraviny súvisia s viacerými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení.

Výskum publikovaný v časopise European Heart Journal je systematickým prehľadom a metaanalýzou. Zahŕňa 87 klinických skúšaní, na ktorých sa spolu zúčastnilo viac ako 6 500 ľudí z Ázie, Európy, Spojených štátov, Kanady, Austrálie a Brazílie.

Vedci sledovali, čo sa deje s organizmom pri vyššej konzumácii celozrnných potravín. Výsledky ukázali zmeny vo viacerých oblastiach naraz. Súviseli s nižšou telesnou hmotnosťou, menším obvodom pása a nižším krvným tlakom.

Zároveň sa znížili hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu, triglyceridov a glukózy v krvi. Výskumníci zaznamenali aj pokles interleukínu-6, ktorý je ukazovateľom zápalu.

Dôležité však je, že štúdie priamo nesledovali výskyt srdcových infarktov či iných kardiovaskulárnych príhod. Výsledky preto hovoria o zlepšení rizikových faktorov, nie o tom, že celozrnné potraviny samy osebe zabránia srdcovým ochoreniam.

Najväčší efekt sa objavil pri 4 až 6 porciách

Podľa ESC sa určité pozitívne zmeny objavovali už pri konzumácii približne 30 až 40 gramov celozrnných potravín denne v suchom stave. Najvýraznejšie výsledky však vedci pozorovali pri množstve približne 60 až 100 gramov denne.

To zodpovedá približne štyrom až šiestim porciám. V praxi to môže znamenať napríklad misku ovsených vločiek, sendvič z celozrnného chleba a porciu hnedej ryže.

Výskumníčka Helda Tutunchi upozornila, že výhody sa neobjavili iba pri jednom sledovanom ukazovateli. Organizmus podľa výsledkov reagoval miernym zlepšením viacerých faktorov súčasne – od krvného tlaku a cholesterolu až po reguláciu glukózy, telesnú hmotnosť a niektoré ukazovatele zápalu.

Dôležitá je výmena, nie iba pridávanie

Na ďalšie súvislosti upozornil web Healthline, ktorý uvádza, že účinky celozrnných potravín môžu súvisieť s kombináciou viacerých látok. Obsahujú vlákninu, ale aj vitamíny, minerály, antioxidanty a ďalšie rastlinné zlúčeniny.

Podľa kardiológa Chenga-Hana Chena však netreba výsledky chápať tak, že každý človek musí za každú cenu dosiahnuť presný počet porcií. Dôležitejšie je pravidelne uprednostňovať celozrnné potraviny pred rafinovanými obilninami.

Healthline zároveň upozorňuje, že celozrnné potraviny je vhodnejšie nahrádzať nimi rafinované potraviny, než ich jednoducho pridávať k existujúcemu jedálničku. Jedna porcia môže predstavovať napríklad krajec celozrnného chleba, pol šálky uvarenej hnedej ryže alebo ovsených vločiek či dve šálky popcornu pripraveného bez zbytočných prísad.

Výskum má aj svoje obmedzenia

Hoci ide o rozsiahlu analýzu 87 klinických skúšaní, vedci upozorňujú na jej limity. Väčšina sledovaných výskumov trvala približne osem týždňov, takže zatiaľ nie je jasné, či sa pozorované zlepšenia udržia aj počas dlhšieho obdobia.

Neistota zostáva aj pri veľmi vysokom príjme celozrnných potravín nad 140 gramov denne, ktorý skúmalo len málo štúdií.

Výsledky tak podľa vedcov podporujú jednoduchú zmenu jedálnička: ak už konzumuješ chlieb, ryžu, cestoviny či obilniny, môžeš častejšie siahnuť po ich celozrnných variantoch. Najväčší prínos pritom nemusí pochádzať z jednej konkrétnej potraviny, ale z viacerých menších zmien, ktoré sa v organizme prejavia naraz.

Z výsledkov teda vyplýva, že pri výbere pečiva či príloh môže mať význam siahnuť po celozrnných alternatívach namiesto rafinovaných. Vedci však upozorňujú, že na potvrdenie dlhodobého vplyvu sú potrebné ďalšie výskumy.