EXKLUZÍVNE pre Startitup: 53,8 % Slovákov viní Fica za ekonomickú situáciu. Prieskum ukázal, ktoré šetrenie odmietame najviac

Slovenská ekonomika aktuálne prežíva jedno z najťažších období v našej histórii. Konkurencieschopnosť krajiny oslabuje, životná úroveň obyvateľov stagnuje a verejné financie sa čoraz viac prepadávajú do dlhu.

Podľa Eurostatu a Štatistického úradu SR žije pod hranicou chudoby na Slovensku približne 15 až 20 percent obyvateľov, čo je viac než milión ľudí. Za ekonomickú situáciu na Slovensku viní vláda Roberta Fica (Smer-SD) najmä bývalú vládu Igora Matoviča (Hnutie Slovensko), Eduarda Hegera (dnes Demokrati, pozn.red.) či úradnícku vládu Ľudovíta Ódora (dnes europoslanec za Progresívne Slovensko, pozn.red.).

Naopak opozičné strany hádžu zodpovednosť za stav ekonomiky na premiéra Fica, ktorý na Slovensku vládne dokopy už 14 rokov, či ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD). Ako situáciu vidia Slováci?

53,8 % Slovákov pripisuje najväčšiu zodpovednosť za aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku premiérovi Ficovi

Až 53,8 % obyvateľov Slovenska sa domnieva, že za súčasný stav ekonomiky nesie najväčšiu zodpovednosť premiér Robert Fico, vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry SCIO pre Startitup. Prieskum agentúry SCIO na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov realizovaný v dňoch 10. – 16. októbra 2025 bol zameraný na tému konsolidácie. 

zdroj: SCIO

Po premiérovi nesie podľa respondentov prieskumu najväčšiu zodpovednosť za aktuálnu ekonomickú situáciu expremiér a exminister financií Igor Matovič. Za súčasnú ekonomickú situáciu ho viní 30,8 % opýtaných.

Nasleduje súčasný europoslanec a expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, ktorému zodpovednosť za ekonomický stav republiky pripisuje 7,5 % účastníkov prieskumu. 4 % ľudí vinia zo stavu ekonomiky expremiéra Eduarda Hegera a 3,9 % opýtaných ministra financií Ladislava Kamenického.

Slováci najkritickejšie vnímajú zvyšovanie odvodov a daní, najmenej im prekážajú dane z hazardu a nezdravých potravín

Zaujímavé výsledky prieskum priniesol aj v časti zameranej na hodnotenie opatrení hospodárskej konsolidácie na Slovensku. Respondenti vyberali najviac a najmenej problematické opatrenia konsolidácie.

Podľa prieskumu SCIO občania najproblematickejšie vnímajú kroky, ktoré priamo zvyšujú ich finančné zaťaženie. Za najviac problematické opatrenie označili respondenti zvýšenie zdravotného odvodu, ktoré dosiahlo priemerné hodnotenie 4,54 na škále od 1 (najviac problematické) po 10 (najmenej problematické). Nasleduje zvýšenie daní a odvodov s hodnotením 4,67 a zavedenie transakčnej dane vo výške 0,2 % s hodnotením 4,88.

zdroj: SCIO

Medzi opatrenia, ktoré Slováci vnímajú neutrálnejšie, patrí napríklad predĺženie PN na 14 dní (5,26) či zmena dávok v nezamestnanosti (5,44). Progresivita dane z príjmu (5,46) a stabilizácia 13. dôchodku (5,64) sa pohybujú v podobnom pásme.

Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú opatrenia, ktoré verejnosť považuje za najmenej problematické. Ide najmä o zdanenie hazardu a nezdravých potravín, ktoré dosiahlo najvyššie hodnotenie 7,36, a úpravu sviatkov, hodnotenú priemerne 6,02.

Výsledky prieskumu tak naznačujú, že občania sú najcitlivejší na zmeny, ktoré priamo ovplyvňujú ich čisté príjmy či výdavky, zatiaľ čo opatrenia zamerané na špecifické spotrebné oblasti alebo administratívne úpravy vnímajú podstatne priaznivejšie.

Slovenská ekonomika spomaľuje, rast neprekročí 1 %, varuje NBS

Ako sme nedávno informovali, slovenská ekonomika momentálne pracuje na hranici svojich možností a jej rast je veľmi slabý. V posledných mesiacoch sa viackrát ukázalo, že jej skutočný výkon zaostal za pôvodnými očakávaniami. Prognózy na nasledujúce obdobie neprinášajú výrazné zlepšenie, naopak – odhady ekonomického rastu boli opäť znížené, píše o tom Národná banka Slovenska (NBS).

„Hlavným problémom je vonkajšie prostredie, ktoré nepraje našej exportne orientovanej ekonomike. Aj keď neistota ohľadom ochranárskych opatrení vo svetovom obchode mierne ustúpila, clá sú stále vyššie než pred rokom. V kombinácii so silnejším výmenným kurzom to brzdí export nielen v eurozóne, ale aj na Slovensku,“ konštatuje centrálna banka vo svojom jesennom prehľade s názvom Ekonomický a menový vývoj. 

Podľa odhadov NBS rast ekonomiky tento a budúci rok nepresiahne úroveň 1 %. V roku 2026 by mohol klesnúť dokonca na 0,5 %, keďže významnú časť výkonu ovplyvní nedávno schválené ozdravovanie verejných financií.

S nižším odhadom rastu slovenskej ekonomiky prišiel Inštitút finančnej politiky (IFP). Podľa jeho prognózy sa tempo rastu v tomto roku spomalí až na 0,8 %, pričom ešte v júni 2025 očakával hospodársky rast na úrovni 1,3 %. Viac sa dočítaš v tomto článku. 

Voľby by vyhralo PS, KDH na hranici zvoliteľnosti

Zmena ústavy pomohla zastaviť úbytok podpory strany Smer-SD a zároveň oslabila postavenie KDH, vyplýva to z iného prieskumu agentúry SCIO. 

Ak by sa voľby konali v polovici októbra, víťazom by bolo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,87 % hlasov. Podľa septembrového prieskumu agentúry SCIO by progresívcov podporilo 20,37 % respondentov. Druhé miesto by obsadila strana Smer-SD, ktorú by volilo 16,16 % opýtaných. V porovnaní s minulým mesiacom si Smer-SD pohoršil len v rámci štatistickej chyby – v septembri by ich podporilo 16,46 % ľudí.

Tretie miesto patrí hnutiu Republika s podporou 11,58 % respondentov. Hnutie Milana Uhríka si oproti septembrovému prieskumu polepšilo, vtedy by ich volilo 10,61 % opýtaných.

zdroj: SCIO

Na štvrtom mieste sa umiestnilo Hnutie Slovensko so ziskom 8,58 % hlasov a prvú päťku dopĺňa strana Hlas-SD s podporou 7,51 %. Do parlamentu by sa dostali aj SaS so ziskom 7,25 % hlasov, Demokrati s 5,34 % a tesne aj KDH, ktorú by volilo 5,22 % opýtaných.

Hnutie Igora Matoviča si udržiava rovnaké preferencie ako v predchádzajúcom mesiaci. Strana Hlas-SD oproti septembru mierne klesla, pričom stranu Matúša Šutaja Eštoka by vtedy volilo 8,05 % respondentov. Preferencie SaS v porovnaní s minulým mesiacom mierne stúpli – v septembri by strana získala 6,46 % hlasov.

Do parlamentu by tesne prenikli aj Demokrati Jaroslava Naďa, ktorých by v septembri podporilo 5,12 % opýtaných. Na hranici zvoliteľnosti sa nachádza aj KDH, ktoré by minulý mesiac získalo 5,98 % hlasov. Pod hranicou zvoliteľnosti sa nachádzajú strany Sme rodina, SNS, Aliancia, Právo na pravdu, Za ľudí, Kresťanská únia a Strana vidieka.

Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v termíne od 10. do 16. októbra 2025.

Klus: Hlasovanie o ústave neovplyvnilo preferencie Hnutia Slovensko

„Októbrové preferencie potvrdili, že majstrovský kúsok Roberta Fica rozdeliť opozíciu a zároveň sa prihovoriť konzervatívnemu voličovi prostredníctvom zmeny ústavy vyšiel takmer dokonale a septembrový prepad strany oproti obdobiu pred letom úplne zastavil,“ uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

„Naopak kresťanským demokratom táto epizóda uškodila natoľko, že sa dostali až na hranicu zvoliteľnosti do parlamentu a preferenčne ich predbehli aj mimoparlamentní Demokrati. Evidentne sa od KDH prinajmenšom dočasne odvrátili tí jeho voliči, ktorí hlasovanie o ústave považovali viac za pomoc Robertovi Ficovi, ako hlasovanie o dvoch pohlaviach,“ myslí si Klus.

Igor Matovič: „Oddnes si ideme vlastnou cestou. Pán Šimečka, vidíme sa po voľbách“

Z prieskumu ďalej vyplýva, že podpora najsilnejšej strany – Progresívneho Slovenska – zostáva stabilná. Rovnaké sú aj preferencie hnutia Republika, ktoré si dlhodobo udržiava tretie miesto s dvojciferným výsledkom.

Naopak Sloboda a Solidarita mierne posilňuje a postupne sa približuje k upadajúcemu Hlas-SD. Zaujímavosťou je, že Hnutie Slovensko si napriek rozkolu počas hlasovania o ústavných zmenách udržalo stabilnú podporu voličov.

„Fakt, že hlasovanie o ústave neovplyvnilo preferencie Hnutia Slovensko naznačuje, že jeho voliči sa pravdepodobne skôr stotožnili s argumentáciou Igora Matoviča, že to bola sólo akcia dvoch členov jeho poslaneckého klubu, ako interpretácii väčšej časti opozície, že išlo o vopred naplánovanú akciu,“ uzatvára Klus.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality