EXKLUZÍVNY PRIESKUM: Smer vo vláde odmieta 36 % Slovákov. Dôchodcovia už nie sú len priaznivcami vlády, tvrdí Klus

Slovenská spoločnosť nie je len polarizovaná, ona je doslova rozdelená na paralelné svety, ktoré sa navzájom absolútne odmietajú. Najnovší prieskum agentúry SCIO pre Startitup, realizovaný v dňoch 27. až 31. marca 2026 na vzorke 1025 respondentov, priniesol zistenia, ktoré presne mapujú zásadné zlomy v našej spoločnosti.

Podľa Martina Klusa, hlavného analytika SCIO, je to pomerne jednoznačným dôkazom silnej polarizácie slovenskej spoločnosti, pričom dodáva, že mnohí voliči začínajú politiku vnímať tak, že „každý, kto nie je s nami, ide proti nám“.

Keď sa voličov opýtate, s kým si vládnu koalíciu za žiadnych okolností nevedia predstaviť, odpovede sú nekompromisné. Prieskum do detailov odkrýva nielen celkové nálady, ale preniká hlboko do štruktúry voličských táborov, regiónov, vekových kategórií, vzdelanostných skupín a rodových rozdielov.

Výsledkom je mapa politickej averzie. Ukazuje, že mantinely na zostavovanie budúcich vlád budú pre politikov mimoriadne úzke a úspech vo voľbách sa na Slovensku už dávno nerovná schopnosti nájsť koaličných partnerov.

Keď najsilnejší lídri vyvolávajú najväčší odpor

Základné zistenie prieskumu potvrdzuje známy paradox súčasnej politiky: strany, ktoré dominujú rebríčkom popularity, zároveň vedú aj rebríčky neprijateľnosti. Na čele tohto negatívneho pelotónu stojí s presvedčivým náskokom najsilnejšia vládna strana Smer-SD. V rámci celej populácie si vládnu koalíciu s ňou nevie predstaviť až 36,4 % opýtaných.

zdroj: SCIO pre Startitup

Hneď za ňou nasleduje líder opozície, Progresívne Slovensko (PS), s ktorým by vládnu spoluprácu striktne odmietlo 25,5 % respondentov. Prvú trojicu uzatvára koaličný Hlas-SD s 19,1 %, pričom v tesnom závese za ním sa nachádza hnutie Republika (18,3 %) a Slovenská národná strana (15,3 %).

Ďalšie politické subjekty ako hnutie Slovensko (13,5 %), Maďarská aliancia (11,7 %), Demokrati (11,5 %), Sme rodina (11,3 %) či SaS (10,8 %) sa držia v strednom pásme odmietania. Zaujímavý je však pohľad na opačný koniec spektra.

Najmenej prekážajúcimi stranami pre širokú verejnosť sú subjekty ako KDH (8,9 %), Právo na pravdu Zoroslava Kollára (9,2 %) či Kresťanská únia (7,2 %). Tieto čísla naznačujú, že menšie, hodnotovo vyhranené strany, ktoré volia rôznejšiu rétoriku, nevyvolávajú v spoločnosti masívne vlny odporu. Martin Klus k nízkej neprijateľnosti Kresťanskej únie dodáva: „Momentálne nemáme veľa verejných informácií o tom, čo sa v tejto strane deje. Keď niekoho nepoznáte, tak vám potom evidentne nevadí.“

Geografia odmietania: Odlišné svety naprieč krajinou

Výsledky prieskumu jasne ukazujú, že politický súboj má silný geografický rozmer. Ak by sme Slovensko rozdelili podľa miery politickej averzie, dostali by sme úplne odlišné územia s vlastnými preferenciami.

Západné Slovensko vykazuje enormný odpor voči súčasnej najsilnejšej vládnej strane. V Bratislavskom kraji dosiahla miera neprijateľnosti Smeru rekordných 48,1 %. Smeru sa z pohľadu odmietania nedarí ani v Trnavskom (46,1 %), Banskobystrickom (40,3 %) či Trenčianskom kraji (37 %). V Bratislave pritom výrazne rezonuje aj odpor voči Hlasu (31,9 %) a Republike (28,1 %).

Výsledky prieskumu podľa krajov

GALÉRIA+ 4

Sever a časť juhu však píšu úplne iný príbeh. V Žilinskom kraji miera neprijateľnosti Progresívneho Slovenska (32,3 %) prevýšila odpor voči Smeru-SD (31,5 %). K podobnému trendu dochádza aj v Nitrianskom kraji, kde PS odmieta 24,8 % opýtaných, zatiaľ čo Smer-SD len 20,3 %. Špecifický je Prešovský kraj, kde sú vášne relatívne najtlmenejšie. Smer tu síce vedie rebríček neprijateľnosti (31,9 %), no pri PS (22,2 %), Hlase, Republike a SNS (všetky tri po 16 %) vidíme vyrovnanejšiu mieru rezervovanosti.

Tridsiatnici proti Smeru, seniori proti progresívcom

Politické preferencie sa na Slovensku menia s každou dekádou života. Prieskum SCIO odhaľuje hlboké priepasti medzi generáciami, pričom každá veková skupina má svojho jasne definovaného politického oponenta.

Ak by na Slovensku volili len tridsiatnici (30 – 39 rokov), strana Smer-SD by narazila na tvrdú stenu. V tejto vekovej skupine ju odmieta 45,4 % opýtaných. S výrazným odstupom tu nasleduje Republika (22,4 %) a Hlas (21,4 %).

Podobne kritická je aj najmladšia generácia do 29 rokov, kde si koalíciu so Smerom nevie predstaviť 33,8 % mladých ľudí. Republiku tu odmieta 16,2 % a PS 14,3 %. Prekvapením u mládeže je veľmi nízka miera odmietania strany Demokrati (len 7,8 %). Čo je ešte zaujímavejšie je fakt, že rovnako sa stavajú aj k strane SaS či Právo na pravdu (oboje 7,8 %).

Martin Klus k nízkej neprijateľnosti Práva na pravdu u mladých hovorí aj o jednom konkrétnom faktore: „Určite tam svoju rolu zohráva aj poznateľnosť tej strany. Ale aj medzi mladými ľuďmi je určitá skupina fanúšikov hnutia Republika a pre nich je Právo na pravdu najakceptovateľnejšia politická strana a prirodzený partner.“

Výsledky prieskumu podľa veku

GALÉRIA+ 2

S pribúdajúcim vekom sa však nálady otáčajú. V strednej generácii od 40 do 59 rokov zostáva lídrom neprijateľnosti Smer-SD (priemerne okolo 36 %), no na chrbát mu už dýcha Progresívne Slovensko s priemernými 26 percentami.

Zásadný obrat prichádza v kategórii seniorov nad 60 rokov. Pre najstaršiu generáciu je najväčšou prekážkou Progresívne Slovensko, ktoré by vo vláde nechcelo vidieť 35,9 % seniorov. Prekvapivé je, že Smer-SD sa u nich posunul na druhé miesto s 33,9 %. Analytik Klus vysvetľuje, že „štandardný mestský dôchodca už nie je ten typ dôchodcov, akých si pamätáme ešte v 90. rokoch za Mečiarovej éry“.

„Sú to ľudia na sociálnych sieťach, formovaní svojimi deťmi alebo vnukmi a nie je vôbec pravda, že by všetci boli automaticky priaznivci súčasnej vládnej koalície,“ prízvukuje.

Zvláštnosťou tejto najstaršej demografickej skupiny je aj nezvyčajne silný odpor voči strane Demokrati, ktorú ako neprijateľnú označilo presne 20 % z nich.

Vzdelanostné rozdiely sú priepastné

Dosiahnuté vzdelanie funguje v slovenskej politike ako silný filter sympatií a antipatií. Dáta potvrdzujú, že s rastúcim vzdelaním priamo úmerne rastie aj miera odporu voči vládnemu Smeru.

U ľudí s vysokoškolským vzdelaním dosahuje miera neprijateľnosti Smeru bezprecedentných 48,4 %. Vysoké školy zároveň masívne odmietajú aj hnutie Republika (30,2 %) a koaličný Hlas-SD (29,4 %). Pre túto skupinu je relatívne silnou prekážkou aj hnutie Slovensko (14,3 %). Progresívne Slovensko tu nevyvoláva takmer žiadne negatívne vášne.

Na opačnej strane barikády stoja respondenti so základným vzdelaním. Hoci aj u nich Smer-SD vedie tabuľku odmietaných strán, je to len na úrovni 25,3 %, čo je takmer o polovicu menej ako u vysokoškolákov. Na druhom mieste je PS so 16,5 % a nasleduje strana Za ľudí (necelých 14 %).

U ľudí s výučným listom (bez maturity) sa radikálne znižuje odstup medzi dvoma najväčšími rivalmi: Smer tu odmieta 29,1 % ľudí a Progresívne Slovensko rovných 25 %. Stredoškoláci s maturitou kopírujú celoslovenský priemer (Smer 36,3 % verzus PS 27,9 %).

Výsledky prieskumu podľa vzdelania

GALÉRIA+ 1

Rodové rozdiely: Ženy sú citlivejšie na radikalizmus

Zaujímavý sociologický pohľad ponúka rozdelenie dát podľa pohlavia. Pri otázke odmietania hlavného politického lídra – strany Smer-SD – panuje medzi mužmi a ženami absolútna zhoda (zhodne na úrovni tesne nad 36 %). Rozdiely sa však začnú jasne rysovať pri iných subjektoch.

Dáta ukazujú, že slovenské ženy sú výrazne citlivejšie na radikálnejšiu a tvrdšiu politickú rétoriku. Kým hnutie Republika si vo vláde nevie predstaviť len 14,9 % mužov, u žien toto číslo stúpa na 21,6 %. Klus v tom vidí prirodzený rozdiel. „Ženy vždy vystupujú ako tie zmierlivejšie ako muži, čo asi vyplýva z toho, že bojovnosť sa v mužskom pokolení vníma skôr ako výhoda. Už ako malí chlapci sme boli vnímaní tak, že keď ti ubližujú, tak sa bráň. Dievčatám sa toto nehovorí tak intenzívne.“

Podobný trend vidíme pri Slovenskej národnej strane (SNS), ktorú odmieta 17,2 % žien v porovnaní s 13,3 % mužov. Naopak, muži sú o niečo prísnejší k opozičnému Progresívnemu Slovensku. Túto stranu vo vláde odmieta 27,4 % mužov, kým u žien je to 23,7 %.

Výsledky prieskumu podľa pohlavia

Vojna voličských bublín: Totálna izolácia Smeru a PS

Skutočná hĺbka politickej priepasti sa ukáže až pri pohľade na to, ako sa navzájom vnímajú priaznivci jednotlivých politických strán. Práve toto je miesto, kde „konkurenčná vojna“ naberá skutočné kontúry.

Medzi voličmi Smeru-SD a Progresívneho Slovenska panuje takmer stopercentná bariéra. Až 88,4 % voličov PS označilo, že si nevedia predstaviť vládu so Smerom. Ich odpor k súčasnej moci sa prelieva aj na hnutie Republika (neprijateľné pre 84,9 % z nich) a SNS (75 %).

V tábore Roberta Fica je situácia zrkadlová. Pre 74,4 % voličov Smeru je vo vláde úplne neprípustné Progresívne Slovensko. Paradoxom však je, že voliči Smeru cítia výrazne väčší odpor k hnutiu Slovensko (41,2 %) než k opozičnej SaS (28,3 %).

Samostatnou kapitolou je postoj voličov strany Hlas-SD. Hoci sa strana často profiluje ako zmierlivý, stredový a sociálno-demokratický prvok, jej voličská základňa má jasne definovaného oponenta. Viac ako polovica z nich (52,4 %) si nevie predstaviť vládu s PS a 37,1 % s hnutím Slovensko. Na druhej strane, len 5,6 % voličov Hlasu má problém so spoluprácou so Smerom. Tieto dáta takmer stopercentne potvrdzujú silnú súdržnosť súčasnej koalície na úrovni bežných voličov.

Extrémne postoje nájdeme v menších opozičných stranách. Absolútnymi rekordérmi v odmietaní Smeru sú voliči SaS (93,1 %) a hnutia Slovensko (92,9 %). Priaznivci Igora Matoviča sú navyše jedinou skupinou, ktorá masívne (až 75 %) odmieta aj stranu Hlas-SD.

Čo stojí za polarizáciou?

Klus vidí príčinu odporu voličov hnutia Slovensko voči PS (ktoré odmieta 11,9 % z nich) v hodnotách aj osobných útokoch. „Súvisí to s hodnotovým nastavením voličov, ktorí vnímajú témy ako LGBTI alebo zelené témy ako problematické. Zároveň je to aj osobné, lebo Progresívne Slovensko niekoľkokrát označilo hnutie Slovensko za stranu, s ktorou nechcú mať nič spoločné,“ konštatuje.

Výsledky prieskumu podľa politickej strany, ktorú by respondenti volili

GALÉRIA+ 10

Na druhej strane extrému stoja voliči Republiky, pre ktorých je PS (85 %) a hnutie Slovensko (62,5 %) absolútne neprípustné. Zaujímavý postoj zaujímajú voliči KDH. Tí sa ukazujú ako silne vyhranení voči súčasnej moci – koalíciu so Smerom odmieta 77,5 % z nich a Republiku 65 %.

Vládnutie s liberálnym Progresívnym Slovenskom by však bolo prekážkou len pre menšinu, konkrétne 22,5 % z nich. Klus za tým vidí racionálny kalkul: „Voliči týchto dvoch strán to vnímajú tak, že ak má dôjsť k nejakej zásadnejšej politickej zmene na Slovensku, tak bez toho, aby sa dali bokom hodnotové alebo programové rozdiely, to nepôjde.“

Rovnako prekvapivým zistením je silné odmietanie Maďarskej aliancie zo strany voličov SNS. Analytik tento paradox vysvetľuje historickou pamäťou: „Je to reminiscencia z minulosti, kedy SNS pod vedením Jána Slotu bola postavená na protimaďarskej karte. Výroky o tankoch v Budapešti v pamäti viacerých voličov tejto strany určite zostali.“

V záverečnom hodnotení analytik varuje pred rastúcou vulgarizáciou. „Mám obavu, že táto polarizácia sa nielen nezmenšuje, ale ona sa do nejakej miery aj stupňuje. Výrazne nám zvulgárnela politika a tie hranice sa posunuli aj vďaka sociálnym sieťam.“ Prekvapivé podľa neho nie sú ani tak konkrétne čísla strán, ako skôr fakt, ako silne polarizovaná je slovenská spoločnosť.

Čítaj viac z kategórie: Politika