Exkluzívny prieskum ukázal, aká je skutočná dôvera Slovákov nielen ku generálnemu prokurátorovi

Hosťami relácie Na telo bol šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš, podpredseda strany HLAS-SD Erik Tomáš a predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. 

Markíza priniesla aj exkluzívny prieskum dôveryhodnosti generálneho a špeciálneho prokurátora, aj policajného prezidenta. Rozprávať sa budeme taktiež o turbulenciách v koalícii.

Ukázalo sa, že Marošovi Žilinkovi dôveruje 45 % ľudí, Danielovi Lipšicovi 29 % a Štefanovi Hamranovi 30 % z opýtaných.

zdroj: Na Telo/TV Markíza

O podpore rozpočtu na rok 2023 sa rokuje prioritne s demokratickými poslancami, napríklad z Progresívneho Slovenska, odídencami z OĽANO a poslancami SaS, uviedol Michal Šipoš. Pripustil diskusiu o úpravách v rozpočte s cieľom získať hlasy.

„Ak to bude rozumný, príčetný návrh, pomôže to ľuďom, nevidím problém, aby sme sa o tom rozprávali,“ skonštatoval. Nezaradený poslanec Tomáš Valášek pôsobiaci v mimoparlamentnom Progresívnom Slovensku podľa svojho straníckeho šéfa Michala Šimečku speje k tomu, že zahlasuje proti rozpočtu.

zdroj: Na Telo/TV Markíza

Spolu s nezaradeným poslancom Erikom Tomášom pôsobiacom v mimoparlamentnom Hlase-SD majú okrem chýbajúcich výdavkových limitov výhrady aj k rozsahu všeobecnej pokladničnej správy. Tomáš doplnil aj politické výhrady. Vie si predstaviť diskusiu o rozpočte po dohode na predčasných voľbách. 

zdroj: Na Telo/TV Markíza

Podľa Šipoša sa s Európskou komisiou rokuje, aby výdavkové limity neboli potrebné. Upustenie od nich zdôvodňuje snahou pomáhať v ťažkých časoch ľuďom. Šimečka zatiaľ nevedel definitívne povedať, ako bude Valášek hlasovať pri návrhu na vyslovenie nedôvery vláde.

V prípade návrhu Európskej komisie na blokovanie peňazí z Európskej únie pre Maďarsko by podľa Šimečku, ktorý je podpredsedom Európskeho parlamentu, mala vláda SR hlasovať za, Tomáš by preferoval záporné stanovisko. Šipoš chce rozhodnutie nechať na ministra zahraničných vecí a ministra financií.

zdroj: Na Telo/TV Markíza

Zrušenie obvinenia

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) nechce komentovať rozhodnutie generálnej prokuratúry (GP) zrušiť obvinenie Robertovi Ficovi (SMER-SD) a ďalšej trojici osôb z kauzy Súmrak. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí), poslankyňa Národnej rady SR Mária Kolíková (SaS) či šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš toto rozhodnutie nevítajú.

„Nebudem komentovať rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, okresných súdov ani generálneho prokurátora. Keď vyhodnotil, že nebola dôkazná situácia, tak nemal na výber,“ povedal predseda parlamentu. Podľa jeho slov generálny prokurátor musel urobiť to, čo musel.

„Žilinka opäť pomohol Ficovi a Robertovi Kaliňákovi a pomocou paragrafu 363 im zrušil obvinenie. Nie je to prvýkrát, čo pomocou sporného paragrafu generálny prokurátor pomohol nominantom či priamo politikom SMER-u a HLAS-u,“ povedala Remišová.

Podľa nej po kauzách ako únos Vietnamca, zneužívaní paragrafu 363 a nadbiehaní ruskej propagande je najvyšší čas, aby prezidentka podala na Maroša Žilinku disciplinárny návrh.                                                                                                      

Šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš si myslí, že paragraf 363 je nadužívaný a ukázalo sa, že GP kryje chrbát Ficovi a Kaliňákovi. „Mňa to veľmi mrzí a my nesmieme prestať bojovať za očistu štátu. Ten boj je dennodenný. Držím palce všetkým vyšetrovateľom, orgánom činným v trestnom konaní, aby bojovali a nevzdávali sa, aby spravodlivosť všetkých zlodejov a ochrancov zlodejov dobehla,“ povedal.

„Nevítam dnešné rozhodnutie generálneho prokurátora, pretože si myslím, že obvinenie poslanca Fica aj bývalého ministra vnútra Kaliňáka sa malo dostať pred súd. V čase, keď sa malo ukončiť vyšetrovanie, v tomto čase rušiť obvinenie naozaj nie je na mieste,“ povedala Kolíková.

Tu už mal podľa jej slov zasiahnuť nezávislý a nestranný súd a buď sa mali oslobodiť spod viny, alebo mal mať možnosť súd rozhodnúť, že došlo k spáchaniu viny. Paragraf 363 treba podľa Kolíkovej zúžiť a treba dať priestor tomu, aby sa korupčné trestné činy dostali čo najskôr na súd.

Mimoparlamentný HLAS-SD rešpektuje rozhodnutie GP. Na tlačovej konferencii to podľa predsedu strany a poslanca Petra Pellegriniho podrobne vysvetlili.

„Nám ako politikom neprináleží komentovať rozhodnutie generálneho prokurátora, či je také alebo onaké,“ povedal. Pellegrini dodal, že rozhodnutie nebudú zneužívať na politickú propagandu. V rámci práce orgánov činných v trestnom konaní nie je však podľa neho všetko s kostolným poriadkom.

GP SR zrušila obvinenie šéfa SMER-SD a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak. Dôvodom sú zistené porušenia ustanovení Trestného poriadku a zákona. V utorok o tom informoval generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Podľa prezidentky je možnosťou regulácia aplikácie paragrafu

Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd (ÚS) SR. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Vedie preto odborné debaty o prípadných podaniach na ÚS.

Disciplinárny návrh na generálneho prokurátora Maroša Žilinku zatiaľ neplánuje. Rozhodnutie o zrušení obvinení v kauze Súmrak si Čaputová chce preštudovať.

Parlament by mal podľa prezidentky zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí tiež o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry. „U nás má generálny prokurátor silné právomoci,“ povedala s tým, že mala od vlády očakávania, že zreviduje postavenie prokuratúry.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Rieši preto ďalšie možnosti, napríklad možnosť preskúmať ústavnosť paragrafu 363 na ÚS. „Takýto návrh je tam od skupiny poslancov, ale viem si predstaviť posilnenie argumentácie v mojom vlastnom podaní na to, aby ÚS povedal, či je takýto silný nástroj v súlade s ústavou,“ povedala. Uvažuje tiež spýtať sa ÚS, či zákonné vymedzenie právomoci generálneho prokurátora je ešte v ústavných medziach.

Prezidentka pripomenula, že môže dať iba disciplinárny návrh a Najvyšší správny súd je ten, ktorý rozhoduje. „Pokiaľ ide o konkrétne kroky generálneho prokurátora, nateraz som sa poctivo zaoberala tým, čo som počula a videla z hľadiska jeho verejných vyjadrení a krokov, a nateraz som nedospela k tomu, že by som mala podať disciplinárny návrh,“ povedala.

Rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR z uplynulého týždňa prezidentka nepozná. Vyžiada si ho, pretože ju zaujíma, ako sa paragraf 363 aplikuje. Upozornila, že rozhodnutie vydal námestník generálneho prokurátora a hlava štátu má návrhovú právomoc voči šéfovi GP. Musela by to vyargumentovať. „Zároveň ide o využívanie rozhodovacej právomoci, a to je veľmi úzky priestor na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti,“ doplnila.