Expertka na metabolizmus radí, ako dostať cholesterol do normy za 10 dní. Stačí 5 jednoduchých krokov
- Každý rok na Slovensku „zmizne“ jedno mesto s 25-tisíc obyvateľmi
- Presne toľko ľudí u nás zabijú choroby srdca
- Každý rok na Slovensku „zmizne“ jedno mesto s 25-tisíc obyvateľmi
- Presne toľko ľudí u nás zabijú choroby srdca
Takmer 40 percent ľudí v USA a Spojenom kráľovstve má zvýšený cholesterol. Pre mnohých je to prvý varovný signál, že sa s ich telom deje niečo, čo môže o pár rokov vyústiť do infarktu alebo mozgovej príhody. Reakcia býva často rovnaká: menej tuku, viac „ľahkých“ potravín, nízkotučné výrobky, vynechať maslo, vajcia, syr.
Lenže podľa profesorky výživy Sarah Berry z King’s College London je táto predstava zastaraná a v niektorých prípadoch dokonca kontraproduktívna.
„Ak by sa ma niekto spýtal, ako znížiť cholesterol, začala by som tým, že by som mu odporučila jesť tuk. Ale ten správny,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá vedie rozsiahle klinické výskumy v oblasti výživy.
Cholesterol nie je nepriateľ. Bez neho by sme neprežili
Cholesterol má v očiach verejnosti povesť tichého zabijaka. Roky sme počúvali, že je to látka, ktorá „upcháva cievy“ a vedie k infarktu. Realita je však oveľa zložitejšia a menej čierno-biela. Cholesterol je pre ľudské telo nevyhnutný. Bez neho by sme jednoducho nefungovali.
Ako vysvetľuje profesorka Sarah Berry, „cholesterol je niečo, čo naše telo nevyhnutne potrebuje. Vyrábame ho, pretože bez neho by sme sa dostali do problémov.“
Každá jedna bunka v našom tele obsahuje cholesterol. Je súčasťou bunkových membrán, teda „obalov“, ktoré chránia bunky a umožňujú im komunikovať. Potrebujeme ho na tvorbu hormónov – vrátane pohlavných hormónov, ako sú estrogén či testosterón.
Bez cholesterolu by nevznikal vitamín D, ktorý je kľúčový pre imunitu aj zdravie kostí. Telo ho využíva aj na tvorbu žlčových kyselín, bez ktorých by sme nedokázali tráviť tuky.
Cholesterol teda nie je cudzorodá látka, ktorá sa do tela dostane omylom. Naopak – telo si ho samo vyrába. A to je dôležitý fakt. „Naše telo nevyrába niečo, čo by mu škodilo len tak pre zábavu,“ hovorí Berry. Problém nevzniká preto, že cholesterol existuje. Problém vzniká vtedy, keď sa naruší rovnováha medzi jeho tvorbou, transportom a odstraňovaním.
V krvi totiž cholesterol nepláva voľne. Keďže je tukovej povahy, potrebuje „nosiča“. Tým sú takzvané lipoproteíny – drobné častice, ktoré fungujú ako transportné balíčky. Predstav si ich ako zásielky s adresou, ktoré putujú krvným riečiskom.
A práve typ tohto „balíčka“ rozhoduje o tom, či ide o riziko alebo ochranu.
Keď „zlý“ cholesterol upcháva cievy a „dobrý“ ich čistí
LDL cholesterol, často označovaný ako „zlý“, je v skutočnosti cholesterol zabalený v častici s nízkou hustotou (low-density lipoprotein). Jeho úlohou je doručovať cholesterol do tkanív. Problém nastáva, keď ho je v krvi príliš veľa a zotrváva tam príliš dlho. Vtedy sa môže začať ukladať v stenách ciev, kde postupne vytvára plaky – tukové usadeniny. Cievy sa zužujú, strácajú pružnosť a zvyšuje sa riziko infarktu alebo mozgovej príhody.
„To, čo nechceme, je vysoké množstvo LDL, ktoré dlhodobo cirkuluje v krvi,“ vysvetľuje Berry. Nejde o jednorazovú hodnotu, ale o dlhodobú expozíciu.

Naopak, HDL cholesterol – teda cholesterol prenášaný lipoproteínom s vysokou hustotou – funguje ako akýsi „čistiaci mechanizmus“. Pomáha odvádzať nadbytočný cholesterol späť do pečene, kde sa spracuje a vylúči. Zjednodušene povedané, pomáha upratovať to, čo LDL rozniesol.
Moderná medicína sa dnes zhoduje na jednom: najdôležitejšie je znížiť hladinu LDL cholesterolu. Práve ten je najtesnejšie prepojený s rizikom srdcovo-cievnych ochorení.
Čísla sú presvedčivé. Podľa rozsiahlych klinických štúdií zníženie LDL cholesterolu o 1 mmol/l vedie približne k 25-percentnému zníženiu rizika srdcovo-cievnych ochorení počas nasledujúcich desiatich rokov. A čím dlhšie si udržiavame nižšie hodnoty, tým výraznejší je ochranný efekt.
Najväčší mýtus: Menej tuku znamená menej cholesterolu
Desiatky rokov dostávali pacienti rovnaké odporúčanie – vyhýbať sa tukom. Nízky obsah tuku sa stal synonymom zdravia. Mnohí ľudia nahradili maslo a orechy bielym pečivom, cestovinami a ryžou. Lenže telo funguje inak.
Ak konzumujeme veľa rýchlych, rafinovaných sacharidov – biele pečivo, sladkosti, spracované potraviny – pečeň ich premieňa na tuky. Tie sa následne uvoľňujú do krvi vo forme triglyceridov a postupne prispievajú k tvorbe LDL častíc.
Inými slovami: človek môže jesť minimum tuku a napriek tomu mať zvýšený cholesterol.
Naopak, zvýšenie príjmu správnych tukov môže LDL znížiť. Ide najmä o polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v orechoch, semienkach, rastlinných olejoch či niektorých rastlinných potravinách. Tieto tuky podporujú aktivitu receptorov v pečeni, ktoré LDL cholesterol odstraňujú z krvi. Výsledok? Menej „zlého“ cholesterolu cirkuluje v tele.
Zmena sa prejaví rýchlejšie, než si myslíš
Dobrá správa je, že cholesterol reaguje na stravu pomerne rýchlo. Podľa výskumov sa zmeny dajú pozorovať už po desiatich dňoch. Do dvoch týždňov môže dôjsť k výraznému poklesu, do mesiaca k zásadnejšiemu zlepšeniu.
Neznamená to radikálne diéty. Ide o systematickú úpravu skladby jedálnička:
- zvýšiť príjem polynenasýtených tukov,
- obmedziť spracované sacharidy,
- zaradiť viac vlákniny,
- uprednostniť celozrnné produkty pred bielymi,
- zaradiť strukoviny a orechy.
Práve vláknina – najmä takzvaná rozpustná vláknina – dokáže znižovať vstrebávanie cholesterolu a podporovať jeho vylučovanie.
Menopauza a zmeny u žien
Zaujímavé zistenia priniesli aj výskumy týkajúce sa žien. Počas menopauzy hladina estrogénu klesá, a práve tento hormón pomáha regulovať receptory, ktoré odstraňujú LDL cholesterol z krvi. Výsledok je výrazný. Po menopauze môže LDL cholesterol vzrásť približne o 25 percent. U mnohých žien tak dochádza k prudkému nárastu rizika srdcovo-cievnych ochorení.
Aj tu však platí, že správne nastavená strava dokáže tento negatívny trend zmierniť. Statíny sú účinné lieky na znižovanie cholesterolu a pre mnohých pacientov predstavujú dôležitú ochranu. No pri mierne zvýšených hodnotách môže byť prvým krokom úprava stravy.
Rozhodnutie o liečbe by malo vždy vzniknúť v spolupráci s lekárom a na základe celkového rizikového profilu.
Čo si z toho odniesť
Cholesterol nie je jednoduchý príbeh o „tuku na tanieri“. Je to komplexný proces, v ktorom zohráva rolu pečeň, kvalita tukov, typ sacharidov aj črevný mikrobióm. Najväčšou chybou je slepo vyhýbať sa všetkým tukom. Moderná veda dnes hovorí jasne: problémom nie je samotný tuk, ale jeho typ a kontext. Správne tuky dokážu LDL cholesterol znížiť, nie zvýšiť.
A možno najdôležitejšia správa? Zmena nemusí trvať roky. Telo dokáže reagovať prekvapivo rýchlo.
Slovensko patrí k najhorším v Európe
Ak sa na problém pozrieme z domácej perspektívy, čísla sú ešte znepokojujúcejšie. Podľa údajov OECD patria kardiovaskulárne ochorenia na Slovensku dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Každý rok na srdcovo-cievne choroby zomrie približne 25-tisíc ľudí. To je veľkosť menšieho mesta, ktoré zmizne z mapy každých dvanásť mesiacov.
O to paradoxnejšie pôsobí fakt, že časť verejnosti tieto ochorenia podceňuje. Prieskum agentúry 2muse z roku 2019 ukázal, že počet Slovákov, ktorí považujú srdcovo-cievne ochorenia za najčastejšiu príčinu smrti, dokonca klesá. Realita je pritom opačná – a odborníci upozorňujú, že infarkty a mozgové príhody sa čoraz častejšie objavujú aj u mladších ročníkov.
Primár V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava MUDr. Ján Števlík upozorňuje na alarmujúce dáta o hmotnosti populácie. „Na Slovensku má normálnu zdravú váhu iba o niečo viac ako tretina dospelej populácie, to je skutočne alarmujúce. Rovnako počet detí s nadváhou rastie, od 70-tych rokov sa zvýšil až trojnásobne,“ hovorí pre TASR.
Za nepriaznivými štatistikami stojí kombinácia faktorov – nedostatok pohybu, vysoký príjem energeticky bohatých, no nutrične chudobných potravín, vysoký výskyt fajčenia a pravidelná konzumácia alkoholu. To všetko vytvára prostredie, v ktorom sa vysoký tlak, zvýšený cholesterol a cukrovka stávajú bežnou súčasťou zdravotnej dokumentácie.
Vysoký tlak ani cholesterol nebolia
Najzradnejšie na týchto ochoreniach je, že dlhé roky nemusia vyvolávať žiadne príznaky. Vysoký tlak ani zvýšený cholesterol nebolia. Človek môže pôsobiť štíhlo, športovo a zdravo – a pritom mať hodnoty, ktoré už zvyšujú riziko infarktu.
„Preto je dobré, aby si ľudia svoje čísla tlaku a cholesterolu sledovali, dokonca aj mladí ľudia. Vysoký cholesterol nemusí byť spôsobený iba nezdravou stravou, niektorí ľudia naň, bohužiaľ, majú genetickú predispozíciu,“ upozorňuje Števlík.
Ideálne hodnoty systolického („horného“) tlaku by sa mali pohybovať približne medzi 120 až 130 mmHg, diastolický („dolný“) tlak medzi 70 až 80 mmHg. Opakovane nameraná hodnota 140 mmHg a viac v pokoji je dôvodom na konzultáciu s lekárom.
Pokiaľ ide o cholesterol, zdraví ľudia bez zvýšeného rizika by mali mať LDL cholesterol pod 3 mmol/l. U pacientov so zvýšeným rizikom – napríklad pri cukrovke, vysokom tlaku alebo po prekonanom infarkte – sa cieľové hodnoty pohybujú pod 2,6 mmol/l, 1,8 mmol/l, prípadne ešte nižšie podľa individuálneho rizika.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: teraz.sk, Huberman Lab, Gloucestershirelive, ZOE, ResearchGate