Farma Roziak: Hektický život 21. storočia vymenili za chov ovečiek a tradičné remeslá

Rýchly mestské tempo rozhodne nie je pre každého. Manželia Roziakovci boli vždy zvyknutí na tradičnejší život a rozhodli sa v ňom pokračovať, ďalej od hluku, stresu a bežných problémov dnešného sveta. Jana Roziaková sa po 10 rokoch rozhodla vymeniť prácu v office za starostlivosť o zvieratá a prácu rukami, ktorá vie byť nielen náročná, ale aj relaxačná. Ako povedala pre magazín Apríl, oproti práci v kancelárii je to pre ňu obrovská voľnosť.

Na svojej rodinnej Farme Roziak v Môťovej sa venujú farmárčeniu už takmer 25 rokov, dnes obhospodarujú pasienky v okolí Zvolena a venujú sa šľachtiteľskému chovu mliekových oviec plemena Lacaune, mäsovému plemenu Suffolk a plemenu Valaška. Okrem toho chovajú aj hovädzí dobytok na mäso. Mnohých však prekvapí, že nežijú v nejakej drevenici, ale v na pohľad obyčajnom rodinnom dome.

Rovnako ako ovčiarstvo ho zdedili po svojich predkoch a v tomto dome spracúvajú aj predávajú všetky farmárske produkty. Dom zveľadili a namiesto toho, aby kupovali nový nábytok, radšej kúpili starý. Zaujímavé je, že ich dvere sú takmer stále otvorené, tak ako to bývalo zvykom kedysi. „Stále k nám niekto prichádza. Je úžasné, že ľudia prídu a donesú ti za niečo, čo robíš, peniaze. Ja to nechápem,” povedala Jana pre magazín Apríl.

Množstvo vecí, ktoré pre svoj život potrebujú, si vedia zaobstarať sami. Vyrábajú syr, jogurty či bryndzu z čerstvého mlieka, spracúvajú mäso a ovčiu vlnu a tiež pečú koláče. Na ich malej rodinnej farme nechýba ani tradičná pec na chlieb, pretože čo dodá väčší pocit domova, než čerstvo upečený celozrnný bochník? Jana naň dokonca sama melie vlastnú múku. Všetko vymenované nielen sami využívajú, ale najmä predávajú, a farmárčenie ich tak živí.

Na farme Roziak tiež Zuzana Roziaková vyrába prírodné mydlá, ktoré sú plné prírodných ingrediencií a bezpečné aj pre najmenších. Neobsahujú totiž žiadne nebezpečné chemikálie, ktoré nájdeš v bežnej kozmetike. Veď kedysi bolo na umývanie jedine mydlo a nič viac nebolo treba. V ponuke nájdeš najmä množstvo druhov krájaných mydiel, ako sú argánové, konopné, kávové, kokosové či levanduľové.

Je naozaj obdivuhodné, že hŕstka ľudí sa stále venuje starým slovenským remeslám a farmárčeniu. Veď kto už môže povedať, že syr, ktorý má na stole, vyrobil vlastnými rukami z vlastnoručne nadojeného mlieka? Zároveň je Jana Roziaková jednou z mála Sloveniek, ktoré sa venujú spracúvaniu ovčej vlny, dokonca organizuje kurzy. Pozitívne však je, že remeslá sa stávajú trendom a množstvo ľudí sa ich snaží uchovať.

Spracovanie ovčej vlny je naozaj náročná a zdĺhavá práca. Ak poznáš rozprávku o Šípkovej ruženke, vieš si predstaviť kolovrátok, na ktorom sa ostrihaná a čistá vlna spracúva. Ďalšími nástrojmi, ktoré Jana Roziaková vlastní, sú stroj na česanie či tkáčsky stav, na ktorom sa z vlny tkajú látky. Okrem toho sa môže vlna tiež plstiť a rôzne farbiť. Dnes už je toto všetko raritou, no kedysi mala ovčia vlna využitie v každej domácnosti.

„Ovčie rúno pohlcuje vlhkosť a vďaka lanolínu majú výrobky z vlny samočistiacu schopnosť. Lanolínu sa tiež prisudzuje vlastnosť, že chráni pred mikroorganizmami a má ukľudňujúce vlastnosti,“ píše Farma Roziak na svojej webstránke. Podľa Roziakovcov sa práve dnešný trend výroby z lacných a často toxických surovín podpísal pod množstvo chorôb, ktorými trpíme. Nič neprekoná prírodný materiál a poctivú ručnú prácu, ktorú poznali naši predkovia.

Roziakovci sa snažia pri ovčiarstve a spracovaní vlny vychádzať z tradície a netaja sa tým, že im ich život bez stresu a konzumu prináša spokojnosť a práca rukami ich baví. „Keď držím v rukách vlnu z našich oviec, som naplnená takým šťastím, že práca s ňou je radosťou,“ píše jana na webstránke farmy. Farmárčenie by nevymenili za nič, napriek tomu, že množstvo z toho, čomu sa venujú, je skôr hobby ako skvelý biznis.