Farmaceut varuje: 70 % Slovákov má tohto vitamínu žalostne málo. Výsledkom sú časté infekcie, zápaly a únava

Zima na Slovensku neznamená len kratšie dni a menej svetla. Pre ľudský organizmus predstavuje obdobie, keď sa nenápadne vytráca jedna z najdôležitejších látok pre zdravie.

Vitamín D, ktorý si telo prirodzene vytvára pôsobením slnečného žiarenia, sa počas jesene a zimy dostáva na hranicu kritického nedostatku. A práve tento nedostatok sa podľa odborníka týka drvivej väčšiny slovenskej populácie.

Alarmujúci stav vitamínu D u slovenskej populácie

Farmaceut Jakub Ďurčík pre portál Medicína upozorňuje, že približne 70 percent populácie na Slovensku nedosahuje optimálnu hladinu vitamínu D. Nejde pritom len o seniorov alebo chronicky chorých. Nízke hladiny sa týkajú aj mladých, aktívnych ľudí bez zjavného zdravotného problému.

Vitamín D sa v tele nespráva ako klasický vitamín. „Ide v podstate o hormón, ktorý produkuje naše telo pôsobením slnečného svetla. Vitamín D nie je len o kostiach, aktivuje imunitné bunky, pomáha bojovať s infekciami, znižuje riziko zápalov ciev a dokonca ovplyvňuje tvorbu serotonínu – hormónu dobrej nálady,“ uviedol PharmDr. Jakub Ďurčík z lekárne Dr. Max.

Imunitný systém patrí medzi najcitlivejšie oblasti. Vitamín D reguluje vrodenú aj adaptívnu imunitu, podporuje tvorbu antimikrobiálnych látok a pomáha tlmiť nadmerné zápalové reakcie. Pri jeho nedostatku imunita reaguje menej efektívne na infekcie, no zároveň má sklon k prehnaným zápalovým odpovediam.

Metaanalýza publikovaná v British Medical Journal ukázala, že pravidelné dopĺňanie vitamínu D znižovalo riziko akútnych respiračných infekcií, najmä u ľudí s nízkou východiskovou hladinou a pri dennom alebo týždennom dávkovaní. Neskoršie veľké štúdie priniesli opatrnejšie závery, no zhodujú sa v jednom bode. Najväčší prínos má suplementácia tam, kde vitamín D skutočne chýba.

Ako ho správne dopĺňať v zimnom období

Nedostatok vitamínu D sa často prejavuje nenápadne. Únava, pokles výkonnosti, zhoršená regenerácia, častejšie infekcie alebo zhoršenie chronických zápalových stavov. Žiadny z týchto príznakov nie je špecifický, a práve preto deficit často uniká pozornosti.

Strava sama o sebe zriedka pokryje potrebu, pokiaľ neobsahuje pravidelne tučné morské ryby alebo fortifikované potraviny. „Naša strava je chudobná na vitamín D v porovnaní napr. s prímorskou stravou. Aby sa strava dala označiť ako bohatá na vitamín D, mala by obsahovať tučné ryby, vajcia, pečeň a mliečne výrobky. Vegánska strava je prirodzene najchudobnejšia – bez doplnkov sa nedosahuje ani 10 percent dennej potreby vitamínu D,“ hovorí farmaceut.

Keď sa pridá zimné obdobie, doplnok stravy často predstavuje najpraktickejšie riešenie. Referenčné príjmy z odborných odporúčaní pre dospelých často smerujú približne k 800 IU denne pri minimálnej expozícii slnku.

„Obézni ľudia potrebujú 2-3x vyššie dávky. Dávku vitamínu D je určite potrebné riešiť individuálne aj vtedy, ak máte známy jeho deficit, trpíte osteoporózou, chronickým ochorením pečene alebo obličiek, máte stavy malabsorpcie alebo užívate lieky, ktoré ovplyvňujú metabolizmus vitamínu D. Vtedy sa zvyčajne stanovuje plazmatická hladina vitamínu D“, dodal Ďurčík.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín stanovuje tolerovateľný horný limit pre dospelých na 4 000 IU denne. Pri vyšších dávkach hrozí hyperkalcémia a poškodenie obličiek.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking