Fascinuje ma, koľko energie a priestoru zaberajú na Slovensku žabomyšie konflikty. Potrebujeme tu reformy (ROZHOVOR)

  • V akom stave je Slovensko po pandémii a ako veľmi nás kríza poznačila?
  • Čo musíme urobiť, aby sme sa mali lepšie a boli pripravení na ďalšiu krízu?
  • Slovensko potrebuje reformy zdravotníctva či školstva, vnútroštátne problémy len zosilňujú skepsu a spomaľujú rast
Soňa Muzikářová
Soňa Muzikářová
  • V akom stave je Slovensko po pandémii a ako veľmi nás kríza poznačila?
  • Čo musíme urobiť, aby sme sa mali lepšie a boli pripravení na ďalšiu krízu?
  • Slovensko potrebuje reformy zdravotníctva či školstva, vnútroštátne problémy len zosilňujú skepsu a spomaľujú rast

Autor spolupracuje s organizáciou GLOBSEC.

Pandémia zasiahla všetky sektory odlišne, no niektoré boli pod vplyvom krízy úplne položené na kolená. Nielen firmy sa trápia s krízou. Verejné financie či rozpočty štátov sú ohrozené vysokými dlhmi, no európsky Plán obnovy má pomôcť pri budovaní budúcej prosperity.

Startitup sa rozprával so Soňou Muzikářovou, ktorá je hlavnou ekonómkou organizácie GLOBSEC a predtým pracovala aj ako ekonómka v Európskej centrálnej banke.

  • Dôležitosť investovania do inovácií, reforiem školstva a zdravotníctva
  • Diverzifikovaná ekonómia krajín
  • Bolo Slovensko pripravené na krízu?
  • Dokáže Fond obnovy Slovensku pomôcť?
  • Čo nás ešte len čaká?

Vo svojej štúdii hovoríte, že pandémia a jej dôsledky pre ekonomiku a spoločnosť podčiarkli slabiny modelu hospodárskeho rast. Aké to boli „slabiny“? Čo vlastne spravila pandémia s modelom hospodárskeho rastu? 

Pandémia nepriniesla nevyhnutne nové trendy. Len podčiarkla a zintenzívnila tie staré. O digitalizácii hospodárstva a spoločnosti sa tu bavíme už minimálne dekádu.

Ale skutočný prínos digitalizácie sme kolektívne pochopili, až keď vírus, ktorý sa šíri pri fyzických transakciách, hotovostnými platbami, formou osobných interakcií – ohrozil naše zdravie a životy.

Pandémia v tejto súvislosti ukázala, že firmy, ktoré majú základnú digitálnu a platobnú infraštruktúru (napr. e-commerce) sú odolnejšie, dokonca počas pandémie raketovo rástli na úkor kamenných obchodov.

Zamestnanci takýchto firiem si udržali prácu, v niektorých prípadoch tieto firmy dokonca pritiahli talent. Vo verejnej sfére, vlády, ktoré sú vysoko digitalizované, pandémia neparalyzovala a vedeli poskytovať verejné služby efektívne aj napriek nej. 

Ako by ste teda zhodnotili ekonomický dopad pandémie na firmy?  

Makroekonomický dopad je jasný: subjekty, ktoré sú vybavené základnými technológiami v priemere prosperovali lepšie ako tie ostatné.

Technológie novej generácie sú takisto spôsob, akým dosiahnuť väčšiu udržateľnosť a znížiť uhlíkovú stopu industriálnych a iných hospodárskych aktivít. Preto hovoríme o dvojitej transformácii, zelenej a digitálnej, tá má byť základnou premisou nového hospodárskeho modelu SR, regiónu aj Európy. 

Znamená to, že ostatné firmy neboli dobre pripravené na krízu?  

Znamená to, že súčasný model vyšumel. Fungoval dlho a dobre. Stredoeurópsky región si vďaka nemu vydobyl hospodársky blahobyt, získal kapitál a pracovné príležitosti a aj istú mieru rešpektu v Európe aj vo svete. Vďaka nemu sa dostalo SR po revolúcii na globálnu hospodársku mapu.  

Zlomom bola Veľká finančná kríza v rokoch 2008 – 2009. Rast HDP po nej zvoľnil takmer na polovicu v porovnaní pred ňou a už sa na predkrízovú úroveň nevrátil. Teda už pred pandémiou sme badali známky tzv. pasce stredného príjmu, trvalého spomalenia (stagnácie) rastu HDP.

Poliaci sa počas Veľkej finančnej krízy ani nedostali do recesie. Naši poľskí alebo maďarskí susedia sa vrátili v období pred pandémiou k omnoho dynamickejšiemu rastu ako my.  

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie