Fiasko pre Andreja Danka: Vo voľbách ho odmietajú aj voliči SNS, ukazuje prieskum

V prvom kole by predseda parlamentu a líder Hlasu-SD získal 40,2 percent hlasov, na druhom mieste sa nachádza exminister zahraničia Ivan Korčok so ziskom 36,3 percent voličských hlasov. Tretie miesto obsadil exsudca Štefan Harabin, ktorého chce voliť 8,5 percenta opýtaných, píše Denník N.

Voľby by vyhral Pellegrini, Danko by získal iba 1,1 percent

Na štvrtej priečke je expremiér a líder hnutia SLOVENSKO Igor Matovič so ziskom 4,3 percent. Na piatej sa nachádza Ján Kubiš, ktorý podľa prieskumu agentúry Ipsos získal 3,4 percent. 

zdroj: TASR/Martin Baumann

Nasledujú Krisztián Forró, ktorého chcú voliť tri percentá voličov, potom odsúdený šéf extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba, tomu by hlas hodilo 1,7 percenta ľudí a historik Patrik Dubovský so ziskom 1,3 percenta hlasov. Na predposlednej priečke sa nachádza líder SNS Andrej Danko, ktorý by podľa prieskumu získal iba 1,1 percenta hlasov.

Problém pre neho je, že voliči SNS uprednostňujú Štefana Hrabina, a to až 53 percent z nich. Ďalšia tretina preferuje Pellegriniho a Danka len 7 percent voličov SNS. Na poslednom mieste je v prieskume Ipsos Milan Náhlik s 0,3 percentami. 

V druhom kole by zvíťazil Pellegrini, ktorý by získal 53,8 percenta hlasov, predbehol by tak Ivana Korčoka o viac než 7 percent. Exminister zahraničia by získal 46,2 percenta hlasov. Prieskum bol realizovaný od 16. do 21. februára.

Politológ: Danko je pod tlakom

„Andrej Danko je pod tlakom. Jednak zvnútra svojej politickej strany a aj zo strany voličov. Pretože v prípade tejto koalície je Danko jej najslabším článkom kvôli výsledku volieb. SNS sa do parlamentu dostala tesne nad hranicou zvoliteľnosti a poslancami sa stali rôzni prišelci z rôznych extrémistických subjektov,“ uviedol nedávno pre Startitup na margo lídra SNS politológ Tomáš Koziak.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka si líder SNS kandidatúrou „posilňuje aj pozíciu smerom dovnútra strany“. „On potrebuje tým straníkom povedať, že on je ten, ktorý je najdôležitejší,“ myslí si expert.

Exsudca a obľúbenec dezinfoscény Štefan Harabin na funkciu prezidenta nekandiduje prvýkrát. O post hlavy štátu sa Harabin uchádzal aj v roku 2019. Svoj hlas mu vtedy odovzdalo viac než 300-tisíc voličov, no do druhého kola nepostúpil.

„Myslím si, že pán Harabin nedosiahne tentokrát také číslo, ako dosiahol pred piatimi rokmi. V roku 2019 mal Harabin dvojciferný výsledok podľa mňa aj vďaka tomu, že proti Zuzane Čaputovej stál síce veľmi silný kandidát Šefčovič, ten je však Európanom telom i dušou. A ten antisystémový volič ho odmietol, voliť niekoho, kto reprezentuje Európsku úniu,“ tvrdí Štefančík.

„Samozvaný“ národniar Taraba? V kuloároch sa šepká, že môže nahradiť Fica (VYJADRENIE EXPERTA)

Zabojovať o post prezidenta po prvýkrát neskúsi ani Marian Kotleba. Predseda mimoparlamentnej extrémistickej ĽSNS pre svoj trest v kauze šekov v hodnote 1 488 eur, za ktorý v minulosti dostal podmienku, nemohol kandidovať v parlamentných voľbách minulý rok. Avšak prezidentské voľby mu „už neušli“. 

Neúspešne za prezidenta kandidoval aj v roku 2019. V prvom kole vtedy získal 10,4 percenta voličských hlasov, a do druhého kola tak nepostúpil. „Môže mu ísť o zdôraznenie svojej dôležitosti alebo významu. Kotleba nemohol kandidovať v ostatných parlamentných voľbách, ĽSNS predbehla Republika, ktorá je jej hlavným konkurentom. Myslím, že týmto spôsobom sa môže Marian Kotleba verejnosti a svojim bývalým voličom pripomenúť,“ uzatvára politológ Štefančík.