Frustráciu z lockdownu pretavila do projektu Pôdorys, ktorý je na Slovensku unikátom. Je to pre mňa obrovský ventil, hovorí

Predstav si to. Sedíš doma a cítiš sa ako obeť pandémie. Nie tá, ktorá trpí samotným ochorením, ale človek uväznený medzi štyrmi stenami. Potrebuješ sa nadýchnuť, no nemáš ako. Chcel by si sa stretnúť s najbližšími, no sú ďaleko, a možno by si ich práve vlastnou návštevou ohrozil.

V podobnej situácii sa ocitli tisícky ľudí na celom svete. Ich svet sa zmenšil a scvrkol na zopár metrov štvorcových, z ktorých mohli vyjsť na nákup či na balkón. Každý sa s tým popasoval, ako vedel. Jana Žjak vytvorila v prvej vlne pandémie špeciálny projekt Pôdorys, o ktorom nám porozprávala.

• Prečo vznikol a čo vlastne Pôdorys je
• Ako autorka prežívala prvú vlnu pandémie
• Či sa Jane podarilo na ňom aj zarobiť

Vznikol s cieľom pomôcť sebe aj iným

Celý sled udalostí, ktorý predchádzal vzniku tohto krásneho projektu, opisuje autorka pomocou myšlienkovej línie.

„Asi to celé vo mne dlho kvasilo a potom vybuchlo. Veľmi rýchlo a intenzívne. Tok myšlienok ovplyvňujúci vznik projektu znel – nemôžem ísť domov za rodičmi, som sama v byte. Stratila som vlastnú slobodu a hranice štátov sa stali neprekročiteľné. Pretavili sa do hraníc našich bytov. To je to jediné, čo nám ostalo. Jasná línia, čiara stien. Ak by som ich bola dokázala zbúrať, ostal by mi už len holý pôdorys bytu. Keď ho nejaký architekt roky vzad staval, ani netušil, že v ňom budem takto uväznená,“ hovorí Žjak a dodáva, že k samotnej idei vzniku brošní viedli ešte dve základné otázky. 

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Pôdorys (@_podorys)

„Prečo by som hrdo nenosila to, čo mám? Môj byt. Je plný pekných spomienok, a zároveň je v ňom aj budúcnosť. Vlastne, celý môj život je v tomto byte. Čo keby som bola niekto, kto zostal napríklad v Anglicku, a nemôže prísť domov do svojho bytu? Nepotešili by ho tie línie pri srdci, na očiach? Nechcel by svoj pôdorys daný človek nosiť ako brošňu? Brošňa! Geniálne, milujem brošne.“

Podľa jej slov sa k ich výrobe snažila dopracovať už v predošlých rokoch, no až s pandémiou sa tento popud dočkal realizácie. Koncept Pôdorysu autorka následne nadviazala na niekdajšiu bytovú výstavbu zo socialistických čias.

„Existuje nespočetné množstvo ľudí, ktorí bývajú v rovnakých pôdorysoch. Každá tá stavba je taká istá, ale jej príbeh je iný. Socializmus zanechal veľkú stopu na Slovensku – byty a dominanty. A aj cez Pôdorys by som chcela tieto stavby skúmať.“

Pandémia zastihla všetkých, zmenila tok spoločnosti

Mnohým Slovákom priniesla pandémia okrem stresu aj čas na sebarealizáciu a tvorbu už existujúcich ideí, ktoré vo svete voľnosti a neobmedzených vychádzok ostávali ležať v šuplíku.

Bohužiaľ, pre niektorých príchod prvej vlny znamenal nezmeniteľné prerušenie kontaktov s najbližšími. Do tejto kategórie patrí aj Jana Žjak.

„Bol to šok. Zastala som. Mali sme kopec lístkov do divadla, do Reduty. Kalendár plný koncertov, predstavení a workshopov.  Doteraz mi pár lístkov z SND visí na chladničke. Zrazu som však nemohla ísť domov, do Srbska. Mamka so starkou odišli tesne pred uzatvorením, a to bolo naposledy, keď tu boli.“

zdroj: Jana Žjak/Pôdorys

„Predtým som chodila domov aspoň raz do mesiaca, ideálne aj raz za dva týždne. Teraz nič. Práca si zobrala svoj čas, robilo sa oveľa viac ako v „normálnom“ režime. Ale aj tak, zrazu som mala veľa času, ktorý predtým patril kultúre a priateľom.“

Na otázku, ktorá krajina je pre ňu teda skutočným domovom, odpovedala Žjak takto: „Som Slovenka zo Srbska. Mám národnosť slovenskú, iba pas mám srbský. Celá moja rodina je slovenskej národnosti. My sme Slováci, len bývame na hraniciach iného štátu. Ten štát sa momentálne volá Republika Srbija. Na Slovensko som prišla študovať. “

Slovensko ako príjemná alternatíva

Naša krajina pre autorku predstavuje príjemnú alternatívu vycestovania, stále pohodlnú a bezpečnú s blízkou kultúrou a jazykom. V tejto krajine zároveň realizuje okrem štúdia aj svoje pracovné aktivity.

„Som síce odvážna, ale nie až tak odvážna, aby som išla do Francúzska alebo USA. Je to príliš ďaleko od rodiny a je to úplne cudzia krajina.“

Domovina jej však momentálne nechýba. Spôsob, ktorým krajina pristupuje k veci pandémie, považuje Jana za nedostatočný. Bojí sa jeho následkov.

Zo Srbska jej chýba len rodina. „Snažím sa s tým bojovať, ale cítim hnev, že mi niekto kradne dni, ktoré môžem stráviť s rodinou. Neviem sa vysporiadať s tým, že máme obmedzenú slobodu. Rozumiem tomu, len som z celej veci smutná. Kamarátov zo Srbska som nevidela už rok. Jeden celý rok som si s nikým od nich nedala kávu.“

„Ich deti rastú, niektorí si zakladajú rodiny, sťahujú sa, no nemôžeme sa ani objať, pozrieť si do očí. Stále pozeráme len do kamier a monitorov. Na druhej strane, som naozaj šťastná, že na druhom konci ulice mám brata Ivana a jeho krásnu rodinku. Trávime spolu omnoho viac času ako kedysi. Je to veľmi príjemná zmena.“

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Pôdorys (@_podorys)

Na Slovensku ju živí reklama

Má pred sebou realizáciu množstva projektov, no je jasné, že nie zo všetkých je možné hneď vyťažiť financie na živobytie. Na Slovensku ju preto živí to, čo vyštudovala. Venuje sa marketingu, reklame a video tvorbe.

„Vyštudovala som masmédiá a kameramanskú tvorbu na VŠMU. Nájdete ma aj za kamerou v seriáloch či online podujatiach, ako strihačku online streamov, režisérku online spotov, ako hlavnú kameru v reklame, ale aj marketingového stratéga či PR manažéra.“

Inšpiráciu o Pôdoryse čerpala z bytu

Prvá brošňa vznikla z nákresu, ktorý mala pripravený autorkina švagriná Daniela, ktorá je stavebnou inžinierkou. Bol ním pôdorys rekonštrukcie vlastného trojizbového bytu v Petržalke. Dnes je na svete viacero návrhov, ako aj legendárne bratislavské UFO či budova Slovenského rozhlasu.

„Prvý pôdorys bol rovnaký, ako majú budúci svokrovci. Z troch bytov, ktoré navštevujeme, sú dva rovnaké. Podklady na dominanty čerpám z Danielinych kníh.“

zdroj: Jana Žjak/Pôdorys

Okrem samotnej sebarealizácie v projekte našla Jana aj svoj ventil v ťažkých časoch. Z finančného hľadiska však dodáva, že zarobiť na tak mladom projekte sa dá len ťažko.

„Bolo to výborné vo fakte, že sme sa „museli“ stretávať s kamarátmi, ktorí nám pomáhali pri vývoji. S projektom som však v hlbokom mínuse, ale to mi nevadí. Je to ako s tréningom – ide do peňazí, ale výsledky cítite a vidíte.“

Od reklamy k architektúre a šperkárstvu

Ani jednej z týchto oblastí sa v minulosti nevenovala, no rozhodla jej láska k brošniam. „Vždy som považovala ľudí z tejto oblasti za super kreatívnych a super múdrych. Vyznajú sa v materiáloch, vedia niečo vymyslieť a potom to fyzicky vyrobiť. Navyše, je to nádherné. Brošne mám obzvlášť rada.“

Ako hlavný materiál využíva leteckú preglejku a laser vďaka jeho takmer dokonalej presnosti v gravírovaní a vyrezávaní línií.

„Chceli sme zachovať presnosť línií a laser to jednoznačne dokáže najlepšie. Potom ide na lakovanie a lepenie. Krabička je z laserom vyrezaného nespracovaného kartónu. Na zlepenie vrchnej a spodnej časti používam recyklovateľnú lepiacu pásku so škrobovým lepidlom.“

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Pôdorys (@_podorys)

Ruky k tomuto dielu priložili aj jej blízki. „Od začiatku som mala pri sebe dvoch VK – Viktor Kamenický, môj snúbenec, a Viktor Kyselica, kamarát, kolega a bývalý študent. Viktor Kamenický predstavuje oporné ramená. Moje racio, opora, najlepší radca. Bez jeho „Poďme do toho“, trpezlivosti a obetavosti by sme projekt určite nezrealizovali.“

„Kyselica je naša technologická hlava. On je ten, ktorý určil technológiu výroby, navrhol materiály a vyrába samotné brošničky a krabičky. Netreba zabúdať na krabičky. Nechceli sme totiž tie, ktoré precestujú pol sveta, aby ich potom niekto vyhodil, a preto ich vyrábame. Chcela by som, aby sme boli úplne upcycling značka. Zatiaľ však máme iba niekoľko ekologických a upcycle elementov.“

zdroj: Jana Žjak/Pôdorys

Ak chceš vlastný, smelo do toho

Ak ti srdce piští po jednej z brošní, autorku môžeš kontaktovať priamo s pôdorysom, ideálne v digitále a krivkách.

„Stačí nám digitálny záznam pôdorysu. Samozrejme, vieme aj digitálne prekresliť, ak má záujemca len odfotenú vytlačenú verziu pôdorysu. Keď si človek objednáva samostatne, tak vždy dostane min. 2 brošne a môže si objednať aj viac. Aj 100. Objednávky nekončia brošňami. Vieme vyrobiť aj makety, tričká, obrazy.“

Samotná autorka sa v projekte a celom procese pokladá skôr za manažéra ako výrobcu. Dáta k pôdorysom vyhotovuje momentálne ktokoľvek, kto má v danom momente čas. Kým pri brošniach sa tím zameriava na presnosť nákresu, tričká sú skôr akýmsi umeleckým prevedením daných pôdorysov.

„Zažili sme situáciu, kedy sme s grafikom nakreslili super návrh. Nádherný! Poslala som ho na odbornú konzultáciu Daniele. Feedback znel, že je to celé zlé. Jednoznačne sme návrh museli opraviť, aby bol v poriadku. Logo, grafiku trička a sieťotlač robil následne Martin Malina z Novej Cvernovky,“ dodáva Žjak.

zdroj: Jana Žjak/Pôdorys

Odozva ľudí sa stala radosťou a inšpiráciou

Projekt Pôdorys na seba strhol vlnu pozornosti. Vďaka určitej nadčasovosti, a predsa absolútnemu uväzneniu v aktuálnom dianí, sa dostal do pozornosti ľudí organicky.

„Netuším ako, ale je to naozaj pekný pocit, keď robíš niečo a máš na to takúto super odozvu. Tentokrát nikto iný nerozhoduje o finálnom vizuále, iba ja. Jasné, rady beriem. Je to pre mňa ale netradičné, keďže vždy musím argumentovať klientom a hľadať najefektívnejšie riešenie. Zodpovedám za cudzie peniaze. Tu si môžem dovoliť ísť maximálne od srdca a spontánne. Relaxujem pri tom a učím sa strašne veľa nových vecí.“

zdroj: Jana Žjak/Pôdorys

Na otázku, aké plány má autorka s projektom počas druhej vlny, sme dostali jednoznačnú odpoveď: „Pôdorys je na prvom mieste. Keď ho dostanem do pozície, že budem spokojná s tým, ako vyzerá a funguje, pustím sa do ďalších projektov, ktoré momentálne pripravujem. Aktuálne zbieram financie na ich vývoj, no môžem prezradiť, že to bude pekné a svetielkujúce. Ďalšie projekty z mediálnej a vzdelávacej oblasti sú už rozsiahlejšie a budem na ne potrebovať aj vážnejšie financovanie.“