Fyzik z CERN-u Michal: Neviem si predstaviť, že to, čo sa deje na STU, by sa dialo v Prahe (ROZHOVOR)

  • Michal Zamkovský sa do CERN-u dostal počas štúdia na vysokej škole
  • Pracuje na experimente NA62, zaoberá sa rozpadom častíc – kaónov
  • Ako hovorí, Slováci majú v CERN-e pomerne dobré renomé, no pôvod vedca nehrá rozhodujúcu rolu
Cern, Súkromný archív Michala Zamkovského
  • Michal Zamkovský sa do CERN-u dostal počas štúdia na vysokej škole
  • Pracuje na experimente NA62, zaoberá sa rozpadom častíc – kaónov
  • Ako hovorí, Slováci majú v CERN-e pomerne dobré renomé, no pôvod vedca nehrá rozhodujúcu rolu

Michalovi učarovala fyzika na strednej škole. No puto s predmetom nebolo také silné a pri voľbe potenciálnej vysokej školy bolo v hre aj štúdium práva. MatFyz nakoniec zvíťazil. „Nemal som preferenciu na konkrétnu oblasť fyziky, MatFyz som bral viac-menej ako výzvu,“ vysvetľuje bližšie v rozhovore Michal. 

Výber vysokej školy sa ukázal ako šťastný. Michal Zamkovský dnes pracuje v CERN-e, na mieste, kde sa zoskupujú najväčšie mozgy sveta, na experimente NA62. Venuje sa časticovej fyzike a prekvapením preto nebude, že sa jeho experiment zaoberá rozpadom častíc. Konkrétne je experiment zameraný na rozpad kaónov. 

Napriek tomu, že má slovenský pas, so Slovenskom už prakticky nič nemá. Pracoval vždy len v zahraničí. Pred pár týždňami si podával grantovú prihlášku do Belgicka. „Žiadam v nej valónsku vládu o financovanie projektu, ktorý chcem zrealizovať.“

  • Čomu sa venuje experiment NA62
  • Ako sa zmenil chod práce v CERN-e v dôsledku pandemických opatrení
  • O financovaní pracovníkov v CERN
  • Že rodinkárstvo je stále bežné vo vedeckých kruhoch na Slovensku
  • Ako by sme mohli zabrániť „odlivu mozgov“

Michal, ako si sa vlastne dostal k práci v CERN-e? 

Do CERN-u som sa dostal počas štúdia na vysokej škole. Univerzita, kde som študoval, ponúkala témy na bakalársku prácu, ktoré sa týkali experimentov v CERN-e. Jednu z nich som si vybral a následne som v rámci toho istého experimentu pokračoval aj na magisterskom a doktorskom programe. 

Dá sa povedať, že toto je najjednoduchšia cesta, ako prísť ku práci v CERN-e? 

Skôr by sa dalo povedať, že je to bežná cesta. Je veľa univerzít, ktoré spolupracujú s CERN na rôznych experimentoch. Univerzity ponúkajú rôzne programy, projekty a študentské práce, na ktoré sa ľudia prihlásia a následne sa zapoja do daného experimentu. Zväčša ostávajú na danom experimente pracovať. 

Michal Zamkovský
zdroj: Súkromný archív Michala Zamkovského

Pracuješ na experimente NA62, vysvetlíš mi, čo to znamená? 

Je to North Area experiment. 62 je poradové číslo, v ktorom bol experiment zaregistrovaný. Momentálne „bežia“ v severnej oblasti experimenty v intervale zhruba od čísla 58 až do čísla 64. 

Vedel by si v ľudskej reči objasniť, o čo v experimente vlastne ide? 

Aspoň sa o to pokúsim. Ide už o pomerne špecifickú fyziku a tým pádom ani vysvetlenie chodu týchto „high“ experimentov nie je až tak jednoduché. 

Náš experiment sa venuje rozpadu kaónov. Kaón sa rozpadá viacerými spôsobmi, niektoré rozpady sú viac pravdepodobné a iné, naopak, menej. Pravdepodobnosti rôznych rozpadov nám predpovedá teória. No a my vlastne premeriavame, či sa príroda správa tak, ako sa predpokladá.

Kedy si na sebe spozoroval, že vo fyzike vynikáš? 

No, ja neviem, či vo fyzike vynikám. Povedzme to tak, že som sa o fyziku začal zaujímať počas štúdia na strednej škole. Pri výbere potenciálnej vysokej školy bol pre mňa jednou z možností aj MatFyz. Nemal som preferenciu na konkrétnu oblasť fyziky, MatFyz som bral viac-menej ako výzvu. Keď som v treťom ročníku hľadal smer môjho pôsobenia, respektíve oblasť, na ktorú sa chcem hlbšie zamerať, tak mi najpríťažlivejšie prišla práve časticová fyzika a s ňou súvisiace experimenty v rámci CERN. 

Fyzika nepatrí práve medzi najpopulárnejšie predmety, myslíš si, že je výučba fyziky na stredných školách osnovaná dobre? 

Podľa mňa to veľmi závisí od učiteľa. Môže byť predmet, ktorý je na okraji všeobecného záujmu, no ak ho učí kvalitný učiteľ, dokáže k predmetu pritiahnuť aj širší záber študentov.

Ďalším faktorom je aj záujem človeka. Ak ťa niečo zaujíma, nie si viazaný len na učivo, ktoré sa preberá v škole. Na internete je obrovské množstvo študijných materiálov, videí, náčrtov, príkladov, grafov a obrázkov.

Ja som v podstate fungoval na obdobnom princípe – nerobil som len to, čo sa preberalo v škole, ale keď ma niečo zaujalo, vedel som si okolo toho nájsť množstvo ďalších informácií.

 

Obráťme kartu. Ty by si si vedel predstaviť, že by si vyučoval fyziku?

Teoreticky si to predstaviť viem, ale myslím si, že by som nebol dobrým učiteľom, teda aspoň nie na strednej škole. Nebavilo by ma, keby to študentov nebavilo. Nemal by som silu žiakov presviedčať o tom, že dané učivo je pre nich potrebné. Pokiaľ však vidím u niekoho záujem, nemám problém investovať čas do vysvetľovania určitej problematiky. 

Fyzici, ak to zovšeobecním, tak vedci, sú u nás dlhodobo „podvyživení“. Neodrádzal ťa niekto od tejto profesie? 

Možno rodičia a kamaráti, ale vyslovene mi to nevyhováral nikto, skôr mali obavy o uplatnení. Podľa mňa je v zásade jedno, čo človek robí. Ide len o to, aby ťa práca bavila a snažil si sa byť v nej čo najlepší. Ak je človek v danom obore dostatočne dobrý, tak si uplatnenie nájde vždy. 

Navyše, so vzdelaním z MatFyzu má človek naozaj širokú ponuku zamestnaní – od rôznych experimentálnych a laboratórnych oborov, cez spracovávanie dát v bankách, poisťovniach, investičných fondoch až po programovanie.

 

Ako to máš s financovaním? Platí ťa priamo CERN? 

Väčšinu ľudí neplatí priamo CERN, mňa len čiastočne. Som tu v rámci svojej univerzity, teda Univerzity Karlovej. Zväčša to funguje na princípe grantov – žiadaš o financovanie rôzne grantové agentúry, ktoré musíš svojim nápadom zaujať a presvedčiť ich. Oni ti následne poskytnú financie na realizáciu tvojho nápadu.

Koľko Slovákov aktuálne pracuje v CERN? 

Ťažko povedať. Sú pracovníci, ktorí sú priamo zamestnaní v CERN, no tiež sa to vetví do rôznych kategórii podľa typu vykonávanej práce. Iní sú viazaní experimentami, ktoré fungujú v podstate ako nezávislé jednotky. Ďalej sú tu ľudia platení univerzitami. Niektoré kontrakty trvajú rok, iné dva a iné 5 rokov.

Nedokážem teda odhadnúť ani približné číslo, navyše je ťažké určiť, akou metódou to počítať – napríklad ja som so Slovenskom profesne nikdy nič nemal, vždy som bol zamestnaný v zahraničí. Podobne to má asi väčšina Slovákov v CERN-e. 

Ako nás, Slovákov, vnímajú v CERN-e? 

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM
Čítaj ďalej po zakúpení predplatného

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK