Fyzioterapeutka radí: 3 000 krokov denne nestačí. Tento počet by si mal splniť, aby si sa vyhol civilizačným ochoreniam

Štandardom pre zdravého dospelého človeka je aspoň 10 000 krokov denne. „Je to taký základný balíček na zabezpečenie telesného zdravia. Keď chodíme za deň menej ako tritisíc krokov a žijeme sedavým spôsobom života, máme zarobené na civilizačné ochorenia a veľké ťažkosti,“ konštatovala v relácii TASR TV Zdravie fyzioterapeutka Daniela Biščová.

Nie vždy sa však optimálna kvantita dennej chôdze dá popri pracovných povinnostiach stihnúť. Odborníčka preto radí venovať sa aspoň dva- až trikrát do týždňa športu.

„Človek musí mať pohyb. Je veľmi dôležitý nielen pre zdravie svalov a kĺbov, ale aj pre celkové fyzické a psychické zdravie,“ zhodnotila.

Ako správne športovať?

Pohyb podľa nej pozitívne ovplyvňuje všetky systémy v našom tele. „Keď začne človek športovať, môže získať nielen väčšie svaly a byť viac ohybný, ale má to vplyv aj na obehový systém, srdce, dýchanie, detoxikáciu a v neposlednom rade sa tým môže zlepšiť aj psychická nálada,“ dodala.

Každý, kto sa rozhodne začať venovať nejakému športu, by mal podľa Biščovej začať tým, že si na to nastaví všetky svalové partie. „Keď nemám pevné brucho, dostatočne pohyblivý hrudník, nebodaj mám nejaké bolesti končatín, tak nemôžem začať tým, že si kúpim bežecké tenisky číslo jedna a začnem rovno behávať,“ vysvetlila.

Príprava na šport je podľa nej extrémne dôležitá. „Človek by mal byť v nejakej fyzickej kondícii, aby ho jeho brucho udržalo, aby sa nestalo, že mu nebude fungovať stabilizácia trupu,“ konštatovala.

Vysvetlila, že napríklad pri behu by mala chrbtica fungovať ako tlmič dopadov. Ale ľudia majú pri behu často bruchá uvoľnené, čo im „skracuje“ chrbát a tlak sa prenáša na medzistavcové kĺby, kde sa potom môže vyvinúť artróza.

Aký šport si vybrať?

Šport by si mali ľudia vyberať podľa toho, čo ich baví a ideálne je začať vždy s trénerom. Rôzne cvičenie na posilnenie svalstva však vedia ľudia robiť aj doma, keďže na internete sa dá nájsť množstvo videí.

„Ide najmä o cviky s vlastnou váhou. Samozrejme, treba si ich vyberať podľa náročnosti, skúseností a fyzickej zdatnosti,“ uviedla. Cvičeniu a fyzickej aktivite sa človek má venovať pravidelne 15 – 20 minút. Bežnému človeku odporúča športovať dva- až trikrát týždenne.

Biščová upozornila, že dôležitý je aj záver akéhokoľvek cvičenia a netreba po ňom zabudnúť na ľahký strečing. „Človek by sa mal potom preladiť do pokojového stavu, aby nastala regenerácia a, samozrejme, dopĺňať pitný režim,“ uzavrela.

Slováci preferujú fitness centrá

To, že šport už dávno nie je len o zdvíhaní činiek v posilňovaniach, potvrdzujú dynamicky sa meniace športové preferencie ľudí. Kým tretina Slovákov sa najčastejšie venuje individuálnemu pohybu vo vonkajších priestoroch, v Česku naďalej výrazne dominujú fitness centrá a štruktúrované aktivity v interiéroch.

Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS pre spoločnosť MultiSport Slovakia, ktorý sa zameral na športové návyky obyvateľov Slovenska a Česka.

Vyše polovica dospelej populácie na Slovensku sa považuje za športovcov a svojmu obľúbenému koníčku sa aspoň raz mesačne venuje 68 % z nich. Každý druhý Slovák sa snaží pohybovať viac ako štyri hodiny týždenne. Štvrtina Čechov si na zveľaďovanie svojho tela nájde čas menej ako raz za mesiac, zatiaľ čo vyše 40 % ľudí nešportuje vôbec.

Rodina sa motivuje navzájom

Z dát tiež jasne vyplýva, že športovo založení členovia rodín sa navzájom motivujú k športu. Až 7 z 10 športujúcich Slovákov patrí do športových rodín, kým len v tretine domácností nešportovcov je aspoň niekto, kto športuje.

Hoci v Česku v posledných rokoch podstatne vzrástol počet ľudí, ktorým vadí finančná náročnosť športovania a nárast cien športovísk, pod Tatrami to trápi len 28 % respondentov. Žiadne výdavky na pohybové aktivity uvádza pätina ľudí a dve tretiny športujúcich Slovákov si mesačne pokojne vystačí s 30 eurami.

Hoci zhodné dve tretiny ľudí z oboch krajín nemajú vo svojom zamestnaní ponuku športovej aktivity vo forme benefitu, polovica z nich sa vyjadrila, že by určite viac športovala, ak by ním disponovala.

 „Myslím si, že ak človek premýšľa o začatí s cvičením alebo so športovaním, cena a náklady nie sú rozhodujúcim faktorom. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak človek chce, tak si cestu nájde, či už vo fitku, na vonkajšom športovisku alebo aktivitou v interiéri,“ tvrdí športový tréner a majiteľ fitnes centra Michal Holaza. Dôležitým faktorom pri cvičení alebo športovaní je podľa neho podpora od zamestnávateľa. „Vo svete je to už bežná vec, no u nás stále skôr výnimka. Určitá podpora od zamestnávateľa môže byť dôležitým faktorom pri rozhodovaní dokonca aj u ľudí, ktorí by sa športu inak nevenovali,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska