Globálna daňová reforma: Najväčšie zmeny za posledných 100 rokov (ANALÝZA)

Daňová spravodlivosť sa v roku 2025 stáva jednou z najnaliehavejších tém globálnej ekonomickej agendy. Krajiny po celom svete čelia bezprecedentným výzvam. Rastúcim deficitom verejných financií, zvyšujúcim sa nákladom na verejné služby a prehlbujúcej sa erózii dôvery občanov vo férovosť daňového systému.

Tento fenomén má hlboké korene v transformácii globálnej ekonomiky v posledných dekádach. Digitalizácia, globalizácia a financializácia zásadne zmenili spôsob, akým nadnárodné korporácie generujú a vykazujú zisky.

Ako zdôrazňuje akademik a ekonóm Tomáš Boukal: „Dane tvoria základ financovania štátu, no ich rozloženie medzi firmy a občanov je dlhodobo vnímané ako nespravodlivé.“

Táto nerovnováha sa stáva čoraz vypuklejšou. Mobilita kapitálu a digitálne podnikateľské modely umožňujú nadnárodným spoločnostiam využívať komplexné siete daňových výnimiek, výhod a presunov ziskov rôznymi spôsobmi. Tie bežným občanom či malým podnikom zostávajú nedostupné.

Analýza OECD z roku 2023 odhalila, že efektívna daňová sadzba pre nadnárodné korporácie je v priemere o niekoľko percentuálnych bodov nižšia než pre domáce firmy porovnateľnej veľkosti. Tento rozdiel je ešte výraznejší v sektoroch ako informačné technológie či farmaceutický priemysel, kde môže presiahnuť aj 10 percentuálnych bodov.

Takáto disproporcia nielenže oslabuje daňové príjmy štátov, ale fundamentálne podkopáva princíp daňovej spravodlivosti. V tomto kontexte Boukal poznamenáva, že „bez koordinovaného prístupu štáty prehrávajú boj o svoju daňovú suverenitu“. Táto diagnóza vystihuje podstatu problému.

AI už zakladá politické strany: „Dánska Synthetic Party je najvýraznejšou a najprepracovanejšou," tvrdí odborník (ROZHOVOR)

Jednotlivé krajiny, najmä menšie ekonomiky ako Slovensko, nemajú v izolácii dostatočnú vyjednávaciu silu voči nadnárodným korporáciám. Práve preto sa globálna daňová reforma stala kľúčovým bojiskom pre budúcnosť spravodlivého zdaňovania.

Historické pozadie a architektúra reformy

Globálna daňová reforma predstavuje najambicióznejší pokus o reštrukturalizáciu medzinárodného daňového systému za posledných 100 rokov. Jej korene siahajú do obdobia po finančnej kríze 2008 – 2009, keď sa začali objavovať prvé vážne iniciatívy na obmedzenie agresívneho daňového plánovania.

Skutočný prelom však nastal až v roku 2021, keď sa pod vedením OECD dohodlo viac než 135 krajín na zavedení globálnej minimálnej dane.

„Išlo o prelomový krok v boji proti daňovým únikom nadnárodných firiem,“ hodnotí Tomáš Boukal. Reforma známa ako Pilier 2 mala zabezpečiť, že firmy s obratom nad 750 miliónov eur zaplatia aspoň 15 % dane bez ohľadu na krajinu, kde pôsobia. Tento zdanlivo jednoduchý princíp v skutočnosti predstavuje revolúciu v medzinárodnom zdaňovaní. Po prvýkrát totiž stanovuje globálnu minimálnu hranicu pre efektívne zdanenie korporácií.

Dva piliere

Architektúra reformy predstavuje dva piliere. Ten prvý mal presúvať právo na zdaňovanie tam, kde vznikajú tržby. To by oslabilo predovšetkým krajiny, kde sídlia materské firmy (najmä USA). Druhý pilier zavádza globálnu minimálnu daň 15 % pre veľké nadnárodné skupiny.

Táto dvojpilierová štruktúra mala zabezpečiť nielen minimálnu úroveň zdanenia, ale aj spravodlivejšie rozdelenie daňových práv medzi krajinami, kde firmy reálne pôsobia.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika