Hikikomori mení životy ľudí: Temný fenomén sa šíri svetom z Japonska, odborníci bijú na poplach

Hikikomori sa ešte donedávna spájalo najmä s Japonskom a pre mnohých pôsobilo ako vzdialený spoločenský jav, ktorý sa týka len malej časti tamojšej spoločnosti.

Dnes však odborníci čoraz častejšie upozorňujú, že nejde o lokálnu zvláštnosť, ale o problém, ktorý sa objavuje aj v Európe, Amerike či ďalších častiach sveta.

Ako píše portál iMeteo, hikikomori označuje stav, keď sa človek na dlhý čas stiahne z bežného života, vyhýba sa kontaktu s ľuďmi a väčšinu dní trávi zatvorený doma, často v jednej izbe.

Samotný pojem pochádza z japončiny a vo všeobecnosti sa ním označuje dlhodobé sociálne stiahnutie, ktoré trvá aspoň šesť mesiacov. Odborná literatúra opisuje, že takíto ľudia často prerušia školu, prácu aj osobné vzťahy a ich každodenný režim sa postupne rozpadá.

Bežné sú obrátený spánok, zanedbaná hygiena a dlhé hodiny strávené pri obrazovkách. To, čo sa navonok môže javiť ako lenivosť alebo pohodlnosť, je v skutočnosti oveľa zložitejší psychologický a sociálny problém.

Japonský pojem, ktorý už dávno nie je len japonský

Fenomén hikikomori prvýkrát výraznejšie opísal japonský psychiater Tamaki Saitó v 90. rokoch. Vtedy išlo najmä o mladých ľudí, ktorí sa nedokázali zaradiť do vysoko súťaživej spoločnosti a namiesto toho sa uzavreli pred svetom.

Dlhé roky sa preto na hikikomori pozeralo ako na jav úzko previazaný s japonským prostredím, rodinnými očakávaniami a tlakom na výkon. Novšie výskumy však ukazujú, že podobné správanie sa objavuje aj v ďalších krajinách a medzi štátmi nie sú výrazné rozdiely, ako sa kedysi predpokladalo.

Podľa prehľadových odborných prác sa prípady podobné hikikomori zaznamenali v Európe, Severnej aj Južnej Amerike, Oceánii, Indii či Južnej Kórei. To mení pohľad na celý problém.

Japonsko už nie je vnímané ako výnimka, ale skôr ako krajina, v ktorej sa tento trend pomenoval a začal skúmať skôr než inde. Aj preto sa dnes hikikomori čoraz častejšie opisuje ako globálny jav modernej spoločnosti, nie ako kultúrna zvláštnosť jednej krajiny.

Počet izolovaných ľudí rastie a zasahuje nové skupiny

Japonské údaje naznačujú, že problém je rozsiahly. V posledných rokoch sa v krajine spomína približne 1,46 milióna ľudí, ktorí žijú v dlhodobej sociálnej izolácii, čo predstavuje asi dve percentá populácie.

Dôležité pritom je, že už nejde len o mladých mužov, s ktorými sa tento fenomén spájal najčastejšie. Výskumy čoraz viac hovoria aj o ženách a starších vekových skupinách.

Odborníci upozorňujú, že príčiny nie sú jednoduché ani jednotné. Človeka môže do úzadia tlačiť kombinácia psychických ťažkostí, úzkosti, depresie, rodinných očakávaní, školského stresu, zlyhaní vo vzťahoch či pocitu, že bežný život je nezvládnuteľný.

Hikikomori preto nemožno vysvetliť jednou vetou ani jednou diagnózou. Skôr ide o stav, v ktorom sa osobné problémy stretávajú s tlakom modernej spoločnosti na výkon, porovnávanie a neustálu dostupnosť.

Pandémia a digitálny svet vytvorili ešte vhodnejšie podmienky

Veľkú úlohu v šírení sociálneho stiahnutia zohrala aj pandémia covidu. Obdobie lockdownov, prerušenej výučby a obmedzených kontaktov zasiahlo najmä deti a tínedžerov, ktorí prišli o prirodzené sociálne väzby.

Talianske výskumy a širšie európske pozorovania upozorňujú, že izolácia, osamelosť a ústup do online priestoru sa po pandémii u časti mladých ľudí ešte prehĺbili. Niektorí odborníci hovoria, že nútené obmedzenie kontaktov vytvorilo prostredie, v ktorom sa problém sociálneho stiahnutia mohol ľahšie rozvinúť alebo zhoršiť.

Dnešná spoločnosť pritom ponúka veľa možností, ako žiť bez priameho kontaktu s ľuďmi. Človek môže študovať na diaľku, pracovať z domu, nakupovať online a väčšinu voľného času tráviť na mobile či pri počítači.

To samo o sebe nie je problém, no pri niektorých ľuďoch sa tak môže postupne vytratiť potreba vychádzať von a budovať reálne vzťahy. Práve preto sa o hikikomori čoraz viac hovorí aj mimo psychiatrie a psychológie, ako o širšej spoločenskej výzve digitálneho veku.

Univerzálne riešenie zatiaľ neexistuje

Hoci sa o hikikomori hovorí čoraz viac, odborníci zatiaľ nemajú jedno univerzálne riešenie. Problém sa môže u každého človeka prejavovať inak a často sa prekrýva s ďalšími psychickými ťažkosťami.

Aj preto sa zdôrazňuje potreba včasného rozpoznania, citlivej práce s rodinou a dlhodobej podpory, nie rýchlych súdov alebo tlaku. Štúdie zároveň pripomínajú, že bez hlbšieho výskumu bude ťažké vytvoriť účinné a všeobecne použiteľné postupy.

Hikikomori tak ukazuje jednu z menej viditeľných strán moderného sveta. Navonok žijeme v dobe neustáleho prepojenia, no práve v nej môže časť ľudí postupne miznúť z bežného života bez toho, aby si to ich okolie včas všimlo.

To, čo kedysi pôsobilo ako vzdialený japonský fenomén, sa dnes čoraz viac javí ako globálny problém spoločnosti, ktorá vie byť pre niektorých ľudí príliš rýchla, príliš náročná a príliš osamelá.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta