Historik varuje: Mier na Ukrajine nepríde len preto, že si ho želáme. Vojnu ukončia 3 nevyhnutné podmienky

Keď sa ruské tanky vo februári 2022 rozbehli smerom na Kyjev, veľká časť sveta verila, že ide o konflikt s jasným začiatkom, priebehom a predvídateľným koncom. O tri roky neskôr je zrejmé, že táto predstava bola ilúziou. Známy historik má však svoju víziu. 

Front sa hýbe pomaly, no o to krvavejšie. Diplomatické iniciatívy prichádzajú v pravidelných vlnách, no zakaždým narážajú na rovnakú realitu: žiadna zo strán neprestane bojovať, kým nedôjde na jej podmienky. 

Ukrajinský historik Serhij Plochij, autor viacerých zásadných diel o dejinách východnej Európy a Ruska, patrí medzi tých, ktorí odmietajú jednoduché scenáre.

V rozhovore pre ukrajinskú televíziu Espreso TV opisuje vojnu na Ukrajine nie ako izolovaný konflikt, ale ako súčasť širšieho procesu rozpadu impéria.

Môžu vojnu ukončiť?

Budúcnosť vojny na Ukrajine bude podľa historika Serhija Plochija závisieť od kombinácie viacerých faktorov, a to ekonomických, vojenských aj politických. V rozhovore pre ukrajinskú televíziu Espreso TV varuje pred prílišným optimizmom a upozorňuje, že ani rok 2026 nemusí znamenať koniec bojov.

„Dúfam, že sa vojna skončí. Ale dúfať ešte neznamená veriť. Objektívne dôvody na jej rýchly koniec dnes nevidím,“ hovorí otvorene Plochij.

Podľa historika je najbližšou historickou paralelou kórejská vojna, ktorá trvala roky aj napriek mierovým rokovaniam. Kľúčový zlom vtedy nastal až v momente, keď obe strany pochopili, že front už nedokážu výrazne posunúť.

„Mier prišiel až vtedy, keď si obe strany uvedomili, že ich šance sú väčšie za rokovacím stolom než na bojisku. A presne toto dnes v prípade Putina nevidím,“ vysvetľuje.

Podľa neho ak bude mať ruský prezident čo i len ilúziu, že dokáže vojensky získať ďalšie územia, nebude mať dôvod pristúpiť ani na „zlý mier“. „Tak dlho, ako bude mať Putin pocit, že môže posúvať líniu frontu, môžeme na mier zabudnúť,“ dodáva.

Ekonomický kolaps nestačí

Plochij upozorňuje, že oslabenie ruskej ekonomiky samo o sebe vojnu neukončí. Hoci priznáva, že ruské hospodárstvo začína vykazovať vážne problémy, história podľa neho ukazuje, že autoritárske režimy často reagujú na krízu ešte väčšou agresiou.

„Ekonomická kríza môže vojnu zastaviť len vtedy, ak sa spojí s neúspechmi na fronte. Inak môže paradoxne zvýšiť chuť pokračovať vo vojne,“ hovorí.

Podľa historika musia nastať tri podmienky naraz: pokračujúci pád ruskej ekonomiky, výrazné oslabenie schopnosti Ruska viesť ofenzívu, a zmena postoja Spojených štátov, najmä v oblasti vyzbrojovania Ukrajiny.
„Ak USA nevyzbroja Ukrajinu tak, aby dokázala udržať líniu frontu, žiadny mier nebude,“ varuje.

Ani Putinova smrť nemusí znamenať mier

Plochij sa ostro vyhradzuje voči názoru, že po Putinovi príde ešte nebezpečnejší líder. Podľa neho ide o historicky nepodloženú obavu. „Úprimne nerozumiem tým, ktorí tvrdia, že po Putinovi príde niekto horší. Ruské dejiny ukazujú presný opak – každý nový líder sa snaží zbaviť dedičstva svojho predchodcu,“ tvrdí.

Pripomína, že Chruščov sa dištancoval od Stalina, Brežnev od Chruščova, Gorbačov od Brežneva. A podobný mechanizmus môže nastať aj po Putinovi. Zároveň však upozorňuje, že ak Putin dokáže predať vojnu ako víťazstvo, tlak na jej pokračovanie môže pretrvať aj po zmene režimu.

Historik sa obáva, že Rusko a Ukrajina sa môžu dostať do nebezpečného modelu, kde dlhé vojny striedajú len krátke obdobia pokoja. „Kým zostane súčasné vedenie v Kremli, akýkoľvek mier bude len dočasný – ako prestávka na prípravu ďalšej vojny,“ hovorí.

Rok 2026 ako test vytrvalosti

Vojnu vníma ako súčasť bolestivého rozpadu ruského impéria, ktorý je historicky dlhý proces. „Väčšina impérií padá. A štáty, ktoré bojujú za nezávislosť, ju skôr či neskôr získajú. Dejiny nám ukazujú tento model znova a znova,“ uzatvára Plochij.

Podľa historika bude rok 2026 skôr testom odolnosti Ukrajiny, Európy aj Západu, než bodom obratu. „Ukrajina musí tento rok prežiť. S európskou podporou, s nádejou, že Spojené štáty zmenia kurz. A zároveň sa musí vnútorne preformátovať – bez ilúzií, že mier je za rohom,“ dodáva.

Optimistické vyhlásenia o blízkom konci vojny tak podľa neho skôr uspávajú spoločnosť, než ju pripravujú na realitu. „Mier nepríde len preto, že si ho niekto želá. Musia sa stretnúť konkrétne okolnosti. A tie dnes ešte pokope nie sú.“

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine