Hlas chce meniť volebný systém na Slovensku. Šutaj Eštok a Majerský sa na myšlienke zhodli

Volebný systém by sa u nás mohol zmeniť. Vzniklo by viacero volebných obvodov. Spoločne sa na tom zhodli minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok a opozičný poslanec a šéf KDH Milan Majerský v nedeľnej diskusnej relácii V politike na televízii TA3.

Hlas podľa ministra príde s myšlienkou zmeny volebného systému do vládnej koalície. Považuje to za dobrý nápad, ako vrátiť politiku k ľuďom. 

O počte volebných obvodov treba podľa Šutaja Eštoka diskutovať. „Každý jeden z okresov by mal mať svojho politického zástupcu v Bratislave, pretože tak vie ľahšie presunúť ťažisko problémov na to, aby sa riešili,“ skonštatoval.

KDH je za osem volebných obvodov, ktoré budú určené hranicami samosprávnych krajov. Za každý obvod by bol zvolený potrebný počet poslancov do súčtu 150. Majerský si vie predstaviť, že by v tomto prípade hnutie dodalo koalícii hlasy na schválenie návrhu.

„Ale musí byť spustená odborná debata všetkých politických subjektov, odborníkov na regionálnu samosprávu, združenia miest a obcí, únie miest, zduženia SK8,“ podotkol Majerský. Chce, aby sa táto zmena diala odborne a nie politicky.

Šutaj Eštok v relácii reagoval na policajných odborárov, ktorí upozornili na zlé podmienky v Policajnom zbore (PZ) a platové ohodnotenie. O platoch bude rokovať s ministerstvom financií na budúci piatok (28. 6.).

„Budem za tých policajtov boxovať, aby sme im tento rok platy v nejakej forme zvýšili. Na to dávam svoju hlavu ako predseda koaličnej strany,“ povedal minister. Financie chce hľadať aj úsporou na rezorte vnútra. Zároveň v krátkom čase spustí veľký audit všetkých budov ministerstva.

Volebný systém nebol jedinou nosnou témou dnešnej relácie

Policajti podľa Majerského volajú o záchranu. Tvrdí, že uniformy a počítače sa dajú vyriešiť v krátkom čase, na obnovu budov je potrebný dlhší čas. PZ by sa tiež mal decentralizovať. Okienková agenda by sa mohla presunúť na kraje, ktoré vedia operatívnejšie reagovať a financie efektívnejšie využiť pre občana, povedal Majerský.

Každá nová vláda sa podľa neho decentralizácie bojí. „Čo sa dá vyriešiť v meste, nech sa vyrieši v meste. Čo sa dá v kraji, nech sa vyrieši v kraji. Načo by sme so všetkým mali behať do Bratislavy,“ poznamenal.

Majerský zároveň poukázal na to, že renta vrcholových politikov v rámci lex atentát, balíka zákonov predložených po atentáte na premiéra, by mala byť riešená samostatným zákonom. „Nech sa tam pokojne vyriešia všetky ústavné funkcie, či už predseda parlamentu, predseda vlády, prezident,“ podotkol.

Renta podľa Majerského nerieši bezpečnosť

Doplnil, že ak by v balíku zmien renta nebola, za lex atentát by hnutie v parlamente zahlasovalo. Minister vnútra reagoval, že tento balík možno brať ako lex atentát jedna, v septembri bude druhá časť balíčka a pre komplexnejšie zmeny bude možno aj tretí návrh.

„Teraz sú tu zmeny, ktoré sme usúdili, že sú z hľadiska spoločenskej situácie nevyhnutné,“ ozrejmil. Žiadny zákon podľa Šutaja Eštoka nedokáže zabrániť tomu, aby sa na Slovensku nenávisť špičkovala.

O tzv. lex atentáte sme písali aj v tomto článku. Nový zákon sa postará o maximálnu bezpečnosť predsedu vlády aj po odchode z funkcie. Ešte začiatkom mesiaca, keď sa o zavedení zákona „lex atentát“ začalo rozprávať, Michal Šimečka (PS) a Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) si na margo nového zákona vymenili zopár názorov v relácii O päť minút dvanásť.

Šutaj Eštok v relácii tiež apeloval na zastavenie šírenia nenávisti. Šimečkovi pripomenul opozičné protesty a vyjadrenia na adresu vlády a premiéra. Podľa predsedu Progresívneho Slovenska by si vládni predstavitelia nemali zamieňať kritiku s nenávisťou. Zdôraznil, že na protestoch ľudí vyzývali k slušnému správaniu.