Hrozí rekordne skorý rozpad polárneho víru: Modely mu dávajú až 96 % pravdepodobnosť (PREDPOVEĎ)

Pondelok 2. novembra 2026 ukazuje Slovensku typickú tvár neskorej jesene. Premenlivá oblačnosť, chladné rána s hmlami a postupné ochladzovanie naznačujú, že sa jeseň preklápa do svojej chladnejšej polovice. Nad počasím však visia aj dve väčšie témy, dlhotrvajúce sucho a neobvyklý dej vysoko v atmosfére, ktorý môže ovplyvniť celú tohtoročnú zimu.

Počasie na dnes: chladné ráno, hmly a do 14 stupňov

Dnešné ráno privítalo väčšinu krajiny chladným vzduchom. V dolinách a kotlinách sa vytvorila nízka oblačnosť a hmla, ktoré môžu pretrvávať aj cez dopoludnie, najmä na strednom a severnom Slovensku. Ranné teploty sa pohybovali okolo 3 až 8 stupňov, v najchladnejších dolinách klesli ojedinele až k nule, informuje iMeteo.

Rozdiely medzi regiónmi sú citeľné. Na západnom Slovensku bude prevažne oblačno až polojasno a teploty vystúpia na príjemnejších 10 až 14 stupňov. Stredné Slovensko ostane pod vplyvom hmiel a nízkej oblačnosti s teplotami od 7 do 11 stupňov, ojedinele s mrholením. Na východe bude oblačnejšie a chladnejšie, s maximami od 8 do 12 stupňov. Vietor bude slabý, zo severných smerov.

Večer a noc: ochladenie k nule, miestami prízemný mráz

Po západe slnka začnú teploty opäť rýchlo klesať. Noc prinesie ochladenie na 5 až 0 stupňov, pričom v horských dolinách a kotlinách môže ojedinele primrznúť. Oblačnosť sa bude v noci zväčšovať a na viacerých miestach sa znovu vytvoria jesenné hmly.

Ak dnes vychádzaš von, oplatí sa obliecť teplejšie a pre istotu pribaliť aj dáždnik. Ide o typický jesenný deň vhodný skôr na pokojné prechádzky než na dlhé aktivity vonku.

Nad pólom hrozí rekordne skorý rozpad polárneho víru

Najväčšiu pozornosť meteorológov však púta dej vysoko nad severným pólom. V stratosfére dochádza k prudkému otepleniu, ktoré môže viesť k oslabeniu až rozdeleniu polárneho víru. Ako analyzuje portál Severe Weather Europe, modely smerujú k obratu stratosférického prúdenia okolo 4. novembra, pričom model ECMWF dáva takémuto obratu až 96-percentnú pravdepodobnosť.

Výnimočné je najmä načasovanie. Takzvané náhle stratosférické oteplenie sa zvyčajne objavuje až na vrchole zimy v januári či februári. Ak by k nemu došlo teraz, išlo by podľa autora analýzy o vôbec najskorší takýto prípad v histórii meraní, a to s náskokom približne troch týždňov pred doterajším rekordom. Teplota v stratosfére má pritom vyskočiť až o 22 stupňov nad normál. 

Čo s tým má El Niño

Druhým veľkým hráčom je klimatický jav El Niño. Americký Klimatický predpovedný úrad vydal pre zimu 2026/2027 výstrahu El Niño a podľa Svetovej meteorologickej organizácie pôjde o prinajmenšom stredne silný, možno až silný prípad. Niektoré modely jeho pravdepodobnosť odhadujú až na 97 percent, ako pripomína portál openweather.

Tu je však namieste opatrnosť. Vplyv El Niña na európsku a slovenskú zimu je slabý a nejednoznačný, pretože náš región ovplyvňujú skôr iné faktory, napríklad tlakové pole nad Atlantikom. El Niño je preto skôr jedným z viacerých signálov, ktoré odborníci sledujú, než zárukou konkrétneho priebehu zimy. Podobne sme sa téme venovali aj v článku o tom, ako môže El Niño spolu s polárnym vírom ovplyvniť slovenskú zimu.

Čo to znamená pre našu zimu

Dôležité je nepodliehať zbytočnej panike. Aj samotní experti upozorňujú, že takto skorý rozpad polárneho víru má neistý dopad a môže byť dokonca menej výrazný než klasické zimné oteplenie stratosféry. Niektoré modely síce ukazujú na koniec novembra podnormálne teploty v časti Európy, no ide o scenáre, nie o isté výsledky.

Zjednodušene povedané, pravdepodobnosť chladnejšieho a zimnejšieho záveru novembra mierne rastie, no definitívny smer studeného vzduchu zatiaľ nie je jasný. Meteorológovia dráhu prípadných arktických vpádov naďalej monitorujú. Pre bežný život platí jednoduchá rada. Priprav sa na chladnejšie dni, no konkrétne mrazy a sneženie zatiaľ ber ako možnosť, nie ako istotu.