Hrozil prvý výstrel tretej svetovej vojny. Irán zvažoval priamy balistický útok na Ukrajinu

Napätie medzi Iránom a Ukrajinou sa po útoku na iránsku obchodnú loď v Kaspickom mori priblížilo k bodu, ktorý mohol zásadne zmeniť vojnu v Európe. Teherán podľa informácií denníka The New York Times vážne uvažoval o odvete priamo proti Ukrajine. V hre bol balistický úder s menšou hlavicou alebo zásah ukrajinského čiernomorského prístavu.

Diplomatické kontakty však napokon zabránili okamžitej eskalácii. Kyjev mal zásah lode označiť za neúmyselný. Kríza sa tým dočasne upokojila, no riziko ďalšieho vyhrotenia nezmizlo.

Útok v Kaspickom mori otvoril nový front napätia

Ukrajina podľa The New York Times zasiahla v sobotu iránsku nákladnú loď v Kaspickom mori. Pri útoku zahynul civilný námorník. Iránski predstavitelia následne verejne sľúbili odvetu.

Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí označil zásah za porušenie Charty OSN a tvrdil, že jeho cieľom bolo zatiahnuť Európu do iránskeho konfliktu so Spojenými štátmi. Na sociálnej sieti napísal, že incident „nemôže zostať bez odpovede“.

Význam Kaspického mora pre Teherán rastie aj preto, že americká blokáda iránskych prístavov v Perzskom zálive zvýšila dôležitosť obchodnej trasy medzi Iránom a Ruskom. Trasa slúži legálnemu obchodu aj menej viditeľným dodávkam.

Ukraine says it has struck several vessels in the Caspian Sea used to transport Russian military cargo to Iran. Reports suggest the cargo ships Port Olya 2 and Begey were hit. Meanwhile, Iranian regime-affiliated channels are threatening ballistic missile strikes on Ukraine. pic.twitter.com/OBFk2SdH3H

— Baba Banaras™ (@RealBababanaras) July 25, 2026

Teherán zvažoval symbolický balistický úder

Niektorí predstavitelia oboznámení so spravodajskými informáciami očakávali, že Irán použije balistickú raketu s menšou hlavicou. Cieľom malo byť vyslať politický signál a obmedziť rozsah škôd. Iné zdroje hovorili o možnom zásahu ukrajinského prístavu pri Čiernom mori.

Aj obmedzený útok by však predstavoval priamy vstup Iránu do vojny proti Ukrajine. Teherán síce dlhodobo podporuje Rusko dodávkami dronov a súčiastok, no odpálenie iránskej rakety z územia Iránu by bolo kvalitatívne odlišným krokom.

Takýto scenár by spojil vojnu Ruska proti Ukrajine s konfliktom Iránu proti Spojeným štátom a Izraelu. Ak by k útoku došlo, de facto by už bolo možné hovoriť o prvých výstreloch tretej svetovej vojny, pretože najväčšie konflikty súčasnosti by sa prepojili do jedného bezpečnostného reťazca s účasťou jadrových veľmocí a ich spojencov, hovorí americký profesor politológie William Spaniel.

Ukrainian monitoring channels are circulating claims that Iran may launch up to three ballistic missiles at Ukraine in the coming days.

Iran’s Foreign Minister said the attack „cannot go unanswered“ and lawmakers warned Kyiv will „come to understand“ that Iran doesn’t let such… pic.twitter.com/c6hIDqZx58

— Clash Report (@clashreport) July 28, 2026

Diplomacia priniesla dočasné upokojenie

V utorok telefonoval Arákčí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom. Podľa iránskeho ministra ukrajinská strana vysvetlila, že útok na loď nebol úmyselný.

Arákčí následne uviedol, že „Irán sa tiež neusiluje o eskaláciu, no dal jasne najavo, že akýkoľvek útok na našich občanov alebo záujmy je neprijateľný“. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých škôd.

Iránsky minister rokoval aj so šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallasovou o možnostiach zníženia napätia. Analytik Mehdi Rahmati blízky iránskej vláde uviedol, že časť predstaviteľov žiadala odvetu, iní zdržanlivosť.

„Ukrajina nie je malá a bezvýznamná krajina. Má vojnové skúsenosti a logistickú podporu Ameriky a Európy. Otvorením nového frontu nič nezískame,“ povedal pre The New York Times.

Priamy útok by narazil na vzdušný priestor NATO

Bývalý hovorca ukrajinského generálneho štábu Vladislav Selezňov pre portál UNIAN spochybnil, že Irán skutočne pristúpi k priamemu útoku. Podľa neho by trajektória rakiet musela viesť cez územie tretích krajín, čo by mohlo byť považované za akt ozbrojenej agresie.

„Mať zámer a mať možnosť sú dve rozdielne veci,“ uviedol. Poukázal najmä na otázku, ako by reagovali Azerbajdžan a Turecko, ak by iránska raketa preletela ich vzdušným priestorom.

Portál Defence Express upozornil, že Irán disponuje raketou Chorramšahr s potvrdeným doletom približne 4 000 kilometrov. Tá by z iránskeho územia dokázala zasiahnuť Ukrajinu aj viaceré európske metropoly. Po štarte by nebolo okamžite jasné, či smeruje na Ukrajinu, Poľsko, pobaltské štáty alebo sever Európy.

Kríza odhalila nebezpečné prepojenie vojen

Prípad ukázal, ako rýchlo sa môžu doteraz oddelené konflikty spojiť. Rusko využíva iránske drony pri útokoch na ukrajinské mestá, Ukrajina zas tvrdí, že Moskva poskytuje Teheránu satelitné snímky amerických základní na Blízkom východe.

Selezňov pripomenul, že Irán podľa Ukrajiny nie je neutrálnym aktérom. „Irán je v skutočnosti stranou konfliktu,“ povedal pre UNIAN s odkazom na dodávky dronov, munície, technológií a výcvik ruských vojakov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie