Invalidný dôchodca chcel vyšší dôchodok, rozhodol sa preto zabiť ministra. Bomba nakoniec odtrhla hlavu jemu

Tragédia sa odohrala 16. januára 1973, no nikto jej nevenoval pozornosť. Na druhý deň sa v štátnej tlačovej správe uvádzalo: „Výbuch spôsobila pravdepodobne duševne chorá osoba, ktorá pri ňom zahynula.“ V správe sa ešte písalo, že kancelárske priestory, v ktorých došlo k výbuchu, boli výrazne poškodené.

V ten deň, krátko po desiatej hodine ráno, vstúpil do budovy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na vtedajšej Suvorovej ulici muž. Na sebe mal starý kožuch, baranicu a cez rameno mu visela taška, v ktorej ukrýval nálož.

Nikomu nešlo do hlavy, prečo by chcel niekto zabiť vtedajšieho ministra spravodlivosti Pavla Királyho. Vyšetrovatelia dokonca pracovali s teóriou, podľa ktorej mohlo ísť o politicky motivovaný teroristický čin. Až večer po atentáte, keď policajti chytili páchateľa, sa ukázalo, o čo skutočne išlo.

zdroj: Screenshot/Youtube/Christián Feliks

Radikálny invalid

Páchateľom bol zdravotne postihnutý Ondrej Chalmovský z Prievidze. V tom čase mal 38 rokov. Ondrej pracoval do roku 1963 ako elektrikár v bratislavskom Hydrostave. Tam aj utrpel pracovný úraz – spadol z elektrického stĺpa. Zranenia boli také vážne, že Ondrej skončil s trvalými zdravotnými následkami.

Ondrej chcel zo zranenia vyťažiť čo najviac, a tak sa začal s firmou súdiť. Chcel odškodné, no Hydrostav mu nevyhovel. Bol mu pridelený len čiastočný invalidný dôchodok, ktorý v tom čase predstavoval 527 korún, čo bolo aj na tú dobu málo. Dlho bojoval o zvýšenie dôchodku, no žiadosti boli stále zamietnuté. Súdne konania ho po piatich rokoch prestali baviť, a preto sa rozhodol konať. Dosť radikálne.

zdroj: Screenshot/Youtube/Christián Feliks

S Ondrejom sa stretol aj bývalý šofér ministra Dezider Belko. Na toto stretnutie spomínal v roku 2009 v denníku Pravda. „Chalmovský si zjavne pomýlil riaditeľa ministrovej kancelárie doktora Štepničku s ministrom Királym. Žiadal ho, aby mu zariadil vyplatenie odškodného, asi tristotisíc, lebo ináč vyhodí všetko do vzduchu. Tvrdil, že má so sebou desať kilogramov trhaviny. Zároveň opakoval, že sa rozhodol zomrieť, ale že niekto s ním musí ísť na ten druhý svet.“

Pomýlil sa

Ministrov šofér si všimol drôt a tlačidlový spínač, ktoré trčal z tašky Chalmovského. Uvedomil si, že sa ocitol v nebezpečnej situácii. Chalmovskému ihneď vysvetlil, že je na zlej adrese, Taktiež mu ponúkol, že s ním pôjde na súd, kde si bude môcť pohovoriť so sudcom. Ondrej prekvapivo súhlasil. Sekretárka ministra medzitým akože odbehla za šéfom.

Dlho sa však nevracala a napätie v miestnosti sa dalo krájať. Ondrej si myslel, že Oto Štepnička je minister spravodlivosti, a tak ho vyzval, aby sa obliekol a išiel s ním, pokiaľ mu je život milý. Po dlhšom čase sa vo dverách objavil samotný minister a dvaja ochrankári. V tej chvíli stlačil Ondrej spínač a miestnosťou zaznel výbuch.

Bývalý šofér ministra opisoval tieto chvíle ako chvíle hrôzy. „Keď som sa prebudil, všetko bolo v troskách,“ povedal pre Pravdu. „Necítil som si nohy ani ľavú ruku a videl som iba na jedno oko.“ Z niektorých zranení sa Belko liečil dlhodobo.

Najbrutálnejšie vraždy moderného Slovenska: Vrah jedol genitálie s chlebom a horčicou

Pri tragédii zahynul Oto Štepnička, po ktorom ostala manželka a syn. Zahynul aj atentátnik Ondrej Chalmovský. Bomba, ktorú mal nastraženú, mu odtrhla hlavu. Minister spravodlivosti zotrval vo funkcii až do roku 1982, no po výbuchu ohluchol na jedno ucho.

Vrah sa liečil na psychiatrickej klinike

Správa o stave vyšetrovania, ktorá bola zostavená dva týždne po výbuchu vedením ŠtB na Slovensku pre federálne ministerstvo vnútra uvádza, že po pracovnom úraze začal Chalmovský trpieť neurastenickým syndrómom. Ide o súhrn telesných a duševných príznakov, ktoré sa prejavujú duševnou slabosťou. Postihnutie týmto syndrómom je často súčasťou duševnej choroby. 

zdroj: Screenshot/Youtube/Christián Feliks

Chalmovský sa po svojom úraze liečil na psychiatrickej klinike, no nie je známe, koľko času tam strávil. „Vlečúci sa súdny spor sa v rozčúlení rozhodol riešiť zastrašovaním a skončilo sa to výbuchom,“ tvrdili autori správy.

Podľa experta na výbušniny Vlastimila Vachu bol páchateľ schopný vyrobiť výbušninu sám. Vraj mal na to dostačujúce technické znalosti. Zaujímavosťou je, že v jeho taške bolo desaťnásobne menej výbušniny, ako každému hovoril. Ukázalo sa, že výbušnina bola vyrobená z priemyselnej trhaviny Carbonadubit. Tá bola pre vyššiu účinnosť vložená do kovovej trúbky. 

Teror na Ministerstve spravodlivosti bol dlhodobo utajovaný, pretože sa hľadali súvislosti s bombovými útokmi v Londýne, za ktorými stála Írska militantná armáda. Hoci sa žiadna súvislosť s terorizmom nenašla, spisy mali na sebe dlho nálepku „tajné“.