Ivica Jusková zo slávice: Na začiatku som dizajnérov nevedela odmietať. Prišlo mi to kruté

Ako sa zmenil koncept slávice od čias, kedy vaša predajňa sídlila v KC Dunaj?

Nepovedala by som, že sa zmenil. Skôr by som povedala, že dospel – rovnako ako ja. V KC Dunaj to bolo punkové obdobie, kedy som k doplnkom pristupovala inak. Nosila som veľké náušnice a farebné modely od dizajnérok ako Lenka Sršňová a Miška Bednárová. Predajňa v KC Dunaj hrala farbami a mala som tam množstvo rôznorodých dizajnérov.

Čím to bolo spôsobené?

Nevedela som ľudí odmietať a povedať niekomu nie. Prišlo mi to kruté. V tom období sa mi tie veci veľmi páčili, ale tým, ako sa mením ja,  prirodzene sa zmenil aj môj vkus. Ťažko povedať, či je to vekom, či deťmi… Dnes mi je bližší minimalizmus, jednoduchosť a čisté línie.  V bežný deň ma stretnete s kočíkom v obyčajnom tričku a nohaviciach. V predajni na Laurinskej ulici v Bratislave som už štyri roky a stále viac odráža môj vkus a prístup k životu.

Momentálne sa naplno venujete deťom. Kto vám pomáha so slávicou?

Mám skvelú pomoc v podobe mojej manažérky obchodu Bey, ktorá sa stará o každodenný chod a nevyhnutné papierovanie. Je mi nápomocná aj pri výbere kolekcií a to najmä vtedy, keď sa neviem rozhodnúť. Veľkou pomocou sú aj brigádničky, ktoré nám pomáhajú s predajom. Väčšinou sú to študentky umeleckých odborov. Myslím, že mám zatiaľ veľké šťastie na tímy skvelých ľudí.

Čo je pre vás pri výbere produktov najdôležitejšie?

Dizajnérske výtvory nám musia ladiť s celkovým konceptom predajne, jej štýlom a musia byť kvalitné. To, či to niekto vyštudoval, pre mňa nie je rozhodujúce. Škola nie je zárukou kvality. V tomto ohľade som rada, že mám za kým ísť po radu. Ak si nie som istá  kvalitou, mám priateľov – dizajnérov, ktorí sú ochotní mi pomôcť a poradiť. Ja som umelecká duša, ale praktickej výrobe sa nevenujem.

zdroj: archív Startitup

Stáva sa, že zakúpené produkty zákazníci reklamujú?

Áno, samozrejme. Stáva sa, že sa niečo nosením a používaním poškodí. Reklamácie fungujú rovnako, ako v iných typoch obchodov. Spíše sa zápisnica a spolu s produktom sa pošle dizajnérovi. Ten nám dá k reklamácii vyjadrenie a produkt opraví. Každý dizajnér je mimoriadne ochotný.

Dokážu ľudia dizajnérsku prácu oceniť?

Myslím si, že áno. V minulosti som si všímala dva extrémy – ľudia buď nakupovali doslova pásovú výrobu v najlacnejších obchodoch, alebo si išli kúpiť do Viedne svetoznámu značku. V súčasnosti pozorujem rozdiel najmä v tom, že sa ľudia začínajú viac zaujímať o to, ako jednotlivé produkty vznikajú. Je to, samozrejme, aj vďaka narastajúcemu povedomiu o ekológii a trendom ako slow fashion. Ľudia sa postupne učia oceňovať to, že ten produkt je jedinečný a originál. Prácu dizajnérov si začínajú vážiť.

Kto tvorí jadro vašej klientely?

Výrazné percento tvoria turisti, pre ktorých sú takéto lokálne dizajnové obchody samozrejmosťou. Tí na predajňu reagujú veľmi pozitívne. Ďalej sú to lokálni zákazníci, ktorí sa k nám pravidelne vracajú, z čoho máme všetci veľkú radosť. Slávica nie je obchod, kam chodíte nakupovať každý deň. Ľudia k nám chodia kupovať dary či už pre seba, alebo pre blízkych. To si veľmi ceníme.

Riadite sa aj vy podobnými trendmi?

Pre mňa to nie je o trende, skôr o tom, ako som najmä vďaka deťom začala žiť uvedomelejší život a viac sa zaoberať svojím vnútrom. Je dôležité si uvedomiť, že naše konanie, ale aj cítenie má svoje dôsledky. To sa prirodzene odzrkadlilo aj v mojom obchode a prístupe k podnikaniu. Veci vedia byť funkčné a pritom nemusia byť vyrobené niekde vo fabrike a v zlých podmienkach. Počet ľudí, ktorí nad týmto začali uvažovať, našťastie rastie.

V umeleckých odvetviach sa často hovorí o kopírovaní. Máte podobnú skúsenosť aj vy?

Ja som niečo k tejto téme zachytila v rámci komunikácie medzi dizajnérmi. Na jednej strane verím, že sa môže stať, že majú dvaja dizajnéri ten istý nápad. Ak sa nad tým zamyslíme, tak všetko to už bolo a len sa to obmieňa. Hoci sme rôzni, v jadre sme veľmi rovnakí. Ak niekto niečo urobí so zlým úmyslom, tak to beriem tak, že je to jeho karma a on si ju ponesie ďalej.

zdroj: Startitup

Čo bolo pre vás v začiatkoch najťažšie?

Asi to rozhodnutie, že do toho chcem ísť. Nevedela som, do čoho idem, a okrem modelingu som nikdy nebola zamestnaná a nemala som klasické pracovné návyky. Na druhej strane som pozitívne zmýšľajúci človek a nenapadajú mi negatívne veci, ktoré by sa mohli stať. Taký prístup som mala aj v úplných začiatkoch a povedala som si, že prinajhoršom to zatvorím. Samozrejme, keď som začínala, bolo náročné všetko – zháňanie dizajnérov, nacenenie produktov, skladový systém, marketing či papierovačky. Všetko bolo nové.

Tým, že ste sa venovali modelingu a vyhrali ste Miss Slovensko, stalo sa vám, že vás ľudia podceňovali?

Nie a skôr ma mrzí, že majú ľudia takéto predsudky. Myslím si, že je to škoda. Ja sa pohybujem v umeleckom prostredí a s týmito ľuďmi sa mi nič podobné nestalo.

Pochádzate z umeleckého prostredia, keďže otec je violončelista a mama bola baletkou. Myslíte si, že to ovplyvnilo vaše vnímanie sveta?

Mňa svet umelcov vždy fascinoval. Podľa mňa musia byť títo ľudia napojení na nejaké vyššie kanály, inak si neviem vysvetliť, ako niekto dokáže vytvoriť také úžasné diela. Moja skúsenosť s nimi je pozitívna. Chcela som ich podporiť, preto som sa rozhodla otvoriť tento typ obchodu. Je pravda, že niekedy vzniknú nedorozumenia, ale to k tomu patrí.

zdroj: archív Startitup

Nakoľko je podľa vás rozhodujúci spôsob prezentácie produktov?

Prezentácia je alfou a omegou a to nielen v prípade produktov, ale aj dizajnérov. My ich prezentujeme v predajni, ale aj pomocou sociálnych sietí a newsletteru. Plánujeme aj karty o jednotlivých dizajnéroch. Prezentácia produktov je najdôležitejšia, ale rovnako aj osobný kontakt a zážitok, ktorý ľudia v obchode majú. Ja som zároveň taký „Monk“, ktorý musí mať všetko pekne poukladané a po každom zákazníkovi som produkty narovnávala a upravovala. (smiech)

Čo podľa vás zákazníkov presvedčí, aby si u vás produkt kúpili?

Často ich presvedčí práve ten zážitok. V predajni sa produktu môžu dotknúť, môžu ho naživo vidieť. Dnes sa veľa ľudí sústredí na sociálne siete, ale pre mňa je na prvom mieste práve ten skutočný zážitok, ktorý sa nedá ničím nahradiť. Zároveň verím aj na ústne podanie, kedy človeka daný kus zaujme a chce vedieť, odkiaľ to dotyčný má. Ten povie, že zo slávice. To považujem za najväčší úspech.