Izraelská vláda schválila dohodu o prímerí v Pásme Gazy. USA vyšlú 200 vojakov

Izraelská vláda schválila dohodu o prímerí s palestínskym teroristickým hnutím Ham*s v Pásme Gazy a prepustenie tam zadržiavaných rukojemníkov. V noci na dnes o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na kanceláriu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Stručné izraelské vyhlásenie sa zameralo na prepustenie rukojemníkov a nespomenulo sa v ňom o ďalších častiach plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny, poznamenala agentúra AP.

Prvá fáza mierového plánu a reakcia Ham*su

Šéf Bieleho domu Trump v noci na štvrtok oznámil, že Izrael a Ham*s súhlasili s prvou fázou jeho mierového plánu, ktorá počíta so zastavením bojov a odovzdaním všetkých rukojemníkov držaných v Pásme Gazy. Izraelská vláda pre schvaľovanie dohody rokovala od štvrtkového večera.

Jeden z lídrov Ham*su a jeho vyjednávač Chalíl Hajja medzitým vo štvrtok vyhlásil, že hnutie ohlásilo koniec vojny a začiatok trvalého prímeria.

„Vláda práve schválila rámec pre prepustenie všetkých rukojemníkov – živých aj mŕtvych,“ stojí podľa agentúry AFP vo vyhlásení kancelárie šéfa izraelskej vlády.

Výmena väzňov a postup prímeria

Ide o kľúčový krok k zavedeniu prímeria a výmeny rukojemníkov za palestínskych väzňov, poznamenala agentúra AP. Izraelská armáda sa teraz stiahne na nové línie vo vnútri Pásma Gazy a potom začne plynúť 72-hodinová lehota pre Ham*s, aby prepustil všetkých rukojemníkov, napísal server The Times of Israel (ToI).

Táto webová stránka tiež informovala, že prímerie už začalo platiť ihneď po ratifikácii dohody členmi vlády. Podobnú informáciu priniesla stanica CNN s odvolaním sa na dvoch nemenovaných izraelských predstaviteľov.

Nie je však podľa nej jasné, či úrad šéfa vlády vydal rozkaz izraelskej armáde na zastavenie paľby. Stanica BBC na svojej webovej stránke uvádza, že nie je jasné, či už platí pokoj zbraní. Hovorkyňa izraelskej vlády vo štvrtok povedala, že prímerie začne platiť 24 hodín po zasadnutí vlády.

Plán štyroch krokov podľa BBC

Po uzavretí a ratifikácii dohody sa v nasledujúcich dňoch očakávajú štyri veci, napísala BBC s tým, že prvá je pokoj zbraní. Druhým krokom je podľa nej stiahnutie izraelskej armády na líniu, ktorá jej ponechá kontrolu nad približne 53 percentami Pásma Gazy.

Potom začne plynúť 72-hodinová lehota, počas ktorej má Ham*s prepustiť zostávajúcich rukojemníkov. Následovať by malo vrátenie tiel mŕtvych rukojemníkov, hoci nie je jasné, ako dlho to môže trvať, píše BBC.

Teraz je v pásme 48 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive. Izrael má prepustiť 250 doživotne odsúdených Palestínčanov a 1700 Palestínčanov zatknutých od začiatku vojny. Ako štvrtý krok sa očakáva umožnenie vstupu humanitárnej pomoci do Gazy.

Dva roky trvajúca vojna a jej dôsledky

Vojna vypukla v októbri 2023, keď Izrael spustil vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok Ham*su a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov počas dvoch prímerí.

Podľa údajov ministerstva zdravotníctva ovládaného Ham*som bolo od začiatku vojny pri izraelských útokoch v Pásme Gazy zabitých vyše 67 000 Palestínčanov. Tieto štatistiky, ktoré nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, OSN považuje za spoľahlivé.

USA vyšlú na Blízky východ vojakov 

Spojené štáty vyšlú na Blízky východ tím 200 vojakov, aby „dohliadali“ na prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Ham*s, uviedli vo štvrtok nemenovaní vysokopostavení americkí predstavitelia. TASR informuje podľa agentúr AP a AFP.

Admirál Brad Cooper, veliteľ Ústredného velenia americkej armády, „bude mať spočiatku na mieste 200 ľudí. Jeho úlohou bude dohliadať, pozorovať a zabezpečiť, aby nedochádzalo k žiadnym porušeniam (podmienok prímeria),“ povedal telefonicky novinárom jeden z nemenovaných predstaviteľov.

Do tímu by podľa neho mali byť zapojení aj egyptskí, katarskí a tureckí vojenskí predstavitelia, a pravdepodobne aj vojenskí predstavitelia zo Spojených arabských emirátov (SAE). Druhý zdroj podľa AFP uviedol, že „žiadni americkí vojaci nemajú v úmysle vstúpiť do Gazy.“

Koordinačné centrum pre humanitárnu pomoc

Podľa agentúry AP zriadi americké ústredné velenie v Izraeli „civilno-vojenské koordinačné centrum,“ ktoré pomôže uľahčiť tok humanitárnej pomoci, ako aj logistickej a bezpečnostnej podpory na územie zničené dva roky trvajúcou vojnou.

Nemecký kancelár Merz prímerie privítal

Nemecký kancelár Friedrich Merz dnes privítal prímerie v Pásme Gazy. Vo vyhlásení vyzval na prepustenie všetkých zostávajúcich rukojemníkov a rýchle doručenie humanitárnej pomoci ľuďom v Pásme Gazy. Nemecko je podľa Merza pripravené podieľať sa na realizácii mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj na obnove vojnou zničenej oblasti. Spolu s Egyptom zvolá darcovskú konferenciu.

„Po viac ako dvoch rokoch vojny v Gaze sa podarilo dosiahnuť prímerie. To je dobrá správa pre ľudí na Blízkom východe i mimo neho,“ uviedol nemecký kancelár. Vo vyhlásení poďakoval Trumpovi, Kataru, Egyptu a Turecku, ale aj izraelskej vláde, ktorá podľa neho mier umožnila.

Vojna si vyžiadala tisíce obetí a zničila celé oblasti

Vojna v Pásme Gazy začala útokom teroristického hnutia Hamás na Izrael 7. októbra 2023. Palestínski ozbrojenci zabili 1200 ľudí a 251 ich uniesli do Pásma Gazy. Väčšinu rukojemníkov už prepustili, v súčasnosti ich v pásme zostáva 48, z nich asi len 20 je stále nažive. Sedem zadržiavaných mužov má aj nemecké občianstvo, Merz sa s ich príbuznými pred časom stretol v Berlíne.

Izrael po útoku začal ofenzívu do Pásma Gazy, pri ktorej zahynulo podľa miestnych úradov už viac ako 67 000 Palestínčanov, väčšinou civilistov. Veľké časti pásma boli úplne zničené a na území panuje katastrofálna humanitárna situácia.

Nemecko podporí obnovu Gazy, no vojensky zasiahnuť nechce

Nemecký kancelár dnes vyzval, aby boli rýchlo prepustení všetci zostávajúci rukojemníci a aby bola rýchlo do Pásma Gazy doručená humanitárna pomoc. „Ak sa podarí urobiť prvé kroky k mieru, bude to veľký úspech,“ uviedol.

Merz zároveň zdôraznil, že sa Nemecko hodlá aktívne podieľať na ďalšom mierovom procese. Vláda podľa neho okamžite uvoľní 29 miliónov eur na humanitárnu pomoc a v spolupráci s Egyptom pripraví darcovskú konferenciu pre obnovu Pásma Gazy. „Sme tiež pripravení prevziať zodpovednosť v mierovej rade navrhnutej prezidentom Trumpom,“ dodal Merz. Zároveň však upresnil, že „vojenskú účasť“ v prípadnej medzinárodnej stabilizačnej misii Nemecko neplánuje.

Berlín preverí vývoz zbraní, no podporu Izraela nemení

Nemecká vláda podľa kancelára „vo svetle vývoja na mieste“ preverí aj svoju prax udeľovania povolení na vývoz zbrojného tovaru, ktorý by mohol byť použitý v Pásme Gazy. Merz už v auguste oznámil, že jeho kabinet do odvolania neschváli žiadny vývoz zbraní do Izraela, ktoré by mohli byť použité vo vojne.

Kancelár zároveň zopakoval, že Nemecko plne podporuje existenciu a bezpečnosť Izraela, čo krajina dlhodobo označuje za svoj „štátny záujem“. „Nemecká spolková vláda je navyše pevne presvedčená, že dvojštátne riešenie je najlepšou vyhliadkou na budúcnosť, v ktorej Izraelčania a Palestínčania môžu žiť v trvalom mieri a bezpečí,“ dodal Merz.

Nemecko na rozdiel od viacerých spojeneckých krajín zatiaľ neuznáva Palestínu ako samostatný štát a tvrdí, že takýto krok by mal prísť až ako záverečná fáza mierového procesu, nie na jeho začiatku.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie