Janina vstala z mŕtvych po 11 hodinách a dala si palacinky. Lazarov syndróm desí aj lekárov

Svetlo na konci tunela, hlas anjela, vidina sveta, nachádzajúceho sa „na druhej strane“. To všetko sa bezprostredne spája s fenoménom reinkarnácie, ktorý rozdeľuje ľudstvo na dve polovice – na tých, ktorý v ňu veria, a naopak, na tých, ktorí stoja pevne na zemi a jej existenciu zaryto popierajú. 

Historické udalosti však dokazujú, že niečo medzi zemou a nebom predsa len existuje. Po zemi totiž chodia ľudia, ktorí prežili vlastnú smrť.

Prípadov je málo, lekári sa za ne i hanbia 

Tento zázrak sa nazýva Lazarov syndróm. Lekári ho definujú ako oneskorený návrat spontánnej cirkulácie krvi po ukončení resuscitácie. Nazvali ho po postave z Biblie, Lazarovi z Betánie, ktorý po 4 dňoch po smrti vystúpil z hrobky živý a zdravý.

Aj tisíce rokov potom sa zmŕtvychvstaniu venuje veľká pozornosť. V médiách sa objavilo niekoľko príbehov ľudí, ktorí sa vrátili z „druhej strany“.

Vo väčšine prípadov to boli pacienti vo veku 60 rokov alebo starší, no magazín Smithsonian písal i o 11-mesačnom dievčatku, ktoré po odstránení dýchacej trubice začalo spontánne dýchať a vrátil sa mu tep, hoci ho už vyhlásili za mŕtve. 

Medzi poriadne bizarný patrí príbeh 40-ročného Inda, ktorý bol zdanlivo mŕtvy a uložený v mraziacom boxe márnice dlhých 7 hodín. Ďalšia je Janina Kolkiewicz, 91-ročná Poľka, ktorá umrela dokonca na 11 hodín. Po tom, čo jej prestalo biť srdce, jej stihli vystaviť aj úmrtný list a previezli ju do márnice.

Tam poriadne vydesila personál, keď sa vo vaku na telo zrazu pohla. Po incidente sa proste vrátila domov a zjedla polievku a palacinky. Hoci strávila niekoľko hodín v mrazničke, podľa vlastných slov sa cítila normálne.

Opäť ožiť po takom dlhom čase je však veľmi zriedkavé. Podľa štúdie z roku 2020 sa pacienti najčastejšie vracali do 5 až 10 minút od resuscitácie. Bežný nie je ani samotný fenomén. Vedci do roku 2020 odhalili 65 prípadov.

Avšak, podľa magazínu Smithsonian sú čísla nízke i preto, že ho lekári len veľmi neradi priznávajú. Dôvodom býva hanba aj obavy, že ich pacient či jeho rodina zažaluje pre zanedbanie starostlivosti.

Prípady sa nehlásia ani pre zákon o ochrane súkromia. Na to, aby ich zverejnili vo vedeckej literatúre, totiž potrebujú súhlas rodiny. A skús si ho vypýtať po tom, čo si niekoho vyhlásil za mŕtveho a on akosi ožil. 

Prečo ľudia vstávajú z mŕtvych?