Je čas začať škrtať u seba, páni ministri. Známy odborník ukázal, ako Slovensku unikajú miliardy eur

Vývoj priemernej mzdy v súkromnom a verejnom sektore na Slovensku je témou mnohých diskusií. Môže za to najmä fakt, že platy v súkromnej sfére stále zaostávajú za tými vo verejnom sektore.

Na šetrenie v správe štátu a lepšie zaobchádzanie s verejnými výdavkami upozornil Ivan Bošňák na Facebookovej stránke Dáta bez pátosu. Bývalý finančný riaditeľ Bratislavskej župy a Dopravného podniku v Bratislave vo svojom vyjadrení zdôraznil obavy z rastu miezd v štátnej správe a potenciálneho vplyvu na ekonomiku.

Slovensko má hlavne drahý chod štátu, hovorí

Verejný sektor na Slovensku je podľa Bošňáka charakterizovaný rastom miezd, krátkym pracovným časom, nízkymi nárokmi a „veľkou pohodkou“. Od 1. septembra je plánovaný paušálny nárast miezd o 10 %. Tento fakt, kombinovaný s množstvom benefitov, môže mať podľa neho vážne dôsledky pre ekonomiku krajiny.

„Dlhodobo tvrdíme, že Slovensko má nielen neefektívnu správu ‚samo-seba-sa‘, ale hlavne drahý chod štátu,“ píše Bošňák. Podľa neho je prezamestnanosť problémom, ktorý sa netýka len poddimenzovaných sociálnych služieb, ale predovšetkým ministerstiev v Bratislave, žúp a magistrátov.

Bošňák poukazuje na prípad Grécka, kde musela vláda prepustiť tretinu nepotrebných úradníkov a teraz všetci pracujú v súkromnom sektore, pričom plat mali na úrovni tisíc eur. Predpovedá, že na Slovensku bude na jeseň 2023 priemerný plat vo verejnej správe cez 2-tisíc eur.

V rámci konsolidácie verejných financií podľa Bošňáka hrozí zvýšenie daní a strata až 200-tisíc pracovných miest v ekonomike. Jeho návrh na riešenie? Vláda by mala začať škrtať u seba – rušiť nepotrebné pozície, úrady, agentúry a inštitúcie – a ušetriť tak miliardy.

„Je čas si naliať čistého vína a začať škrtať U SEBA, páni ministri,“ uzatvára svoje vyjadrenie Bošňák.

Reálne mzdy sa prepadli najviac za posledné dve dekády

Hoci sa rast miezd na Slovensku zvýšil, vplyvom prudkej inflácie sa reálne mzdy v roku 2022 prepadli najviac za posledných 22 rokov. Priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve za minulý rok bola 1 304 eur, čo je nárast o 7,7 % oproti roku 2021.

Napriek tomuto nárastu reálna mzda klesla o 4,5 %, pričom podobný pokles bol zaznamenaný len počas finančnej krízy v rokoch 2011 a 2012, o čom sme ťa informovali v tomto článku na začiatku marca tohto roka.

Podľa Štatistického úradu SR vzrástli priemerné zárobky vo všetkých sledovaných odvetviach ekonomiky, ale ani jedno neodolalo inflácii. Zdravotníctvo a sociálna pomoc zaznamenali najväčší pokles reálnych miezd o 9,1 %, nasledované odvetvím vzdelávania s poklesom o 7,2 %.

zdroj: TASR/DPA, Andreas Arnold, Miroslava Mlynárová

Na druhej strane, najmenší pokles reálnych miezd bol v umení, zábave a rekreácii (0,4 %) a stavebníctve (1 %). Hoci priemysel ako najväčší zamestnávateľ zaznamenal nárast miezd o 6,5 % na 1 373 eur, reálne mzdy v tomto odvetví klesli o 5,6 %.

V roku 2022 bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom len v Bratislavskom kraji (1 599 eur). Však všetky kraje zaznamenali medziročný rast priemerných hrubých zárobkov a prvýkrát sa všetky kraje SR dostali na celoročnej úrovni nad 1 000 eur.

Mzdy vyššie ako 1 200 eur na celoročnej úrovni zaznamenali štyri kraje, kým v roku 2021 to bol len Bratislavský kraj. V roku 2022 sa k nemu pridali aj Trnavský, Trenčiansky a Košický kraj. Naopak, Prešovský kraj s priemernou mzdou 1 011 eur je naďalej regiónom s najnižšou priemernou mzdou.

Najmenší pokles reálnych miezd bol v Banskobystrickom kraji (3,3 %), zatiaľ čo najväčší pokles (6,2 %) bol zaznamenaný v Prešovskom kraji.