Jeden z najbohatších mužov sveta sa vracia k technológiám. Bezos investuje miliardy do prelomového projektu

Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu a jeden z najbohatších ľudí sveta, sa opäť púšťa do každodenného riadenia technologického projektu. Podľa denníka New York Times sa stáva spoluvýkonným riaditeľom novej spoločnosti Project Prometheus, do ktorej priamo investuje a ktorá začína s financovaním vo výške 6,2 miliardy dolárov. Ako uviedli tri anonymné zdroje pre New York Times, ide o jednu z najlepšie kapitalizovaných začínajúcich A.I. firiem na svete.

Bezos sa tak vracia na operatívnu pozíciu prvýkrát od roku 2021, keď odišiel z funkcie CEO Amazonu. Hoci je aktívne zapojený do vývoja vesmírnej spoločnosti Blue Origin, titulom je tam „len“ zakladateľ. Jeho nová angažovanosť v oblasti umelej inteligencie však naznačuje, že chce byť priamo pri budovaní ďalšej technologickej vlny.

Zameranie na fyzickú ekonomiku a prepojenie s vesmírnymi ambíciami

Ako upozorňuje New York Times, Projekt Prometheus sa orientuje na umelú inteligenciu, ktorá má pomáhať pri konštrukcii, výrobe a inžinierskych procesoch. Táto oblasť pritom priamo nadväzuje na Bezosov dlhodobý záujem o technológie spojené s prieskumom vesmíru.

Startup chce vyvíjať A.I. systémy využiteľné v odvetviach ako výpočtová technika, automobilový priemysel či letectvo. Spoločnosť zatiaľ tají miesto svojho sídla, no podľa zdrojov už prijala takmer 100 odborníkov vrátane výskumníkov z firiem ako OpenAI, DeepMind či Meta.

Informácie potvrdzuje aj portál TechCrunch, ktorý uvádza, že Projekt Prometheus chce budovať umelú inteligenciu pre „fyzickú ekonomiku“. Podľa jeho LinkedIn profilu má A.I. umožniť rýchlejšie inžinierske a vedecké objavy prostredníctvom simulácií fyzického sveta.

Bezos nebude spoločnosť viesť sám

 Jeho spoluvýkonným riaditeľom sa stáva Vik Bajaj, fyzik a chemik, ktorý predtým pracoval po boku spoluzakladateľa Googlu Sergeya Brina v rámci výskumného programu Google X. Podľa New York Times stál Bajaj pri zrode projektov Waymo či Wing a v roku 2015 spoluzakladal biomedicínsky výskumný ústav Verily.

Neskôr založil Foresite Labs, inkubátor A.I. a dátových startupov. Ako uvádzajú zdroje pre New York Times, Bajaj túto pozíciu nedávno opustil, aby sa mohol naplno venovať Projektu Prometheus. Podľa TechCrunch sa práve jeho skúsenosti s vývojom A.I. pre vedecké a zdravotnícke aplikácie považujú za jeden z pilierov novej firmy.

Súboj technologických lídrov a preteky o fyzickú A.I.

Projekt Prometheus vstupuje do prostredia, kde sa vedú preteky o to, kto dokáže najrýchlejšie vyvinúť umelú inteligenciu schopnú pracovať so skutočnými fyzikálnymi javmi, nielen s digitálnym textom. Ako pripomína New York Times, podobným smerom sa uberajú aj spoločnosti Periodic Labs alebo Thinking Machines Lab.

Periodic Labs plánuje vytvoriť vlastné laboratóriá, kde by roboty vykonávali fyzické experimenty vo veľkom rozsahu. Tieto dáta by potom A.I. využívala na učenie sa nových vedeckých poznatkov. Aspoň tak znie teória. Projekt Prometheus plánuje podľa zdrojov skúmať príbuzné prístupy.

Technologické giganty ako Google, OpenAI či Meta pritom už dnes investujú do A.I. modelov, ktoré majú urýchliť objavy vo fyzike, chémii aj biológii. Ako uvádza New York Times, výskumníci z Google DeepMind získali dokonca Nobelovu cenu za technológiu AlphaFold, ktorá dokáže urýchliť vývoj liekov.

Bezosov startup však začína s výrazne väčším počiatočným kapitálom než väčšina konkurentov. To mu môže poskytnúť výhodu v jednom z najdrahších technologických pretekov súčasnosti. Podľa New York Times aj TechCrunch sa tým Bezos presúva späť do centra diania a vnáša do súboja o budúcnosť umelej inteligencie vlastnú víziu prepojenia digitálneho sveta s fyzickou realitou.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet