Jedinečný recept proti hnevu. Agresivitu u mužov zmierni niečo, čo má každá žena, tvrdí nová štúdia

Vieme, čo sú feromóny aj prečo nám niektorí ľudia voňajú viac ako iní. Najnovšia štúdia však tvrdí, že ak chceme zmierniť mužskú agresivitu, môžeme sa skúsiť rozplakať. Vďaka vôni našich sĺz ovplyvníme mužský mozog. 

Štúdia, ktorú minulý mesiac publikoval Dr. Shani Argon a Claire A. de March v Plos Biology, tvrdí, že emocionálne slzy vysielajú chemosignál, ktorý znižuje mužskú agresivitu a posilňuje spojenie medzi oblasťami mozgu zodpovednými za čuch a agresiu.

Tieto zistenia prispievajú ku komplexnejšiemu chápaniu súhry chemických signálov, nervovými reakciami a sociálnym správaním u ľudí. Taktiež zistenie poukazuje na možnosť potenciálneho ovplyvnenia emocionálnych a sociálnych interakcií. Na štúdiu upozornil portál, Psychology Today.  

Chemosignálizácia je vo svojej podstate spôsob komunikácie, ktorý stojí na odčítaní chemických signálov. Tieto chemické signály sú podstatnou súčasťou interakcie medzi ľuďmi, majú silný, ale nezistiteľný vplyv na ľudské emócie a sociálne správanie.

Jedna štúdia napríklad zistila, že ľudia si vymieňajú chemosignály počas podávania rúk. Po podaní rúk si často otvorene ovoniavame ruku, pričom podvedome hľadáme chemosignály, ktoré poskytnú informácie o osobe, s ktorou interagujeme. Chemosignály tak zohrávajú dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní nášho správania.

Účastníci hrali hrali online hru

To, že slzy jemnejšieho pohlavia ovplyvňujú agresivitu u samcov, vyšlo z výskumu, ktorý identifikoval chemosignály v slzách hlodavcov. Vedci z Weizmann Insititute of Science v Izraeli sa rozhodli zistiť, či rovnaké chemosignály obsahujú aj slzy ľudské.

Dr. Argon a Claire de March teda merali agresivitu u mužských účastníkov, ktorí hrali online hru, pričom čuchali buď slzy, alebo fyziologický roztok. Ten slúžil ako kontrolná látka. A výsledky naozaj prekvapili.

Po vystavení slzám došlo k zníženiu agresivity až u 43,7 percent účastníkov. To naznačuje, že sa v ľudských slzách vyskytuje signál na zastavenie agresivity. 

zdroj: Unspalsh/Yogendra Singh

Aby si boli vedci svojím zistením istí, pokračovali druhým experimentom, v ktorom si dali za úlohu zistiť, či náš čuch naozaj dokáže chemosignály rozpoznať. Vystavili 62 ľudských čuchových receptorov v bunkách buď slzám, alebo fyziologickému roztoku.

Zistili, že štyri zo 62 čuchových receptorov boli aktivované slzami. To dokazuje, že napriek tomu, že ľudské emocionálne slzy sú bez zápachu, vysielajú signál ktorý vyvolávala reakciu v mozgu. 

Cieľom posledného experimentu bolo pochopiť reakciu mozgu na vôňu sĺz, v kontexte agresivity. Pomocou funkčného zobrazenia magnetickou rezonanciou zaznamenávali mozgovú reakciu u účastníkov výskumu, ktorí hrali agresívnu hru a počas toho čuchali slzy.

Vedci zistili, že dve mozgové oblasti ktoré sa podieľali na agresii, znížili svoju aktivitu. Dospeli tak k záveru, že slzy znižujú aktivitu v oblastiach mozgu zodpovedných za agresiu. Zároveň zvyšujú spojenie medzi oblasťami mozgu zodpovednými za čuch a agresiu. 

Odborníčka odhalila problém, ktorý stojí za neplodnosťou Slovákov. Situáciu komplikuje aj prílišné cvičenie

Skúmali len ženské slzy

Najnovší výskum sa zameral na chemosignály, ktoré sa nachádzajú v ženských slzách, špecifické chemické zloženie mužských sĺz nebolo študované. Aby sa zistilo, či majú mužské emocionálne slzy rovnaké účinky, je potrebné vykonať ďalší výskum.

Neemocionálne slzy, napríklad tie pri krájaní cibule, neobsahujú rovnaké chemické zloženie ako emocionálne slzy, pretože vznikajú ako dôsledok cudzích častíc alebo vonkajšieho podráždenia oka.

Prečo konkrétne ženský plač dokáže upokojiť nahnevaného muža, nebolo predmetom výskumu. Autori štúdie však špekulujú, že keďže k emocionálnemu plaču dochádza v blízkych interakciách, môže byť výskyt chemosignálov podprahovou obranou. Túto hypotézu podporuje fakt, že plač dojčiat slúži ako ich prvý a na dlhú dobu jediný obranný mechanizmus. 

Chemosignály ako budúcnosť marketingu

Ak by sa vedcom podarilo konkrétne a presne identifikovať chemosignály v slzách, mohli by sa tieto znalosti využiť aj v budúcnosti. Aplikovanie syntetizovaných chemosignálov do prostredia, kde sa riešia konflikty, by mohlo podporiť pokojnejšiu diskusiu.

Rovnako tak by tieto „umelé slzy“ našli využitie pri terapeutických intervenciách súvisiacich so zvládaním hnevu alebo pri vzťahovom poradenstve. Existuje však aj myšlienka, pri ktorej by sa chemosignalizácia mohla využiť aj v marketingu či pri vytváraní produktov a služieb na zníženie agresivity.