Jedna konkrétna skupina ľudí potichu bohatne. Mladí zatiaľ utekajú za hranice, alebo zostávajú bývať u mamy

Zatiaľ čo mladí Američania zápasia s nákladmi na bývanie, rastúcim zadlžením a neistým akciovým trhom, generácia starších Baby boomerov si potichu budujú bezprecedentné bohatstvo.

Podobný trend, hoci v menšom rozsahu, môžeme pozorovať aj na Slovensku, kde sa rozširuje priepasť medzi generáciami v oblasti finančnej stability a majetku.

Masívna generačná priepasť v bohatstve

Podľa ekonóma Edwarda Wolffa z Newyorskej univerzity, ktorý čerpal z údajov americkej centrálnej banky (Federal Reserve), je rozdiel v bohatstve medzi mladými do 35 rokov a seniormi nad 75 rokov dnes väčší ako kedykoľvek predtým.

Baby boomeri, ktorí dnes tvoria len 20 % populácie USA, vlastnia takmer 40 % všetkých dostupných domov a až 54 % všetkých akcií a podielových fondov v krajine.

Nehnuteľnosti sú kľúčovým prvkom tejto nerovnosti. Zatiaľ čo mladšie generácie často zápasia so získaním hypotéky alebo s nedostupnými cenami bytov, boomeri čoraz častejšie inkasujú za svoje dlhoročné investície do bývania.

Ceny nehnuteľností totiž za poslednú dekádu prudko vzrástli – z mediánu 217 100 dolárov (asi 202 900 eur) v roku 2014 na 418 700 dolárov (približne 389 400 eur) v roku 2024.

Mladí vedci odišli zo Slovenska. V Brne vyvíjajú revolučný projekt, ktorý môže zmeniť budúcnosť poľnohospodárstva

Slovensko – seniori si „papierovo“ prilepšili

Aj na Slovensku pozorujeme posun v ekonomickej situácii starších ročníkov, hoci v odlišnom kontexte než v USA. Podľa údajov Sociálnej poisťovne prekročil priemerný starobný dôchodok v roku 2025 po prvý raz psychologickú hranicu 700 eur, keď dosiahol 701,04 eura mesačne. V porovnaní s rokom 2022, keď seniori dostávali v priemere 515 eur, ide o 36-percentný nárast.

Za týmto vývojom nestojí len ekonomický rast, ale najmä súbor politických rozhodnutí – pravidelné valorizácie a najmä 13. dôchodok, ktorý sa stal trvalou súčasťou systému. V roku 2024 ho vyplatili viac než 1,47 miliónu poberateľom dôchodkových dávok. Napriek týmto opatreniam sa však ukazuje, že „papierové prilepšenie“ neznamená automaticky vyššiu kvalitu života pre všetkých seniorov.

Údaje ukazujú, že chudoba na Slovensku naďalej najviac ohrozuje neúplné rodiny s deťmi, domácnosti s troma a viac deťmi a osamelých dôchodcov. Kým medzi deťmi do 17 rokov žije v riziku chudoby až 25,3 % populácie, v skupine seniorov vo veku 65 až 74 rokov je to 13,3 %. Sociálne istoty teda zostávajú nerovnomerne rozdelené a pre viacerých ide skôr o prežívanie než dôstojné starnutie.

Hoci vláda Roberta Fica označuje 13. dôchodok za zaslúžený benefit pre všetkých seniorov bez rozdielu, bývalý minister práce a daňový expert Jozef Mihál v tom vidí vážne riziko. V relácii Zo zákulisia politiky pre Startitup upozornil, že takéto plošné vyplácanie je neudržateľné a prehlbuje deficit Sociálnej poisťovne.

„Zrušil by som 13. dôchodky v tejto ich podobe. To je miliarda eur, ktorú nás to bude stáť na budúci rok,“ vyhlásil Mihál s tým, že dávka by mala byť adresná a smerovať len k tým, ktorí ju skutočne potrebujú – k osamelým, chorým a nízkopríjmovým dôchodcom.

Mihál zároveň pripomína, že prvý pilier dôchodkového systému – teda priebežné financovanie dôchodkov z odvodov pracujúcich – je vážne podfinancovaný.

„Do systému pritečie 9 miliárd, ale vypláca sa 12 miliárd. Z toho 1 miliarda sú 13. dôchodky a ďalších 350 miliónov predstavujú rodičovské dôchodky,“ vysvetľuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho žije na dlh a opakovane žiada o pomoc štátny rozpočet. Volá preto po systémovej reforme namiesto krátkodobých populistických riešení.

Vlastníctvo nehnuteľností – slovenský paradox

Na Slovensku existuje zaujímavý paradox – až 93 % obyvateľov býva vo vlastnom, čo je druhý najvyšší podiel v Európskej únii po Rumunsku. Tento trend má historické korene z transformácie po roku 1989, keď sa byty dávali za výhodných podmienok.

Problémom však je, že mladí Slováci patria medzi tých, ktorí opúšťajú rodičovské domovy najneskôr v EÚ – v priemere tesne pred dovŕšením 31 rokov. Dôvodom je extrémne nízky podiel nájomných bytov – len 8 %, čo je jeden z najnižších podielov v EÚ (priemer je 21 %).

Slováci opúšťajú rodičov až po tridsiatke: Len jedna krajina v EÚ je na tom horšie

Slovensko ako krajina seniorov?

Demografické údaje navyše ukazujú alarmujúci trend. Podľa posledného sčítania z roku 2021 tvoria seniori nad 65 rokov už 17 % celkovej populácie oproti 11,4 % v roku 2001. Priemerný vek obyvateľov Slovenska vzrástol z 33 rokov v roku 1989 na 41 rokov v roku 2019.

Súčasne len menej ako polovica mladých ľudí plánuje zostať na Slovensku. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry SCIO až 16 % mladých vo veku 18 až 29 rokov zvažuje trvalý odchod zo Slovenska.

„V prieskume sme sa osobitne zamerali na vnímanie zotrvania či odchodu zo Slovenska v rôznych vekových kategóriách. Podľa nášho predpokladu bol priepastný rozdiel medzi najstaršou a najmladšou generáciou obyvateľov Slovenska. Je doslova šokujúce, že u generácie 18 až 29 ročných je to menej ako polovica, ktorá odpovedala, že neuvažuje o akomkoľvek pobyte mimo Slovenska,“ uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

zdroj: SCIO

Finančné rozdiely medzi generáciami

Oplatí sa tiež pozrieť na údaje Národnej banky Slovenska. Dáta z roku 2021 ukazujú, že čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o takmer 40 % zo 70-tisíc na 97-tisíc eur. Najviac sa tento nárast prejavil medzi mladými domácnosťami a domácnosťami s najnižším príjmom, a to najmä vďaka rastu cien nehnuteľností.

Na druhej strane, prieskum pre Home Credit z júna 2025 ukázal, že 52 % Slovákov hodnotí svoju aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s rokom 2024ako horšiu. Osem z desiatich ľudí má vyššie mesačné výdavky, tretina dokonca výrazne vyššie.

Zadlženosť a generačné rozdiely

Prieskum spoločnosti KRUK ukázal, že 42 % Slovákov má nejaký druh dlhu. Slováci si požičiavajú predovšetkým v produktívnom veku (25 až 44 rokov), no pôžičky má aj pätina seniorov nad 65 rokov. Alarmujúce je zistenie, že 13 % úverov slúži na uhradenie iných dlhov, čo sa týka najmä mladých ľudí a seniorov.

Slovensko sa navyše snaží čeliť generačnej priepasti aj prostredníctvom projektu Digitálni seniori, ktorého cieľom je do polovice roka 2026 bezplatne vyškoliť viac ako 105-tisíc seniorov nad 65 rokov. Projekt reaguje na fakt, že v roku 2017 mal podiel osôb vo vekovej skupine 65 až 74 rokov aspoň základné digitálne zručnosti len 11 % v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý bol 24 %.

Vyhodili ho bez „zlatého padáka“. Nestlé si upratalo vo vedení, namiesto miliónov eur má len verejnú hanbu

Podľa Štatistického úradu SR žije na Slovensku viac ako 970-tisíc obyvateľov nad 65 rokov a tento podiel bude podľa prognóz ďalej stúpať. Ceny nehnuteľností vhodných pre seniorov sa v menších mestách pohybujú od 90 000 eur, zatiaľ čo v Bratislave či krajských centrách medzi 130 000 až 180 000 eur.

Seniori často financujú nové bývanie predajom staršej nehnuteľnosti, vďaka čomu získajú aj rezervu na budúce výdavky. V Bratislave sa mesačná úhrada za pobyt v zariadení pre seniorov pohybuje medzi 431 až 716 eur v závislosti od typu izby a stupňa odkázanosti.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy