Jeff Bezos o budúcnosti ľudstva: Prichádza éra bohatstva a slobody, do roku 2045 budú vo vesmíre žiť milióny ľudí

Zatiaľ čo mnohí odborníci varujú, že umelá inteligencia môže ukončiť éru ľudskej civilizácie, Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu a Blue Origin, sa pozerá na budúcnosť úplne inými očami.

Tvrdí, že ľudstvo nestojí na prahu zániku, ale na prahu „zlatého veku“ – obdobia nevídanej prosperity, v ktorom sa človek oslobodí od únavného rytmu práce a získa späť to najvzácnejšie, čo má – čas.

Jeff Bezos predpovedá „zlatý vek“

Jeff Bezos verí, že už do roku 2045 sa kancelária mnohých ľudí nebude nachádzať v mrakodrape či na predmestí, ale vo vesmíre. „Verím, že v najbližších desaťročiach budú vo vesmíre žiť milióny ľudí,“ cituje Yahoo News.

Americký podnikateľ už dávno nevidí vesmír ako vzdialenú hranicu, ale ako ďalšie prirodzené pôsobisko ľudstva. V jeho vízii sa pracovné úlohy presunú do nového prostredia, kde robotické systémy preberú ťažké a nebezpečné úlohy.

„Ak bude potrebné urobiť nejakú prácu na povrchu Mesiaca alebo kdekoľvek inde, pošleme tam roboty, ktoré tú prácu vykonajú, a bude to oveľa nákladovo efektívnejšie než posielať ľudí,“ vysvetľuje Jeff Bezos.

V otázke umelej inteligencie zostáva neochvejným optimistom. Nevníma ju ako hrozbu, ale ako ďalší krok v dlhom reťazci objavov, ktoré odjakživa posúvali civilizáciu dopredu. „Civilizačná hojnosť pochádza z našich vynálezov,“ pripomína. „Pred 10 000 rokmi niekto vynašiel pluh a všetci sme zbohatli… Hovorím o celej civilizácii. Tieto nástroje zvyšujú našu hojnosť a takýto vzorec bude pokračovať,“ zdôrazňuje.

Víziu života mimo Zeme nezdieľa iba Jeff Bezos. Sam Altman, generálny riaditeľ OpenAI, predpovedá, že už o desať rokov budú absolventi univerzít pracovať na „úplne nových, vzrušujúcich a skvele platených“ pozíciách vo vesmíre.

Elon Musk, zakladateľ SpaceX, ide ešte ďalej. Je presvedčený, že prvé posádky ľudí budú na Marse už v roku 2028 a bezpilotné rakety jeho spoločnosti začnú štartovať v priebehu budúceho roka.

Bill Gates, spoluzakladateľ Microsoftu, tvrdí, že umelá inteligencia otvorí éru, v ktorej sa pracovný týždeň skráti na dva dni. Stroje podľa neho prevezmú ťažkú prácu, zatiaľ čo ľudia sa zamerajú na to, čo ich napĺňa. „Ak sa na to pozriete z odstupu, zmyslom života nie je len pracovať,“ pripomína.

Keď umelá inteligencia prekoná ľudskú

Yuval Noah Harari, svetoznámy historik a profesor na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, vníma umelú inteligenciu z úplne inej perspektívy ako Jeff Bezos či Sam Altman. Nazýva ju dokonca „mimozemskou“, pretože jej spôsob myslenia a učenia sa od základov líši od nášho. „S každým rokom sa umelá inteligencia stáva menej umelou a viac mimozemskou. Začíname vytvárať niečo, čo už nemáme úplne pod kontrolou,“ upozorňuje Harari.

Ako príklad uvádza prelomový moment z roku 2016, keď systém AlphaGo porazil svetového šampióna v starobylej strategickej hre go. „Ľudia hrajú go už 2 500 rokov, mysleli si, že objavili všetky stratégie. AlphaGo však prišiel s úplne novými spôsobmi hry, ktoré nikto predtým nepoznal,“ hovorí Harari.

Tento moment podľa neho nebol len triumfom technológie, ale aj zrkadlom ľudskej krehkosti. Stroj totiž dokázal vytvoriť myšlienkový postup, ktorý človek nevedel predvídať ani pochopiť. AI už podľa neho nefunguje ako rozšírenie ľudskej mysle, ale ako nový typ vedomia, ktoré začína konať nezávisle od svojho tvorcu.

K podobnému záveru dospel aj profesor Stephen Hawking, jeden z najvýznamnejších britských fyzikov a mysliteľov modernej éry. Pre BBC kedysi varoval: „Vývoj plnohodnotnej umelej inteligencie by mohol znamenať koniec ľudskej rasy.“

Podľa neho by ľudia nedokázali udržať krok s entitou, ktorá sa učí a zlepšuje exponenciálne. „Ľudia, ktorých obmedzuje pomalá biologická evolúcia, by jej nedokázali konkurovať a boli by nahradení,“ vysvetľuje Hawking.

Myšlienku potenciálnej superinteligencie podporujú aj iní odborníci z oblasti umelej inteligencie. Rollo Carpenter, tvorca konverzačného systému Cleverbot, otvorene priznáva, že ľudstvo zatiaľ nerozumie tomu, čo sa stane, keď stroje prekročia hranice našej inteligencie.

„Nemôžeme s istotou povedať, čo sa stane, ak stroj prekoná našu vlastnú inteligenciu, takže nemôžeme vedieť, či nám bude nekonečne dlho pomáhať, či nás bude ignorovať a odsúvať na vedľajšiu koľaj, alebo nás zničí,“ uviedol Carpenter.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti