Július Barczi: Výtvarné umenie je lepšia investícia než zlato. Nikdy nestráca svoju hodnotu

Väčšina Slovákov pozná aukcie skôr z filmov. Poviete nám, preto ako to celé funguje?

Aukcie prebiehajú úplne rovnako, ako to poznáte z amerických filmov. Máme licitátora, v našom prípade je to Nina Gažovičová, ktorá stojí za honosným pultom. V publiku sedia ľudia s číslami na tabuľkách, ktoré držia v rukách. Keď príde na program položka, tak licitátor povie vyvolávaciu cenu a začnú sa dvíhať čísla. Pri poslednej ponuke povie licitátor to isté, čo všade vo svete – „po prvé, po druhé, po tretie, dielo je predané pánovi, alebo dáme s číslom za toľko, alebo toľko eur“.

zdroj: Aukcia/SOGA

Vedeli by ste vysvetliť pojmy ako vyvolávacia a odhadovaná cena? V čom je rozdiel?

Vyvolávacie ceny sú nastavené pod odporúčanou cenu. Je to preto, aby vyvolali záujem dražiteľov.  Samozrejme, že pointou je vyvolávaciu aj odhadovanú cenu prekonať.

Kde sa môžeme dozvedieť o konaní aukcie?

Z našej webovej stránky. Keď sa potom objaví dielo, ktoré si chce človek vydražiť, zaregistruje sa u nás na stránke. Je to veľmi jednoduché. V dnešnej dobe je navyše možné absolvovať nielen priamy predaj ale aj online aukcie.

Keď si záujemca dielo vydražil, môže si ho rovno odviesť?

Keď umelecké dielo záujemca kúpi, musí ho následne uhradiť. Potom si ho môže zobrať do súkromnej zbierky.

Vedeli by ste zhodnotiť, kto sú vaši „zákazníci”?

Hocikto. Od študenta, ktorý dostal peniaze za maturitu a chce si niečo kúpiť, až po slávne osobnosti z hereckého sveta a politiky. 

Tých bežných ľudí asi nie je až tak veľa?

Je pravdou, že veľa ľudí sa ostýcha a myslia si, že k nám nemôžu vstúpiť. Ale nie je to pravda.

zdroj: Aukacia/SOGA

Čo by ich malo k vám prilákať?

Naša aukčná spoločnosť ponúka bohatý program. Robíme výstavy a sprievodný program k nim, ale zažiť môžete aj komentované prehliadky či výklady k samotným ponúkaným dielam.

Takže, tí ktorí nemajú peniaze na kúpu, tak k vám môžu prísť ako do galérie?

Presne, hoci sme sprostredkovateľmi predaja, tak stále pracujeme s výtvarným umením a predmetmi kultúrnej hodnoty, ktoré treba vidieť. Je to výnimočná možnosť pre bežných ľudí, vidieť dobré umenie.

A kde vlastne získavate obrazy? Môže k vám prísť bežný človek, ktorý má záujem o predaj diela?

Áno, môže k nám prísť ktokoľvek z ulice a priniesť nám obraz. Po dohode s majiteľom umeleckého diela sa spíše zmluva o sprostredkovaní predaja a obraz ponúkneme. Ideálne ale je, ak nám najprv pošle mailom fotografiu diela. Toto je na prvý kontakt s ním postačujúce. Na základe toho vieme povedať, či sa dielom budeme zaoberať.

Môže k vám prísť záujemca s akýmkoľvek výtvarným dielom?

Nie celkom. Vo výtvarnom umení je veľmi veľa aktérov a postáv a nie všetci sú vhodní do aukčného predaja. Netreba to chápať snobsky, ale skôr tak, že aukčná spoločnosť stojí na pomyselnej špičke ľadovca, alebo na vrchole pyramídy. Pod nami je galerijný, ateliérový, alebo iný typ predaja ako artfér či prehliadka. My sme vyvrcholením tohto reťazca, z čoho vyplýva, že neponúkame autorov, ktorý nemajú obchodné renomé. 

zdroj: maliarka Katarína Janečková/SOGA

Keď sa rozhodnete, že dielo stojí za to, aký je ďalší postup?

Následné úkony súvisia s našou odbornou prácou. Máme obrovské šťastie, že medzi našich dvorných respektíve domácich znalcov patria doktor Ján Abelovský, Nina Gažovičová a ja tiež pôsobím ako znalec. Zároveň veľmi úzko spolupracujeme so Slovenskou národnou galériou.

Aká úlohu v tomto procese so znalcami zohrávate?

V prvom rade ide o to, aby sme verifikovali dielo, teda dokázali, že je pravé.

Z čoho vyplýva obchodné renomé autora?

Pri starom umení sú kritéria voľnejšie, ale pri súčasnom umení je to vypuklejší problém. Dôležité je, aby mal človek nejaké ukotvenie v rámci teórie umenia. Nemôžeme predávať autora, ktorý je nekvalitný, zlý, alebo gýčiar. Práve tam je kritérium relevantnosti a reflexie výtvarného umenia veľmi dôležité.

S koľkými „gýčiarmi“ sa bežne stretnete?

S mnohými. Ale aj to je bežnou súčasťou tohto biznisu a deje sa to všade.

zdroj: SOGA

Predávajú umenie najčastejšie jednotlivci alebo sú za tým aj firmy?

Nájdu sa aj firmy, ktoré likvidujú svoje zariadenia, alebo sa sťahujú do iného priestoru, ale to sa stáva málokedy. Firmy zvyčajne nemajú dobré zbierky. Nájdu sa však aj také, ktoré svoje vlastné zbierky výtvarného umenia intenzívne budujú. Najčastejšie sú to, ale jednotlivci. Potom priekupníci – rôzni aktéri, ktorí sa snažia diela od majiteľov vykúpiť a potom ich sem priniesť a predať.

Ako sa proti špekulantom brániť?

Ceny sa dajú zistiť na internete, takže aj dôchodca si vie pozrieť, v akom rozmedzí sa daný autor pohybuje. Existujú aj cenové precedensy pri autoroch, ktoré vás nasmerujú správnym smerom.

Koľko diel máte štandardne v držbe a v akej hodnote?

Ročne nám prejde rukami okolo 3-tisíc umeleckých diel a v tomto roku máme naplánované štyri aukcie, z ktorých sa zatiaľ zrealizovali dve. Na jednej sme dražili 150 a na druhej 170 diel.

Čo sa predáva lepšie? Starší, alebo moderní autori?

Ľudia majú často pocit, že staršie umenie je pre nich zrozumiteľnejšie, pretože z neho majú konkrétnejší pocit. Pritom to nie je pravda, nakoľko aj súčasné umenie je zrozumiteľné, ak sa nad ním zamyslíte a venujete mu trocha času. Súčasné umenie pracuje s témami, ktoré nás obklopujú a je aktuálne.

zdroj: maliar Ján Vasilko/SOGA

Ktorý slovenský maliar je v súčasnosti najdrahší?

Štandardne je to Benka, Fulla a slovenská výtvarná moderna. Netreba zabúdať ani na súčasných autorov ako je Roman Ondák a Jaro Varga. V zahraničí sú ich diela predávané za slušné sumy.

O akých sumách v tomto prípade hovoríme?

Benka a Fulla sa pohybujú okolo 160 000 eur, čo je však ešte stále málo. Najmä ak si to porovnáme s maliarmi tohto obdobia z Čiech, alebo Maďarska.

Znamená to, že ak by sa k vám dostalo dielo napríklad od Martina Benku, tak ho viete ponúknuť rovno zberateľovi?

Áno, ale zároveň vás viem ubezpečiť, že ak by sa k nám dostalo dielo od Martina Benku, tak by sme ho veľmi radi videli na aukcii.

Prečo?

Jeho životné dielo je vo verejnom predaji výrazne obmedzené, nakoľko ho celé venoval štátu. Jeho diel veľa nie je.

To bol taký veľkorysý?

Je ťažko povedať, či bol veľkorysý, alebo namyslený.

Prezraďte, akí súčasní umelci sú teda momentálne „in”?

Štandardne Slováci vnímajú autorov ako je Katarína Janečková, Andrej Dúbravský a Erik Šille, ale znova by som odporučil aj Jara Vargu a Romana Ondáka. Katka Janečková patrí do stáleho portfólia našej spoločnosti a je zastúpená aj na našej výstave.

zdroj: maliar Jaro Varga/SOGA

Za koľko by som si mohla kúpiť napríklad obraz Andreja Dúbravského, Kataríny Janečkovej alebo Erika Šilleho?

Títo autori sa pohybujú v rozmedzí niekoľkých tisícok eur.

Prečo by mal mladý človek investovať do umenia?

Na Slovensku sa o tomto hovorí ťažko. Ono je zvláštne, že si túto otázku vôbec musíme pokladať. Je to otázka kultúrneho dedičstva a prístupu k umeniu. V Taliansku, Francúzsku a ďalších krajinách, kde boli rozsiahle umelecké zbierky vlastnené rodinami, sa takúto otázku netreba pýtať vôbec.

Je lepšou investíciou umenie alebo zlato?

Určite výtvarné umenie. Zlato môže klesnúť napríklad v dôsledku krízy. Výtvarné umenie nikdy nestráca svoju hodnotu, ale jeho hodnota časom rastie.

Prezraďte, aký zisk zo sprostredkovania predaja máte vy?

Naša provízia je 20 %. Obraty našich aukcií sú dostupné na našej webovej stránke a každý si ich môže pozrieť. Provízia na aukcii tvorí 15 % a po aukcii je to 20 %.

zdroj: SOGA

Poďme ešte k výstavám. Na Panskej ulici v Bratislave (pozn. red. kde sa nachádza sídlo aukčného domu SOGA) si mohli okoloidúci nedávno všimnúť zmenenú fasádu. O čo išlo?

Je to veľká inštalácia práve od Jara Vargu a pre nás je veľmi dôležitá. Je nevyhnutné, aby sa ľudia otvorili aj inému druhu tvorby než maľbe. Často je totiž iba maľba vnímaná ako umenie. Pritom inštalácia od Jara Vargu vo foyeri je dôkazom toho, že nie len maľba dokáže byť veľkolepá a efektná.

Už 27.  júla štartuje predajná výstava SEE NOW BUY NOW, ktorá bude otvorená do konca augusta. Aké diela v rámci nej predvediete a komu v tomto prípade dávate priestor?

SEE NOW BUY NOW je venovaná Slovenskému súčasnému umeniu. Nebudeme tajiť, že v rámci tejto aukcie ponúkame aj kresby na papieri a v menších formátoch. Je to najmä preto, že staré mesto je plné turistov, ktorí majú potenciál si tieto diela kúpiť. Navrhli sme to teda tak, aby si vedeli tento formát so sebou vziať do lietadla. Tieto kresby sú aj cenovo veľmi dostupné. Veríme, že sa slovenské umenie dostane aspoň takýmto spôsobom nielen do sveta, ale aj do našich domácností.

zdroj: SOGA

Koľko tieto malé formáty stoja?

Okolo 150 až 200 eur. Je to veľmi rozdielne.

Nakoľko vám pomáhajú takéto výstavy dostať sa do povedomia bežnej verejnosti?

Pomáhajú, lebo ľudia ich prostredníctvom prekonávajú ostych, zároveň zistia, že výtvarné umenie má aj inú hodnotu, ako tú finančnú a reprezentuje kultúrne a umelecké hodnoty. Tiež majú možnosť vizuálne videť, ako sa prezentujú rôzne druhy diela.

Ako často sa stretávate s reakciami, že je to pekné, ale do obývačky by som si to nedal? Uvedomujú si ľudia, že nie každé umenie má dekoratívnu funkciu?

Stáva sa to veľmi často. Je nutné si uvedomiť, že nie každý obraz je dobrý, nie každý sa dá považovať za umenie, a nie každý má tu ambíciu sa umením stať. To sa týka najmä medzivojnového obdobia a krajinomaľby – my ich voláme „gaučáky“. 

Na záver by som sa rada spýtala, či ešte stále platí, že väčšina maliarov sa stane slávnymi až po smrti?

Nie a nikdy to neplatilo. Začalo sa to hovoriť kvôli chudákovi Van Goghovi. Samozrejme, že vo všetkých aukčných domoch sa predávajú a predávali aj súčasní umelci. U nás to boli v 60. rokoch Ľudovít Fulla, alebo Miloš Alexander Bazovský. Oni boli napríklad slávny už za života.

zdroj: SOGA