K Zemi sa blíži neznámy objekt. Harvardský astronóm hovorí o možnej mimozemskej sonde

Do našej slnečnej sústavy nedávno prenikol medzihviezdny objekt 3I/ATLAS. Jeho neobvyklé parametre podnietili známeho harvardského astronóma Aviho Loeba k odvážnemu tvrdeniu, že 3I/ATLAS nemusí mať prirodzený pôvod.

Loeb upozorňuje, že jeho pohyb sa vymyká bežným modelom gravitačných interakcií, čo otvára priestor pre odvážnu myšlienku, že by mohlo ísť o technologický artefakt mimozemského pôvodu, vyslaný s konkrétnym zámerom.

Záhadný medzihviezdny objekt s podozrivými vlastnosťami

Na čele skupiny vedcov, ktorí skúmajú medzihviezdny objekt 3I/ATLAS, stojí harvardský astrofyzik Avi Loeb, známy svojimi neortodoxnými hypotézami. Loeb otvorene tvrdí, že 3I/ATLAS nesie znaky technologického výtvoru a dokonca môže predstavovať potenciálnu hrozbu. 

Trajektória objektu zaujala vedcov už pri prvých výpočtoch. 3I/ATLAS sa priblíži k Venuši, Marsu a Jupiteru so zarážajúcou presnosťou. Pravdepodobnosť náhodného výskytu podobnej trajektórie sa odhaduje len na 0,005 %.

Fotometrická jasnosť medzihviezdneho objektu naznačuje priemer zhruba 20 kilometrov, čo je výrazne viac, ako má väčšina známych medzihviezdnych asteroidov. Logicky sa tak objavila hypotéza, že ide o kométu. Tú však spochybnili spektroskopické pozorovania, ktoré nepreukázali prítomnosť žiadnych plynov či prachu typického pre kometárne jadrá.

Loeb preto na svojom blogu pokladá zásadnú otázku: „Ak 3I/ATLAS nie je asteroid, na základe argumentu medzihviezdneho rezervoára v mojom článku, a nie je to ani kométa, vzhľadom na absenciu spektrálnych odtlačkov molekúl na báze uhlíka v jeho okolí, čo to potom je?“

Ďalším znepokojivým detailom je načasovanie jeho priblíženia k Slnku. Vedci tvrdia, že v danom okamihu sa Zem bude nachádzať na opačnej strane Slnka, takže pozorovanie objektu z pozemských observatórií bude prakticky nemožné. 

Loeb upozorňuje, že keď sa 3I/ATLAS v perihéliu (najbližšom bode k Slnku) dostane z pohľadu pozemských pozorovateľov do jeho tieňa, potenciálna mimozemská sonda by mohla uskutočniť utajený reverzný Oberthov manéver. Ide o spôsob, ako zabrzdiť a zostať v gravitačnom poli Slnka. Podľa aktuálnych dát by mal objekt doraziť koncom novembra až začiatkom decembra 2025

Spojenie extrémne presnej trajektórie a neštandardných fyzikálnych parametrov robí z 3I/ATLAS jedného z najzáhadnejších medzihviezdnych objektov, aké ľudstvo kedy pozorovalo.

Prečo by mimozemšťania mohli byť nepriateľskí?

Avi Loeb patrí k najvplyvnejším astrofyzikom súčasnej doby. Vedie projekt Galileo, založil Harvardskú iniciatívu Black Hole Initiative, riadi Inštitút pre teóriu a výpočty v Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics a takmer desať rokov viedol katedru astronómie na Harvardovej univerzite.

Počas svojej kariéry zanechal stopu aj mimo akademickej pôdy. Pôsobil ako člen prezidentskej rady poradcov pre vedu a techniku a ako predseda Rady pre fyziku a astronómiu Národných akadémií USA. Jeho autorská tvorba zahŕňa bestseller „Mimozemšťan: Prvý znak inteligentného života mimo Zeme“ a odbornú učebnicu „Život vo vesmíre“, obe publikované v roku 2021. V auguste 2024 vyšiel aj brožovaný výtlačok jeho najnovšej knihy „Interstellar“.

Pri úvahách o pôvode medzihviezdneho objektu 3I/ATLAS sa Loeb opiera o hypotézu temného lesa, ktorú preslávil čínsky spisovateľ Cixin Liu vo svojom rovnomennom sci-fi románe „Temný les“.

Tento koncept vykresľuje vesmír ako priestor plný inteligentných civilizácií, ktoré sa správajú podobne ako lovci v hustom lese. Neodhaľujú svoju polohu a sú neustále v strehu, pripravené zaútočiť. Mlčanie je tu stratégiou prežitia. Každý vyslaný signál by mohol prilákať mocnejšieho predátora, ktorý by bez váhania zničil potenciálnu hrozbu.

Loeb upozorňuje, že ak je táto hypotéza správna, potom mlčanie, ktoré pozorujú vedci pri hľadaní rádiových signálov, nemusí znamenať absenciu mimozemského života. Namiesto toho môže ísť o vedomú stratégiu utajenia, motivovanú obavou z odhalenia a následnej deštrukcie zo strany technologicky vyspelejších civilizácií.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta