Kafe Sýpka: Miesto, ktoré srší priateľským prístupom

Kedy ste zistili, že vaše srdce bije pre gastronómiu?

Andrej: „Už na maturite, keď som písal sloh, vedel som, že raz budem mať svoj vlastný podnik. Vyštudoval som strednú odbornú školu a tvrdím, že v škole som sa veci naučil len teoreticky. Až neskôr som nastúpil do Grand hotela Permon vo Vysokých Tatrách. Práve tam som získal kontakt s praxou a neskôr som zbieral skúsenosti na inom mieste. Po dvoch rokoch som odišiel do zahraničia, kde som sa naučil najviac. Všetky zručnosti, ktoré som tam získal využívam dennodenne. Myslím si, že človek sa učí celý život a ja sám sa toho musím naučiť ešte veľa. Nechcel som byť človekom, ktorý sa dostane „iba“ za koľajnice svojej rodnej obce, aj keď ju milujem nadovšetko. “

Ako sa začala vaša kariéra?

Andrej: „Začiatky mojej kariéry sa spájajú práve s prácou, kedy som ako kuchár pracoval v prevádzke so studenou kuchyňou, venoval som sa príprave predjedla a dezertov. Neskôr som sa vypracoval na pomocného kuchára. Po určitom čase som sa v Nemecku vypracoval až na kuchára. Chcel som získať nové skúsenosti a predovšetkým zarobiť dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby som si splnil svoj sen. Ako kuchár som pôsobil hneď v niekoľkých krajinách: pracoval som v Nemecku, Rakúsku, Anglicku i Švajčiarsku. Práve v Anglicku som sa zoznámil so svojou manželkou Veronikou, s ktorou sme sa na určité obdobie vrátili na Slovensko. Po pár rokoch sme však opätovne spoločne odišli žiť a pracovať do Švajčiarska, kde sme vychovávali aj našu dcérku Stelku. Túžba za domovom však v nás bola silnejšia.“

„Viac podobných článkov nájdeš na Kávičkári.sk.“

foto: Ondrej Bobek

Čo teda odporúčate ľuďom, ktorí chcú pracovať v gastronómii?

Andrej: „Tak ako kedysi muži chodili na vojnu, tak ja mladým ľuďom odporúčam, aby „nahliadli“ do zahraničia. Človek tam získa rozhľad, skúsenosti, naučí sa starať sa sám o seba a spozná množstvo ľudí.“

Čo vám chýbalo pri práci v zahraničí najviac?

Andrej: „Najviac mi v zahraničí chýbala široká rodina a priatelia.“

Čo vám naopak život v zahraničí dal?

Andrej: „Zážitky, skúsenosti a najmä rozhľad sú pre človeka to najdôležitejšie, čo si zo zahraničia prinesie.“

Zatiaľ, čo život Andreja sa spájal so zahraničím, vy, Tibor, ste ostali na Slovensku. Čomu ste sa venovali a aká bola vaša cesta?

Tibor: „Študoval som na hotelovej škole v Bratislave. Gastronómia ma fascinovala už od malička. Vždy som túžil byť barmanon a baristom. Veľmi ma napĺňala práca s ľuďmi. Skúsenosti som získal aj v rodinnej firme, ktorá však s gastronómiou nemá nič spoločné. Naučil som sa veľa. Pracoval som na rôznych projektoch, neskôr môj brat začal pracovať pre eventovú agentúru a ja som mu pomáhal, popri práci v rodinnej firme.“

foto: Ondrej Bobek

Ako ste prišli k myšlienke otvoriť si kaviareň?

Tibor: „Podnik mojej rodiny, ktorý vybudovala moja mamička Zdenka, disponoval nevyužitým priestorom. Mne, ako svojmu synovi, pri jeho využití dala voľnú ruku. Rozhodli sme sa, že budovu prerobíme na polyfunkčný objekt. Chceli sme vytvoriť priestor, kde bude posilňovňa, kancelárie, dokonca aj byt. Tvorili sme kúsok po kúsku. Dlhšie som sa pohrával s myšlienkou otvoriť si kaviareň. Mal som však veľa práce a nedokázal by som sa všetkým aktivitám venovať na sto percent. Pohrával som sa s myšlienkou dať priestor do prenájmu. Zrazu sa však „zjavil“ môj kamarát Andrej, ktorý mal ideu otvoriť vlastnú prevádzku. Povedali sme si, prečo teda nespojiť naše sily a splniť si tak spoločný sen. A tak slovo dalo slovo a spoločne sme vytvorili našu Kafe Sýpka – zlatý klinec nášho objektu.“

Ako došlo k spojeniu vašich síl?

Tibor: „Navštívil som Andreja s rodinou práve vo Švajčiarsku. Počas Silvestrovskej noci vznikla naša priateľská dohoda, že otvoríme kaviareň. Počas tej noci sme „ chrlili“ nápad za nápadom. Naše životy sa teda zmenili o 180 stupňov.“

foto: Ondrej Bobek

Pre vás Andrej, to musela byť zmena…

Andrej: „ Áno aj bola, po štyroch rokoch sme sa s mojou rodinou vrátili na Slovensko. Manželka s dcérkou prišli o niečo skôr, nakoľko som sa musel venovať ešte pracovným povinnostiam vo Švajčiarsku. Musím povedať, že nebolo jednoduché cez deň pracovať a v noci vybavovať formality a tvoriť nápady pre náš nový projekt. Som preto nesmierne vďačný svojej manželke, že Tiborovi pomohla a umožnila nám tak plniť si svoj sen o kaviarni v našom Cíferi.“

Kaviareň je zariadená vo vidieckom štýle, mysleli ste na každý detail. Kde ste čerpali inšpiráciu?

Tibor: „Inšpiráciu sme čerpali aj zo zahraničia. Nápadov sme mali naozaj veľa. Potrebovali sme však určité usmernenie, každý mal svoje nápady a vymklo sa nám to spod kontroly. Preto sme kontaktovali sme pána Richarda Baláža, ktorý má skvelé nápady a neuveriteľnú predstavivosť.“ Vonkajšiu časť kaviarne tvoril akademický maliar, pán Svetozár Ilavský. Aj vďaka jeho návrhom sa všetci môžu tešiť na nové a premyslené detaily v Sýpke. Myslím, že jedinečné je aj naše logo, ktoré taktiež navrhol pán Baláž. Musím však priznať, že aj Andrej mal niekoľko kreatívnych nápadov, niekedy až príliš.“

Čo zobrazuje logo vašej prevádzky?

Tibor: „Logo naozaj odráža to, čo v ste v starých sýpkach našli, vyobrazuje starú sýpkovú lampu v hnedej farbe.“

foto: Ondrej Bobek

Čo bolo pre vás najťažšie?

Tibor: „Nedá sa to opísať jednou vetou, bolo toho viac, ale všetko nás posunulo vpred. Bolo to veľa telefonátov, sms správ, e-mailov a dlhých rozhovorov. Spoločne sme však všetko zvládli, podporovali sme sa a snažili sa nájsť zlatú strednú cestu.“

O priestory bol veľký záujem. Vy ste svoje sily spojili a do Cífera priniesli gastronomické zážitky, lahodnú šálku kvalitnej kávy a čarovnú atmosféru s vôňou čerstvých koláčov. Ako to vzali „domáci“?

Tibor: „Patrí im veľká vďaka, všetci nás podporujú, snažíme sa vypočuť si postrehy, nápady a návrhy od každého. Záleží nám na tom, aby sa ľudia u nás cítili naozaj dobre. Vždy však dáme aj na vlastné skúsenosti a predovšetkým intuíciu, ktorá nás nikdy nesklamala.“

Andrej: „Aj napriek faktu, že obyvatelia dlho netušili, čo v zrekonštruovanom priestore vznikne, prítomnosť kaviarne oceňujú každý deň, keď si vychutnávajú dobroty, ktoré v menu nájdete. Dnes už Sýpku navštevujú aj ľudia z blízkeho okolia, čo nás nesmierne teší.“

Ponuka koláčov v Sýpke nám naozaj vyrazila dych. Kto ich vymýšľa?

Andrej: „ Koláče pečiem ja a Tiborova mamička, teta Zdenka, ktorá je najväčší šéf a vzbudzuje u ľudí rešpekt i obdiv. Je to len na našej kreativite.“

Tibor: „ Naše koláče, ako aj celé menu, sú pripravované z kvalitných surovín. Nepoužívame žiadne náhrady, sme za poctivosť, snažíme sa ponúkať slovenské a lokálne suroviny.“

foto: Ondrej Bobek

Lásku ku gastronómii ste vybudovali aj u malej Stelky, Andrejovej dcérky, i u ostatných detí z vašich rodín.

Andrej: „ Stelka je tu šéfka číslo dva, som veľmi rád, že je tak komunikatívna a veľmi rada s nami vymýšľa nové recepty.“

Tibor: „ Sýpka je rodinný podnik, kde všetci ťaháme za spoločný povraz. Aj práve preto sú tu srdečne vítané celé rodiny. Panuje u nás rodinná atmosféra a pohoda.“

Dušu prevádzky nevytvárate iba vy, ako majitelia, a vaši  rodinní príslušníci, ale aj personál. Aký je váš tím?

Andrej: „Máme šikovné baby a čašníka Andreja, ktorý je veľmi usmievavý a prácu robí srdcom. Jeho prednosťou je, že vie so zákazníkmi komunikovať, vypočuť si ich, prípadne im poradiť.“

Tibor: „Nemá problém pokosiť trávnik a prinášať nové nápady. Považujeme ho za všestranného človeka, ktorý má v sebe prirodzený záujem o kaviareň i prácu v nej. Má veľmi rád deti a dokáže ich zabaviť. My, ako majitelia dávame zamestnancom voľnú ruku, vyžadujeme však zodpovednosť, otvorenosť a komunikatívnosť.“

Andrej s Tiborom ešte nekončia. Naopak, ešte len začínajú. Do budúcnosti si veria: krôčik po krôčiku si už jeden sen splnili. Tu sa však ich snívanie nekončí, už teraz nám pošepkali, že majú v hlave veľa projektov, ktoré aj realizujú. My im držíme päste a prajeme veľa síl.

zdroj: kavickari.sk