Kanada hlásila 49,6 °C a stovky mŕtvych. Je to len začiatok, varuje štúdia USA, Európu a Čínu

Nová štúdia nás varuje, že sa máme pripraviť na ničivé a rekordné teplá, ktoré budú prichádzať vo vlnách. Rekordné horúčavy v dôsledku klimatickej zmeny budú pripomínať to, čo každoročne prežíva sever USA a Kanada. Budú ničivé horúčavy aj lesné požiare.

Veľké búrky naberajú na sile a na početnosti v dôsledku klimatickej krízy. Takto to ovplyvní Slovensko

Vlna horúčav, ktorá v posledných dňoch sužovala Britskú Kolumbiu spôsobila, že teplota tam dosiahla až 49,6 stupňov Celzia. To je o viac než päť stupňov viac, ako mal doposiaľ najteplejší deň zaznamenaný v Kanade za celú históriu meraní. Stovky ľudí tam v dôsledku extrémnych horúčav zomreli. 

Ohrozená je Severná Amerika, Európa aj Čína 

Vedci varujú, že svet uvidí ešte viac podobných požiarov a preto sa má pripraviť na stupňujúce riziká, ktoré predstavuje klimatická núdzová situácia, uvádza Guardian.

Výskumníci uverejnili svoje zistenia v štúdii v odbornom časopise Nature. Extrémne teploty podľa vedcov ohrozujú regióny v Severnej Amerike, Európe a Číne. Všetky regióny, ktoré bude v budúcnosti ohrozovať teplo, sú pritom husto obývané a prestavujú domov pre milióny ľudí.

Jedna ilustračná vlna horúčav modelovaná počítačom ukázala, že niektoré miesta v severnej Amerike vykazujú už teraz teploty o 18 °C vyššie, ako priemer.

Vedci varujú, že extrémne teploty si vyžiadajú tisíce životov vo forme predčasných úmrtí či dokonca hladomorov.

Podľa autorov štúdie je nebezpečný pocit, keď sa domnievame, že teploty stúpajú len nepatrne a dlhodobo v porovnaní s minulosťou. Nová štúdia výpočtového modelovania preto po prvý raz hľadala najvyššie rozpätia, pomocou ktorých by bolo možné v budúcnosti prekonať týždenné rekordy vĺn horúčav.

„Pretože sa nachádzame v období veľmi rýchleho otepľovania, musíme sa pripraviť na viac udalostí spôsobujúcich horúčavy, ktoré s veľkým náskokom zlomia predchádzajúce rekordy,“ cituje Times of Israel hlavného autora štúdie Ericha Fischera, ktorý pôsobí ako vedúci pracovník ETH Zürich a hlavný autor hodnotenia klimatickej vedy OSN.

zdroj: TASR/AP, Jae C. Hong

Športovec na steroidoch

Vedci zistili, že horúčavy, ktoré zlomia predchádzajúce rekordy zhruba o 5 °C, budú v nasledujúcich troch desaťročiach dvakrát až sedemkrát pravdepodobnejšie a v rokoch 2051–2080 tri- až 21-krát pravdepodobnejšie, pokiaľ nebudú okamžite znížené emisie uhlíka. Takéto extrémne horúčavy by nenastali bez klimatickej krízy.

„Extrémy otriasajúce rekordmi sú (v súčasnosti) veľmi zriedkavé, ale ich očakávaná pravdepodobnosť sa v nasledujúcich troch desaťročiach rapídne zvyšuje,“ píše sa v štúdii.

Fischer porovnáva rekordné počasie k atletike. Čím dlhšie disciplína existuje, tým ťažšie dosahuje svetový rekord. V skoku do diaľky môžu rozhodovať dva centimetre. Ak športovci začnú brať drogy zvyšujúce výkonnosť, zlomia rekordy rýchlejšie. „Klíma sa v súčasnosti chová ako športovec na steroidoch,“ uviedol Fischer.

zdroj: pxhere.com

Súčasná miera otepľovania – okolo 0,2 stupňa Celzia za desaťročie – bude pravdepodobne pokračovať najmenej ďalších 10 až 20 rokov, bez ohľadu na to, ako rýchlo ľudstvo zníži emisie uhlíka, ktoré spôsobujú globálne oteplenie, varuje štúdia.

Nebezpečenstvo predstavuje aj fakt, že horúčavy nebudú len vo forme postupného zvyšovania teploty, ale aj vo forme nárazových vĺn extrémneho tepla.  

Štúdia nebezpečenstvo ešte podcenila, tvrdí ďalší vedec 

„Táto štúdia zdôrazňuje niečo, čo sa prejavilo v rekordných extrémoch počasia, ktoré sme videli toto leto: nebezpečná zmena klímy je tu a je teraz je to len otázka toho, do akého nebezpečenstva sme to ochotní nechať zájsť,“ uviedol pre Guardian profesor Michael Mann z Pennsylvánskej štátnej univerzity v USA, ktorý nebol súčasťou štúdie.

Podľa neho štúdia podceňuje nebezpečenstvo, ktoré zmena klímy predstavuje, pretože nepočíta s častejšími extrémami, ako sú poveternostné javy, ktoré sme mali možnosť sledovať pri nedávnych povodniach v Nemecku alebo Belgicku.

Vedci pracovali so scenárom, ktorý počíta s tým, že emisie uhlíka nebudú klesať. Ak by nastala dlhodobá zmena v poklese emisií CO2, ovplyvnilo by to aj modelovanie.  Ak by začali emisie rapídne a rýchlo klesať, znížilo by to riziko až o 80 percent.

Vedci pripomínajú, že extrémne horúčavy, ktoré v minulosti lámali rekordy, si už vyžiadali tisícky životov. Napríklad ruská horúčava z roku 2010 zabila 55 000 ľudí a zničila úrodu za 15 miliárd dolárov. Známa je aj európska vlna horúčav z roku 2003, ktorá viedla k 70 000 predčasným úmrtiam.