Kapor nepatril k pôvodným vianočným jedlám. Na stôl sa dostal z prekvapivého dôvodu

Kapor dnes pôsobí ako samozrejmá súčasť Vianoc. Objavuje sa na štedrovečerných stoloch, v spomienkach z detstva aj v rodinných rituáloch, ktoré sa opakujú rok čo rok. Len málokto sa však na chvíľu zastaví a položí si jednoduchú otázku. Prečo práve kapor?

Tradície sa formujú podobne ako rieky. Postupne menia smer a reagujú na podmienky doby. Do ich toku vstupujú náboženské pravidlá, hospodárske možnosti, obchodné cesty aj spoločenské zmeny. A kapor sa do tohto prúdu nezaplietol náhodou.

História a pôvod sviatočnej ryby

Kapor obyčajný pochádza z Eurázie. Jeho pôvodné, prirodzené populácie boli rozšírené najmä v povodiach riek ústiacich do Čierneho mora, Kaspického mora a Aralského jazera. FishBase pripomína aj dôležitý detail pre náš región. Vedci predpokladajú, že európsku vetvu druhu odštartovala populácia z Dunaja. To znamená, že kapor k Dunaju patrí, no jeho rozšírenie do ďalších oblastí Európy urýchlil človek, chov a presuny rýb.

Rimania s tým mali veľa spoločné. Výskum o pôvode a domestifikácii kapra opisuje, že práve Rimania ako prví cielene kultivovali kapra získaného z dunajského prostredia a tradícia rybníkov sa potom preniesla aj do kláštorov stredoveku. A keď sa v Európe rozrástli rybníky, rozrástla sa aj dostupnosť rýb v období, keď kalendár prikazoval pôst. Aj Štedrý večer kedysi niesol znak pôstu.

„Oveľa neskôr v stredoveku bolo priveľa sviatkov a priveľa pôstov a cirkevný hodnostári hľadali spôsob ako pôsty zmierniť. Preto pápež prehlásil, že mäso z rýb nie je mäso a môže sa konzumovať i počas pôstu,“ vysvetľuje Milan Kollár z firmy Rybospol pre portál Zariadim.

„A tak sa cirkev stala iniciátorom budovania vnútrozemských rybníkov a umelého chovu rýb. Predovšetkým kapra. Poslali nám ho rovno z Ríma, netušiac, že ho poslali vlastne domov! Taká je odysea kapra a práve preto sa kapor stal symbolom kresťanských Vianoc,“ dodáva.

Ako sa kapor stal kráľom vianočného stola

No kapor sa nestal kráľom všade naraz. Etnograf Martin Šimša upozorňuje, že ešte v prvej polovici dvadsiateho storočia rozhodovali regióny a mestá. „V meste začal kraľovať třeboňský kapor, pretože bolo potrebné podporiť domáci priemysel a najmä domáce poľnohospodárstvo vrátane rybnikárstva, ktoré so vznikom Československej republiky stratilo celý rad odbytísk a bolo potrebné rybníky vyjesť,“ uviedol pre Rádiožurnál.

Na vidieku sa pritom dlho držali iné štedrovečerné jedlá a kapor sa udomácňoval výrazne pomalšie. Tento pohľad pomáha pochopiť aj Slovensko, kde sa kapor na Vianoce často spája s kultúrnym vplyvom z Česka a s postupným zjednocovaním jedálnička v spoločnom štáte. Kapor sa stal dostupným, cenovo prijateľným a symbolicky vhodným jedlom pre sviatočný večer.

Odvtedy ľudia kapra milujú alebo odmietajú a to najmä podľa toho, aký kus sa im dostal do rúk. Kvalitný kapor obsahuje významné množstvo omega 3 mastných kyselín. Hoci si ich ľudia často spájajú výlučne s morskými rybami, nutričné analýzy potvrdzujú, že kapor im dokáže konkurovať, najmä ak pochádza z kvalitného chovu. Tuk v jeho mäse nesie chuť, zlepšuje textúru a zvyšuje sýtosť jedla.

K tomu sa pridávajú kvalitné bielkoviny a fakt, že výživoví experti dlhodobo odporúčajú zaradiť ryby do jedálnička aspoň dvakrát týždenne. Rozhodujúca je však kvalita. Skúsení rybári a odborníci na chov rýb zdôrazňujú, že dôležité je najmä prostredie, v ktorom kapor vyrastá.

Čistota vody a prirodzená potrava ovplyvňujú chuť aj konzistenciu mäsa. Stres má taktiež obrovský vplyv. Ryba vystavená nešetrnej manipulácii produkuje látky, ktoré zhoršujú senzorické vlastnosti mäsa. Preto odborná verejnosť odporúča minimalizovať transport, vyhýbať sa dlhému skladovaniu v nevhodných podmienkach a preferovať certifikované chovy.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti