Každý piaty zamestnanec bojuje s duševnými ťažkosťami. Odborníci hovoria o tlaku na pracovisku

Duševné zdravie prestáva byť tabu a čoraz viac rezonuje aj v slovenskom pracovnom prostredí. Podľa odborníkov sa psychická pohoda zamestnancov výrazne odráža na výkonnosti firiem, na ich inovatívnosti a schopnosti udržať si ľudí.

Ako upozorňuje aj Európska agentúa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA), stres, úzkosť a depresia predstavujú druhý najčastejší zdravotný problém súvisiaci s prácou, ktorý postihuje európskych pracovníkov. 

Hovoriť na pracovisku o duševnom zdraví a rozoberať s tým spojené pracovné problémy sa stále spája so strachom zo stigmatizácie. Napriek tomu podiel pracovníkov, ktorí uvádzajú, že čelia rizikovým faktorom, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ich duševné zdravie, dosahuje takmer 45 %.

Ak sa však psychosociálne riziká považujú za organizačný problém a nie individuálnu chybu, možno ich riešiť rovnako štruktúrovaným a organizovaným spôsobom ako iné riziká v oblasti BOZP. 

Aj dokument Odporúčania pre zlepšenie duševného zdravia na Slovensku, ktorý pripravilo Business Leaders Forum pre Nadáciu Pontis, upozorňuje, že duševné ťažkosti na pracovisku sú realitou, ktorú nemožno ignorovať.

Nárast psychických problémov u zamestnancov

Na Slovensku totiž trpí duševnými ťažkosťami približne každý piaty človek. To znamená, že v každej firme či tíme je pravdepodobné, že viacerí kolegovia zápasia s úzkosťami, depresiami alebo syndrómom vyhorenia.

„Najčastejším problémom sú dlhodobé stresové stavy, ktoré vedú k strate motivácie, vyčerpaniu a zhoršenej produktivite,“ uvádzajú autori správy.

Pandémia COVID-19 situáciu ešte prehĺbila. Mnohí zamestnanci museli zvládať kombináciu práce z domu, starostlivosti o rodinu a neustálej neistoty. Tento tlak sa premietol do rastúceho počtu diagnóz úzkostných porúch a depresie.

Dôležitým faktorom je aj stigmatizácia. Ľudia sa obávajú priznať psychické problémy, pretože by ich okolie mohlo považovať za slabých alebo neschopných. Výsledkom je, že mnohí hľadajú odbornú pomoc až vtedy, keď sa ich stav výrazne zhorší.

Pracovné prostredie pod paľbou kritiky

Správa taktiež upozorňuje na to, že veľká časť problémov pramení priamo z pracovného prostredia. Dlhodobé preťaženie, nadčasy, nedostatok uznania a obava zo straty zamestnania sú faktory, ktoré priamo poškodzujú psychickú pohodu. „Organizácie často očakávajú neustále zvyšovanie výkonu, no zabúdajú na potrebu oddychu a regenerácie,“ píšu odborníci.

Slovenské firmy síce začínajú chápať dôležitosť wellbeingu, no prax ukazuje, že mnohé opatrenia zostávajú len na papieri. Často chýba systémová podpora, napríklad programy duševného zdravia alebo prístup k psychologickému poradenstvu.

Významnú úlohu zohráva aj firemná kultúra. Ak vedenie podporuje otvorenosť a empatiu, zamestnanci sa skôr odhodlajú hovoriť o svojich problémoch. Naopak, v prostredí, kde prevláda tvrdý tlak na výsledky a minimum podpory, sa psychické ťažkosti rýchlo prehĺbia.

Úloha zamestnávateľov a štátu

Odborníci sa zhodujú, že duševné zdravie nie je iba individuálnou záležitosťou, ale spoločenskou témou. Firmy by mali zavádzať preventívne opatrenia a aktívne podporovať zamestnancov.

„Investícia do duševného zdravia sa firmám vracia v podobe lojálnejších, spokojnejších a výkonnejších zamestnancov,“ uvádza ďalej dokument.

Okrem firiem má však kľúčovú úlohu aj štát. Správa upozorňuje na potrebu lepšieho financovania psychiatrie a psychológie v zdravotníctve. Na Slovensku je stále výrazný nedostatok odborníkov a čakacie doby na terapiu či psychiatrické vyšetrenie sú často niekoľkomesačné.

Ako zmeniť prístup k psychickej pohode

Aby sa tejto téme začalo venovať viac pozornosti, odborníci odporúčajú prelomiť tabu a hovoriť o duševnom zdraví otvorene. Zmeny by mali začať už vo vzdelávaní – školy by mali učiť mladých ľudí zvládať stres, budovať odolnosť a vyhľadávať pomoc.

Na pracovisku je podľa správy nevyhnutné zaviesť pravidelné meranie spokojnosti zamestnancov a reagovať na zistené problémy. Efektívne sú aj vzdelávacie kampane, ktoré zamestnancom vysvetlia, že vyhľadať psychológa nie je zlyhanie, ale prejav zodpovednosti voči sebe i kolegom.

„Duševné zdravie je základom kvalitného života a pracovného výkonu. Bez neho nie je možné dosiahnuť udržateľnú prosperitu spoločnosti,“ zdôrazňujú autori.

Situácia na Slovensku tak ukazuje, že duševné zdravie zamestnancov je stále podceňované, hoci ide o kľúčový faktor úspechu firiem aj celej ekonomiky. Problémy, ktoré pramenia zo stresu, preťaženia a nedostatku podpory, si vyberajú svoju daň na jednotlivcoch aj organizáciách.

Riešením je kombinácia krokov – od otvoreného dialógu cez prevenciu až po lepšiu dostupnosť odborníkov. Ak sa podarí prelomiť stigmu a vytvoriť prostredie, kde sa ľudia nebudú báť hovoriť o svojich ťažkostiach, Slovensko môže urobiť významný krok k zdravšej a spokojnejšej spoločnosti.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking