Každý tretí Gen Z na Slovensku býva s rodičmi, no až 79 % z nich si myslí, že sú na tom finančne dobre (PRIESKUM)

Generácia Z tvorí na Slovensku takmer šestinu populácie. Postupne vstupuje na pracovný trh, rieši prvé vlastné bývanie, učí sa narábať s peniazmi a rozhoduje sa, či svoju budúcnosť spojí so Slovenskom alebo so zahraničím.

Ako mladí Slováci vnímajú život doma? Čo ich najviac trápi, ako hospodária s peniazmi a aké očakávania majú od bánk? Odpovede prináša najnovší prieskum VÚB banky, ktorý sa zameral aj na fenomén odchodu mladých ľudí do zahraničia. Výsledky ukazujú, že hoci sú mladí Slováci zodpovední pri sporení a patria medzi najstriedmejších spotrebiteľov v regióne, svoju finančnú budúcnosť vnímajú s veľkou mierou neistoty.

Mladých trápi život doma, odchádza až pätina z nich

Až pätina mladých Slovákov odchádza študovať do zahraničia a mnohí sa do krajiny neplánujú natrvalo vrátiť. Makroekonóm VÚB Michal Lehuta komentuje: „Prieskum ukazuje, že mladých ľudí na Slovensku najviac netrápia abstraktné témy, ale veľmi praktické otázky – rastúce životné náklady, stav zdravotníctva a neistota spojená s ekonomickou situáciou a so zamestnanosťou. Ak chceme, aby na Slovensku zostávali alebo sa po štúdiu v zahraničí vracali, nestačí ich presviedčať patriotizmom.

Musíme vytvoriť krajinu, v ktorej sa dá dôstojne bývať, nájsť si kvalitnú prácu a s dôverou plánovať budúcnosť. Odporúčania medzinárodných organizácií sa pritom dlhodobo opakujú: zlepšujme vzdelávanie, podporujme inovácie, modernizujme verejné inštitúcie a zvyšujme kvalitu bývania a verejných služieb. Práve to je najúčinnejšia politika proti odlevu mladých ľudí.“

Mladí zarábajú prirodzene najmenej, no vedia sporiť

,,Mladí Slováci sa na pracovnom trhu len rozbiehajú a tak zarábajú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami najmenej. Zároveň však platí, že mladí, ktorí neštudujú, sú aj častejšie medzi nezamestnanými. Ich čistý majetok (rozdiel medzi celkovým majetkom, vrátane bývania, a dlhmi) medzi rokmi 2021 a 2023 reálne poklesol pre vysokú infláciu o 16 %,“ komentuje Lehuta.

Mladí ľudia podliehajú hazardu: Trpezlivé investovanie ich nebaví

Napriek relatívne dobrej sporivosti mladí Slováci v sebe nesú istú mieru finančnej neistoty. Len 55 % respondentov verí, že svoje finančné ciele skutočne naplnia – v porovnaní so skúmanými krajinami je to najmenej. Finančný stres pritom trápi každého druhého z nich.

Mladí Slováci veria bankám 

Zaujímavý obraz priniesol prieskum aj v oblasti vnímania bánk. Mladí Slováci im dôverujú viac ako ich rovesníci v okolitých krajinách – ako spoľahlivého partnera ich označilo takmer 60 % respondentov, zatiaľ čo v ostatných krajinách to bolo menej ako polovica.

Od banky očakávajú pomoc predovšetkým pri riešení otázky bývania (57 %) alebo kúpy auta (28,5 %), štvrtina z nich by ocenila podporu aj pri rozbehu vlastného podnikania či pri investovaní.

Mladí Slováci odchádzajú kvôli politike, starších trápi zdravotníctvo: Čo poháňa frustráciu naprieč generáciami (ANALÝZA)

„Vnímame, že mladí potrebujú v mnohých finančných záležitostiach poradiť a mať prístup k produktom, ktoré im reálne zlepšia situáciu. Dáta pritom ukazujú zaujímavý paradox – takmer 79 % mladých Slovákov má pocit, že svoje financie zvláda dobre, no každý druhý zároveň často pociťuje stres kvôli peniazom. Banka by preto nemala byť len miestom, kde si mladý človek otvorí účet alebo vezme úver.

Mala by byť zrozumiteľným a dôveryhodným partnerom, ktorý mu pomôže robiť sebavedomé rozhodnutia – od financovania prvého bývania či rozbehnutia podnikania až po vytváranie dlhodobej finančnej rezervy a investovania,“ hovorí Štefan Hronec, produktový špecialista pre finančné vzdelávanie vo VÚB.

Povzbudivým signálom je rastúci záujem o dlhodobé investovanie. Mladí Slováci sa v regióne radia medzi najaktívnejších investorov – pravidelne investuje do akcií, ETF alebo podielových fondov každý štvrtý z nich. Problémom však zostáva, že príliš veľa peňazí nechávajú na bežných účtoch, kde pri inflácii blízkej štyrom percentám rýchlo strácajú hodnotu.